Očami babky, tety, susedov, okoloidúcich: Tá malá je celý TATO!
Keby ste mi v deň svadby povedali, že dieťa, ktoré sa nám niekedy podarí mať, bude vyzerať úplne ako on, vybozkávala by som vás...
Keď sa ľudia zaľúbia a rozhodnú sa spolu stráviť život, nie je v tom len nejaké to „súznenie duší“. Ide aj o fyzickú príťažlivosť, a nech mi nikto nehovorí, že sa ženil či vydávala za človeka, ktorého považovala za nepríťažlivého (zámerne používam minulý čas – považovala – je mi jasné, že po rokoch súžitia sa fyzická príťažlivosť môže premeniť na dobrý vtip :). Samozrejme, sú tu tie blond modelky vášnivo objímajúce vráskavých chlapíkov predstierajúcich „o dvadsať rokov menej“, ale ...
Láska kvitla aj v období VOJNY: Pozrite si 20 reálnych fotografií
Ja som sa tiež vydávala totálne šialene bezuzdne zamilovaná do svojho muža. Keby ste mi v deň svadby povedali, že dieťa, ktoré sa nám niekedy podarí mať, bude vyzerať úplne ako on, vybozkávala by som vás (a vyutierala si do vás rozmazané mihalnice).
O čo prekvapujúcejšie teda pre mňa bolo, keď sa nám narodila Terezka a už v prvých spoločných sekundách som zahájila akciu „Je po mne“.
Príchod z pôrodnice a netaktné rodinné návštevy („Peťka, nemáš umytý riad“) komentujúce spiaceho drobčeka: Nos – celý tato. Pusa – celý tato. Rev – celý tato. Uaaaa, revala som aj ja (čiastočne hormóny a čiastočne sklamanie – prečo JE celý tato? Kde som ja?)
Terezka sa nám menila z týždňa na týždeň ako taká malá húsenička (Húsenička – moja dlhoročná prezývka :). Husté vlasy. Riedke vlasy. Plešinky. Husté vlasy. Krátke vlasy. Dlhé vlasy. Veľké oči. Malé oči. Jeden noštek. Dva nošteky. (Ale nie, žartujem, iba skúšam vašu pozornosť :) Úsmevček mala raz ako jedna babka, potom ako druhá babka.
Každý v nej hľadal svoje črty (a väčšinou úspešne, autosugescia dokáže zázraky). Keby som všetkých členov našej rodiny nafotografovala stojacich vedľa seba, bolo by zjavné, že nikto s nikým sa tak nepodobá ako Terezka s jednou babkou, s druhou babkou, s jedným dedkom, s druhým dedkom, s mojím bratom, s maminou sestrou, s tatom!
Aký je TEMPERAMENT vášho dieťaťa?
Utešovala som sa, že raz príde deň, keď Terezka začne prejavovať typické črty mojej povahy – veselosť, spoločenskosť, dobrotu srdca a súcit s trpiacimi. Z omylu ma vyviedla prababka.
Keď si počas jednej z návštev pýtala od Terezky keksík a tá jej ho s radosťou podala, zaznelo: „To je ale dobré dievčatko! To bude asi po Andrejovi!“ PREČO po Andrejovi? (Andrej – manžel a tato). Prečo nie po Peťke? (Peťka – manželka a mama) Dozvedela som sa, že som bola malá lakomá potvora.
Pri návšteve lekára som si hneď pri dverách vypočula: „Prišiel malý Andrejko!“ Pobavený lekár spolu s pobavenou sestričkou, ktorí ešte môjmu manželovi pichali do nožičiek vakcínku, sa nedokázali vynačudovať, ako veľmi sa Terezka podobá na svojho autora. Uznávam, bledé kučeravé vlásky (Terezka) a tmavé riedke motúzy (ja), to je neprehliadnuteľný rozdiel, ale do kelu, veď tie líčka, ... „Andrej mal presne takéto líčka.“ Tak - zase nič.
Preliezkové preteky a Terezkine prvé pokusy vyliezť čo najvyššie. Andrej, babka č. 1, babka č.2 a zaprášená Terezka v starých kvietkovaných tepláčkoch. Prichádzam neskôr, ale nie dosť neskoro na to, aby som si nevypočula ďalší komentár, tentoraz od mojej vlastnej matky. „Teda, tá Terezka je ale šikovná. To musí byť po Andrejovi!“
Žiadam si vysvetlenie, a mama mi ho so smiechom podáva: „Ty si mala taký ťažký zadok, že si stále naň padala. Ani do jasličiek mi ťa nechceli vziať.“ Všetci sa bavíme, Andrej najviac.
Uprene sa zahľadím do Terezkinych hnedých očí. Nikomu predsa nemôže uniknúť, že tie má po mne. Andrej má predsa zelené oči, zelené ako naše prvé auto. „Celý tatino!“ zakričí cez pol ulice žena, ktorú som nikdy nevidela. Vzdávam to.
