Moje dieťatko a naše dojčenie

14.10.2008 v kategórii Mama, autor Janka M., foto: istockphoto.com

Viem aké je ťažké dojčenie, ak má niekto problém a nemá mu kto pomôcť...

Milé mamičky a milá redakcia, chcem sa s vami podeliť o svoje skúsenosti s dojčením.
Viem, aké je ťažké dojčenie ak má niekto problém a nemá mu kto pomôcť, lebo také niečo nezažil. Ak váš  problém začali riešiť zrazu všetci, tak len laicky a došlo to až do bolestivých, zlých krajností a skúseností, kedy už nechcete nič a nikoho počúvať............


Reagujem na článok z Mamy a ja október „Dojčenie v pohľade generácií“

Keď som ostala tehotná, bola som trochu zaskočená a tak trocha smutná, že som si moje tehotenstvo takto nepredstavovala. Priznám sa, že boli aj slzy, aj napriek tomu, že som mala 29 rokov. No zmierila som sa s tým, ten pocit počas tehotenstva je neobyčajne krásny a neopísateľný, dodnes si neviem odpustiť, prečo som tak plakala, keď som otehotnela.

Na pôrod sme ako tak boli pripravení a veľmi sme sa tešili spolu s manželom. Prišiel veľký deň a ja som 7.4.2008. porodila krásneho a zdravého chlapčeka, vážil 3 200 g a meral 51 cm.

Boli sme s manželom, ktorý  bol so mnou pri pôrode, neobyčajne šťastní. To som  nevedela, že môj problém začne hneď po pôrode. Doniesli nám náš malý uzlík a chceli ho priložiť k môjmu prsníku, no pôrodná asistentka len pokývala hlavou a pýtala sa ma, kde mám bradavky. Moje bradavky boli totiž veľmi ploché a stiahnuté dovnútra. Pri zašívaní mi lekárka vysvetlila, že od 6 mesiaca v tehotenstve treba nosiť stimulátor bradaviek, aby pekne stáli, pri prvom kojení nebude problém. No to som samozrejme nevedela, veď moja ženská lekárka sa ma nikdy neopýtala, aké mám bradavky, dokonca mi nikdy nekontrolovala moje prsníky. Ale povedala som si, veď to nejako zvládneme, teraz ma najviac zaujímal môj malý synček.

Na 3 deň sa mi začali nalievať prsníky a ja som mohla dojčiť, no problém bol pri prisatí malého. Nevedel mi chytiť prsník, nevedela som ho nadojčiť, prišli prvé slzy. Prišla ku mne laktačná sestra a doniesla mi klobúčiky na bradavky, nech mi ich malý vytiahne. A opäť som bola šťastná, no to som nevedela, že to najhoršie ešte len príde...

Po 2 týždňoch sa moje bradavky sfarbili na hnedasto až žlto. Pri každom dojčení som mala pocit, ako keby mi niekto  pichal ihlou rovno do nich. Verte, alebo nie, nemala som chuť malého ani dojčiť, bolesť bola taká silná, každým saním sa stupňovala. Môj malý priberal a ja som plakala s každým dojčením. Známa mi poradila, aby som si dávala lapače mlieka, nebudú sa mi tak bradavky trieť o tričko, no bolo to ešte horšie, bradavky už boli ako mokvajúce ranky, nepomáhalo ani vysušovanie na vzduchu, prosto nič.

Prvý zápal pravého prsníka sa u mňa objavil po 6 týždňoch, vytláčanie bolo bolestivé, ale veľmi som chcela dojčiť, ani bradavky sa nehojili. Zápal sa stratil, no problémy s bradavkami boli stále. Po 2 a pol mesiaci sa opäť objavil zápal pravého prsníka, to mi už moja ženská lekárka dala antibiotiká a odporučila mi na moje bradavky Tea Tree oil, bolo to po prvýkrát, čo mi moja ženská lekárka pozerala prsia.

Povedala som si, skúsim ten olej, veď som vyskúšala už toľko prípravkov a nezaberal ani jeden, skôr všetko sa ešte zhoršovalo. Na moje počudovanie zápal začal ustupovať a hojili sa aj bradavky. Nechcela som tomu ani veriť, bola som vďačná svojej lekárke, no na druhej strane si myslím, že ma takéto problémy s bradavkami mohli obísť, keby mi pozerala aj prsia a čo - to o nich aj vysvetlila.

Dnes má môj synček 6 mesiačikov, váži 8,5 kg a stále sa dojčíme. Chcela by som odkázať všetkým maminám, či už budúcim, alebo terajším, aby sa nevzdávali a dojčili, pokiaľ im to zdravie dovolí. Je to ten najkrajší pocit, dávať svojmu dieťatku kúsok seba a byť pri sebe čo najbližšie. Želám veľa úspechov.

 

Máte zaujímavý zážitok či skúsenosť? Čakáte bábätko, alebo sa brodíte neprespatými nocami? Vychovávate a máte tipy a triky, o ktoré sa chcete podeliť? Neváhajte a píšte nám na twiggi@centrum.sk alebo dasa@kratka.sk . Vybrané články budú publikované a honorované!