Normálne je nefajčiť!
Riadky prof. Ivana Štúra ostali po ňom a zanechali stopu v nás, našich srdciach a dušiach. V našom časopise sa za svojho života a aktívneho prispievania do MAMA a ja vyjadril aj k téme cigariet, jeho vyjadrenie vám teraz prinášame.
Naša pätnásťročná dcéra začala s kamarátkami fajčiť. Máme vôbec nejakú šancu ju z toho dostať?
Čo jej fajčenie prináša? Predovšetkým vyjadrený súhlas s partiou, pocit, že patrí medzi nich, že sa neodťahuje. Rebélia proti dospelým, ktorí fajčenie zakazujú, a na druhej strane prejav pseudodospelosti, napodobňovanie dospelých fajčiarok. Únik z nudy, zamestnanie rúk pri bezmyšlienkovom programe. Návyk a presvedčenie, že fajčenie upokojuje. Detinský prejav údajnej emancipácie.
Fajčenie žien sa za posledné obdobie viac ako zdvojnásobilo. Súčasne aj rýchlo narastá počet rakoviny pľúc u žien. Všetky choroby sa u fajčiarov liečia horšie a pomalšie. Fajčiace dievča ohrozuje svoje zdravie, zdravie svojho okolia aj zdravie svojich budúcich detí. Fajčenie je iba prvým krokom k alkoholu a iným drogám. Fajčenie je jednou z foriem bezohľadného konzumu, odmietnutím rozumného stanoviska, neuznaním vedeckých výsledkov. Je nákladné, bez akéhokoľvek pozitívneho zdravotného prínosu, s hrozbou individuálne odlišného reagovania organizmu v budúcnosti.
Je tu veľa dôvodov, prečo by výchova mala smerovať ku kritickému postoju a zdravému životnému štýlu. Základným princípom detského správania je napodobňovanie. Nefajčiaci rodičia sú dobrým príkladom. Presviedčanie a zdôvodňovanie je málo účinné aj u dospelých a vzdelaných fajčiarov, u dospievajúcich často s opačným výsledkom. Presvedčiť vlastné dieťa, aby nefajčilo závisí skôr od citového vzťahu s ním, než logiky použitých argumentov. Pri narodení dieťaťa a v ktoromkoľvek období jeho vývinu je vhodná príležitosť rodičov, aby s fajčením prestali. Je to konkrétny príspevok k zdraviu potomkov a neoceniteľný prínos výchovy.
Na otázku prečo fajčí, odpovie fajčiar protiotázkou, prečo nie? V tom možno vidieť jadro problému. Nefajčiť pre udržanie si zdravia, ale ešte lepšie pre iný, zaujímavejší a pozitívnejší program.
Nefajčia tie deti, ktoré majú športové záujmy, venujú sa umeleckej činnosti a majú kamarátov s reálnymi životnými plánmi.
Šanca zbaviť dcéru nevhodného návyku fajčenia spočíva v objavení lepšieho životného programu. Pokúsiť sa získať ju pre zaujímavú individuálnu záľubu, zaradiť do zdravého kolektívu s cieľavedomím správaním, skôr podporou a povzbudením v pozitívnych aktivitách ako neperspektívnou kritikou a zákazmi, ktoré narúšajú vzťah rodiča s dieťaťom. Osobné záľuby dieťaťa je vhodné pestovať už od predškolského veku, v dospievaní je to oveľa ťažšie, aj keď nie nemožné.
Aj pri úplnom zlyhaní všetkých našich dobre mienených výchovných zásahov zostáva príklad nášho osobného prežívania poslednou nádejou, že sa dieťa vráti na lepšie cesty. Z tohto hľadiska je vhodné neprerušiť celkom vzájomný citový vzťah, a hoci dcére samozrejme nedovolíme fajčiť doma a argumentujeme v prospech jej zdravia, nezabudneme ju oceniť v každej jej pozitívnej vlastnosti a pri každom jej dobrom skutku. Ľudské správanie závisí predovšetkým od sebanázoru a túžby byť zajtra lepším, než sme boli včera.
Ivan Štúr