Osud mi nepraje..

Pochádzam z viacpočetnej rodiny a mám veľa súrodencov... Nikdy sme nemali veľa peňazí. Otca som mala prísneho. Domov som ako 18-ročná musela chodiť už o ôsmej, žiadne diskotéky.

Chápem mojich rodičov, že sa o mňa báli, ale vtedy som to nevedela pochopiť..ani som nechcela. V škole som bola dosť obľúbená, baby aj chalani ma mali radi pre môj humor, a že som vždy niečo vystrájala, nevedela som sa nudiť... Lenže tým, že mi otec veľa zakazoval, teda chodiť von, mávala som dosť často zákaz vychádzok aj na týždeň, a tak som začala vystrájať. Napriek jeho zákazom som chodila neskoro domov... niekedy ma aj dosť zbil. Mala som fialové fľaky po chrbte, lebo si nevedel dať so mnou rady...

Neskôr som začala popri škole robiť čašníčku v jednom bare, a tam sa to všetko začalo. Nesprávna partia... začala som chodiť poza školu. Veľakrát mi na to otec prišiel. Domov som chodila opitá. Vtedy bol veľmi správny, nezbil ma, ale pokúsil sa mi dohovárať, ale ja som bola veľmi hlúpa.

A tak som v jeden deň ušla z domu. Nemala som kam ísť a kamoška mi navrhla, aby som šla s ňou robiť do bordelu... najskôr som veľmi váhala, lebo som nemala ešte žiadneho chlapca. Veď ako by som si ho aj našla?!... teda jeden tam bol. Chodila som s chlapcom, teraz už mojim mužom, ale neľúbila som ho. Nevážila som si nič, čo som mala... a ja hlúpa som šla robiť... Nebol to nejaký super podnik, takže ani žiadna sláva s klientelou, ale veľa som ich aj odbila. Bola som tam asi tri mesiace, a za tú dobu som mala možno desať chlapov. Nikto to nevidí, ani nechce vidieť. Niektoré ženy sa vyspia aj s 50 chlapmi a nie sú pre nikoho ľahké ženy. Ale ja preto, že som tam robila, tak tou ľahkou ženou som. Veľmi často som plakala, chcela som odísť, ale začali sa mi vyhrážať, že ak odídem, rozkopú mi hlavu. Tak som tam ešte asi mesiac bola... kamošku som prehovárala, aby sme odtiaľ ušli. Po mesiaci sa mi to konečne podarilo. Konečne som bola slobodná. Nemusela som robiť to, čo som nechcela.

Aj teraz, keď toto píšem, plačem a hrozne ma to trápi. Ale bola som slobodná... môj chlapec, vtedy už bývalý, sa po mňa vrátil. Bývala som ďaleko od domova a tak aj so sestrou prišli k mojej kamarátke pre mňa a vzali ma domov. Bol to veľmi ťažký príchod, pozrieť sa rodičom opäť do očí, lebo tušili, čo som robila, ale vyhovorila som im to... Vychovávali ma vo viere k Bohu, ale ja som to vtedy neprijala...K priateľovi som sa nakoniec vrátila. Odpustil mi, napriek tomu že vedel, kde a čo som robila. Veľa sa kvôli mne naplakal, vraj si chcel podrezať žily...samozrejme, školu som nedokončila. Ostala som bez vzdelania. Neskôr som si ju chcela dokončiť, vždy ma bavilo robiť kaderníčku, aj mi to ide..., ale ostala som tehotná a tak som škole po druhýkrát zamávala...

Keď sa môj priateľ dozvedel, že som tehotná, chcel nechať školu, ale ja som ho presviedčala, že som si len zle urobila test, a tehotná určite niesom. Nechcela som sa vydávať a ani som si nechcela dieťa nechať. Snažila som sa robiť všetko pre to, aby som potratila, ale moja dcérka bola statočná a ja som si povedala - čo to robím??? Bábätko sa snaží bojovať a ja vlastné dieťa nezabijem...myslela som si, že moje tehotenstvo zatajím. Naivná 19ročná tehuľka! Keď som bola vo 4. mesiaci, bruško som už mala poriadne veľké. Rodičia si ma zavolali, povedali mi, že niesú slepí, vidia bruško a vidia príznaky a chceli sa rozprávať s otcom môjho dieťaťa... a to bola ďalšia úloha, pretože jemu som sa zámerne vyhýbala a povedala som mu, že tehotná niesom. Tak som sa s ním stretla, a on ma prijal...opäť ma prijal! Ja som bola taká hlúpa...teraz za to hrozne pykám.

Nakoniec sme sa vzali. On nechal vysokú školu, aby sme boli spolu a šiel do práce. Lenže keď som sa vydala, všetko sa obrátilo. Po dvoch rokoch ma začal biť, nadávať mi... vraj som handra a tou aj ostanem.. Toto ma hrozne bolelo, aj bolí. Ja som si ho začala vážiť, začala som ho ľúbiť. Ale niesom si už istá, že aj on ľúbi mňa. Správa sa ku mne hrozne, ako k handre... s mojou minulosťou som sa nikdy nemala vydávať. Máme dve deti. Krásne, zdravé detičky...

Môj muž neskôr odcestoval za zárobkom do zahraničia, lebo nám to finančne nevychádzalo. Hrozne mi plakal do telefónu, že si uvedomil, čo robil, ako sa ku mne správal a aby som mu prepáčila... že vidí, čo stratil. Ja som odpustila... no vrátil sa, a všetko je opäť také, ako predtým. Správa sa ku mne ako k slúžke. Teraz nutne potrebujem prácu, nič sa mi nedarí zohnať. Som na materskej a môžem robiť iba pár hodín denne..a nemám školu. Chcela som si ju dokončiť už niekoľkokrát, ale muž mi zakázal.

Nemám lásku muža, nemám prácu, nemám peniaze, nemám nič. Viete, ako hrozne mi je? Veľmi túžim mať pri sebe muža, ktorý by ma objal, a povedal - "nemysli na to, čo bolo, ale na to, čo bude...mysli na to, ako si sa zmenila a čo si schopná urobiť pre dokonalú rodinu". Ale toto on už nevidí...

Prepáčte, potrebovala som sa vyplakať...