Moje zážitky z pôrodnice

21.9.2008 v kategórii Mama, autor Veronika z Púchova, foto: istockphoto.com

Chcela by som sa s Vami podeliť o moje zážitky z pôrodnice v Považskej Bystrici.

Chcela by som sa s Vami podeliť o moje zážitky z pôrodnice v Považskej Bystrici.

V nemocnici na pôrodníckom oddelení som bola dňa 18.decembra 2007 hospitalizovaná pre predčasné kontrakcie a tvrdnutie brucha. Bola som asi v 31.týždni, keď mi povedali, že som už otvorená na jeden prst. Keď som nastupovala do nemocnice, myslela som si, že tam budem asi taký týždeň. Ale mýlila som sa. Začali mi podávať magnéziové infúzie na udržiavanie dieťatka v brušku. Ale moje telo to začalo zle tolerovať, tak mi ich na moju žiadosť vysadili. Hneď v ten týždeň po vysadení infúzii som ráno začala pociťovať bolesti. Bála som sa, aby sa to nerozbehlo, ale po podaní infúzie mi bolesti prešli. Znova mi ich nasadili. Modlila som sa, aby sa to znova neopakovalo.

Na štedrý deň som sa pýtala domov  ale nepustili ma. Bola som sklamaná, lebo som sa veľmi tešila domov. Našťastie ma môj priateľ prišiel pozrieť, tak som sa potešila.  Aj Silvestra som tam strávila. Bolo mi tam smutno, aj som si poplakala. Ale musela som to nejako prežiť.

Po pár dňoch sa mi začal skracovať krčok maternice a už som bola otvorená skoro na dva prsty. Musela som ležať a byť v pokoji, lebo mi hrozil predčasný pôrod. Užívala som tabletky. Každý deň bol pre mňa hrozný, pretože som sa bála, čo bude s mojím bábom a bolo mi smutno, chcela som ísť domov. Už ma to tam nebavilo a začal mi ten stereotyp nemocnice liezť na nervy. Najhoršie bolo, keď ma tam začalo preháňať. Vtedy som musela jesť len sucháre a horký čaj. Aj moja psychika nebola úplne v poriadku.

Domov ma pustili až 28. januára 2008, keď som bola už v 36. týždni tehotenstva, pretože vtedy je plod vyzretejší. Po tých, skoro šestich týždňoch, som bola rada, že som doma. Našťastie sa bábo v mojom brušku dobre držalo.

15. februára nad ránom okolo pol tretej hodiny som začala pociťovať bolesti. Už som vedela, že začínajú kontrakcie. Tak som si zavolala sanitku a rýchlo do nemocnice. Našťastie môj priateľ prišiel aj keď bol po nočnej. Bolesti začali silnieť, keď mi doktorka prepichla plodovú vodu. Pôrod sa rozbiehal a na pôrodnej sále som začala panikáriť. Bála som sa, pretože to bol môj prvý pôrod.

O 10.50h sa mi narodila dcérka Veronika. Bola som šťastná, že to mám už za sebou. Večer mi ju doniesli a nemohla som uveriť, že som už mamou. Bola nádherná a mala som taký zvláštny pocit aký majú matky, keď uvidia svoje bábo. Bola som šťastná.  Malá Veronika sa držala statočne. Pekne sa mi prisala k prsníku. Na tretí deň som už mala mlieko a tak som ju kojila.

Pár dní po pôrode sa mi zhoršil psychický stav. Mala som úzkosti a depresie. Vedela som, že niečo so mnou nebolo v poriadku. Potrebovala som lieky, lebo som mala pocit, že sa zbláznim. Na žiadosť doktorov a psychiatra mi museli zastaviť kojenie. Obviazali mi prsníky, aby sa mlieko prestalo tvoriť a užívala som tabletky proti laktácii. To bol môj najhorší zážitok, lebo ako matka som veľmi chcela kojiť. Bola som z toho nešťastná a cítila som, že som zlyhala. Ale našťastie ma doktorka povzbudila a dodala mi sebadôveru.

Hneď na tretí deň, keď som prišla domov z nemocnice, ma začalo ráno bolieť brucho. Akurát som mala ísť k svojej gynekologičke predpísať si lieky. No na moje veľké prekvapenie, keď ma chcela vyšetriť, som mala na nohavičkách vypadnutý kus placenty. Doktorka mi ju rýchlo vybrala a vyčistila ma. Tak sa chcem poďakovať doktorke Jancovej za to, že rýchlo reagovala a pomohla mi. Taktiež za jej citlivý a príjemný prístup.

Touto formou sa chcem poďakovať aj doktorke Simonidesovej za jej ochotu ma kedykoľvek vypočuť, za jej láskavosť, dôveru a pochopenie. Vedela ma vždy povzbudiť. Bola nielen dobrou doktorkou, ale hlavne dobrým človekom. Som rada, že som ju mala pri pôrode. Upokojovala ma, keď som sa veľmi bála. Vďaka jej dobrému prístupu som to zvládla.

V neposlednom rade sa chcem poďakovať doktorovi Krištofíkovi za jeho citlivý, ohľaduplný a starostlivý prístup. Ďalej primárovi pôrodníckeho oddelenia, pôrodným asistentkám, sestričkám a hlavne môjmu priateľovi, ktorý bol pri pôrode. A nezabudnem sa poďakovať aj mojej kamarátke Mirke M. Ona mi tiež bola pri pôrode a pomáhala mi ako najlepšie vedela.

Ďakujem.