Mama v talianskych Dolomitoch: V škôlkach a školách sa nepoužíva vykanie, žiaci oslovujú učiteľov menom
Pri treťom pôrode Alexa som už vopred vedela, že pôjde o pôrod sekciou. Dokonca sa ma lekár spýtal, či si chcem dať podviazať vaječníky, že pri treťom cisárskom mi to vykonajú hneď pri pôrode.
Veronika Fekiačová (37 r.) žije už 17 rokov v Tirolských Alpách. Tam, kde my chodíme za snehom a horami, ona v ich srdci priamo žije aj so svojimi tromi synmi. Hoci Taliansko nikdy nebola jej vysnívaná krajina, život inde si už nevie predstaviť. Páči sa jej dostupnosť, ako aj rýchla zmena prostredia. Za hodinu vie byť pri mori, prípadne za hodinu pri najväčšom talianskom jazere Gardasee.
Vďaka zmrzline v Alpách
Ocitla som sa tu vďaka náhode a doteraz som za to veľmi vďačná. Cez štúdium na strednej škole som si privyrábala v jednej zmrzlinárni. Raz za mnou prišiel kamarát, že jeho priateľka robí opatrovateľku v Nemecku malému chlapčekovi a hľadá za seba náhradu. Keďže som bola krátko pred maturitou, nemala som čo stratiť, aj keď som po nemecky nevedela ani „zaťať“. Zrazu som sa ocitla v lietadle a šla som do veľkého sveta.
Po nemecky som sa rýchlo naučila a po pár mesiacoch sa mi ozvala šéfka zo zmrzlinárne, že išla pracovať do Talianska, a v hoteli, kde pracuje, potrebujú posilu. A spomenula si práve na mňa. Dokonca zmrzlináreň bola „talianska zmrzlina“. A už som bola v Tirolských Alpách. Našla som si priateľa, Slováka, s ktorým sme si založili rodinu.
Tri sekcie
Moje vysnívané tehotenstvo prebiehalo úplne v poriadku a pracovala som v kaviarničke až do siedmeho mesiaca.
Pravidelne som chodila na vyšetrenia do nemocnice a od začiatku som vedela, že chcem rodiť klasicky v nemocnici. Môj pôrod bol trochu komplikovanejší. Dcéru som prenášala dva týždne a ani tri dni na sále a tri vyvolávačky ju „nedonútili” prísť na tento svet. Keď už pán doktor videl, že dieťatko ide do ohrozenia a ja sa neotváram, bola nutná akútna sekcia. Nakoľko na nič iné nebol čas, podstúpila som sekciu v celkovej narkóze.
Do dvoch rokov som porodila vytúženého syna. Priznávam, keďže som neplánovala rodiť cisárskym rezom, pociťovala som ľahkú depresiu z toho, že som to „nedala“ prirodzene. Aj druhý syn sa narodil tiež neplánovaným cisárskym rezom. Pri treťom pôrode Alexa som už vopred vedela, že pôjde o pôrod sekciou. Dokonca sa ma lekár spýtal, či si chcem dať podviazať vaječníky, že pri treťom cisárskom mi to vykonajú hneď pri pôrode. Odmietla som.
Mama vo Francúzsku: Pôrod na parížsky štýl
Utajené tehotenstvo
Naše tretie tehotenstvo bolo utajené. Keďže žijeme v zahraničí, napadlo nám, že urobíme také veľké prekvapenie, čo komunikácia cez kameru dovoľovala. Vždy som si kameru nastavila len na tvár a dokonca aj deti dokázali udržať tajomstvo. Z mesiaca na mesiac sme čakali, či to praskne alebo nie. Neprasklo. Dokonca sme utajili pred všetkými aj pôrod a domov na Slovensko sme išli aj s novým členom rodiny. Všetci boli v krásnom šoku, ale šťastní. Pôrodné pri deťoch bolo vtedy 800 eur. Aktuálne sú v Taliansku prídavky na dieťa asegno unico vypočítané pre rodinu na základe príjmu. Minimum je okolo 50 eur na dieťa, max okolo 200 eur na dieťa. Žena dostáva ešte príspevok od provincie, čo je cca 70 eur na dieťa.
Päťmesačná materská v talianskych Dolomitoch
Oficiálna materská je päť mesiacov (dva mesiace pred pôrodom a tri mesiace po pôrode). Samozrejme, je na rozhodnutí každej mamičky, čo urobí ďalej. Je možnosť ísť do práce na určité percento, alebo sa dohodnúť so zamestnávateľom alebo ísť na podporu. Po materskej si môže matka alebo otec požiadať oficiálne rodičovskú dovolenku, a to po dobu 9 mesiacov. Je to doba pre oboch rodičoch spoločne, a je len na nich, kto koľko doma zostane. Maximum pre jedného je šesť mesiacov.
V škôlke sa nespí a všetkým sa tyká
Štátna škôlka stojí cca 50 eur na mesiac. Na rozdiel od Slovenska sa tu v škôlkach nespí. Mne to aj vyhovovalo, nakoľko moje deti nespávali cca od jedného roka. Avšak večierku sme mali nastavenú už o 19.00 hod. Vodu a jedlo si deti naberajú samy, samozrejme, pod dohľadom Tante (pani vychovávateľky). V škôlkach a školách sa nepoužíva vykanie, žiaci oslovujú učiteľov menom. Tyká sa tu aj pani riaditeľke. Je to vtipné, lebo pri príchode na Slovensko musíme deťom pripomenúť, že je neslušné všetkým tykať a niekedy z toho vznikajú humorné situácie.
Škôlka je založená na relatívne slobodnom prístupe, dieťa sa môže voľne pohybovať v škôlke podľa toho, čo chce robiť. Na výber je legová miestnosť, miestnosť s bábikami, kočíkmi či kostýmami, veľká miestnosť na tvorenie (maľovanie, navliekanie korálok, plastelína, lepenie postavičiek atď...). K dispozícii je aj kvázi telocvičňa, kde pre deti sú nachystané žinenky, trampolína a rôzne fitlopty. Každý piatok mi nosili deti všetky výrobky, ktoré za ten týždeň vyrobili.
Mama vo Švajčiarsku: Pôrod ako podľa hodiniek
Raňajky pre rodičov v škôlke
Krásnym gestom je aj každý rok pozvanie na raňajky v škôlke, z príležitosti slávenia Dňa matiek alebo Dňa otcov. Deti nás s hrdosťou obsluhujú a užívajú si, že môžeme byť súčasťou ich škôlkarského sveta. Pre školy v dedinkách je k dispozícii autobus, čo „zbiera” deti z miest mimo dediny. Známkovanie je tu do desať, pričom 10 je najlepšia známka. Konkrétne na našej škole sa mi veľmi páči prístup k hodnoteniu, napríklad pri matematických úlohách na prvé miesto kladú dôraz na dobre vypočítané príklady. Čiže hodnotenie vyzerá napríklad takto: „z vypočítaných 50 príkladov si 46 príkladov urobila dobre“. Pre mňa nová skúsenosť bola, že v dedinských školách sa triedy zlučujú spolu. Ak sú štyria prváčikovia, nepošlú ich do inej dediny s vysvetlením, že neotvárajú prvú triedu, ale zlúčia ich napríklad s druhou triedou. Tento rok máme aj my osobnú skúsenosť. V našich dedinských školách je základným jazykom nemčina. V prvej triede sa učia aj základy taliančiny a v tretej pridávajú aj angličtinu.
Tento rok sú všetky tri deti na základnej škole. Alex (6 r.) chodí do prvej triedy, Patrik (8 r.) do druhej a najstaršia Lea (10 r.) do piatej triedy. Zaujímavosťou je, že školy sú rozdelené na prvý a druhý stupeň. To znamená, že Lea pôjde na druhý stupeň do školy vo vedľajšej dedine, kde pôjde väčšina z jej triedy, ak sa nerozhodnú ísť na súkromnú školu.
Tirolsko – krajina jabĺk
V škôlke myslia na detičky, čo doma nechcú alebo nestíhajú raňajkovať, a preto už hneď po morgenkreis dostanú natretý alebo suchý chlebík alebo briošku. O hodinu dostanú nakrájané ovocie (podľa sezóny) a keďže Tirolsko je aj krajinou jabĺk, jabĺčka majú vždy. V škole sú klasicky obedy ako u nás, naberajú ich pani kuchárky. Vždy majú šalát alebo varenú zeleninu, predjedlo, hlavné jedlo a dezert. V našej dedinskej skole je dokopy približne 60 žiakov a pani kuchárky varia pre školu a škôlku zároveň, lebo sú spojené v jednej budove. Dezert je buď koláč, jogurt, puding alebo ovocie.
Numerológia
Už tri roky sa venujem číslam, teda numerológii. Keď som videla, čo znamenajú čísla z môjho dátumu narodenia, tak mi padla dole sánka... veď to som ja! Čísla mi pomáhajú dennodenne. Vďaka nim viem, ktoré moje dieťa potrebuje akú pozornosť, akým jazykom lásky mám na neho hovoriť, kde sú jeho silné stránky, ale i nedostatky.
Mama vo Švédsku: Otec sa považuje za rovnocenného rodiča ako matka
Oslava svätého Martina v talianskych Dolomitoch
V novembri sa tu slávi deň Svätého Martina. V kostole deti hrajú legendu, ako sa vojak Martin postaral o chudobného žobráka. Mečom rozsekne svoj červený plášť a podaruje žobrákovi, ktorého stretne po ceste. Pocítil, že už viac nechce byť vojakom a časom sa z neho stane biskup, ktorý stále pomáhal chudobným. Keď Martin zomrel, na jeho počesť ho sprevádzali s horiacim fakľami, ktoré si dodnes pripomíname v horiacich lampášikoch, ktoré si deti v škôlkach každý rok samy vyrábajú. Táto tradícia končí presunom z kostola na vopred určené miesto za pochodu s lampášmi v ruke a spevu. Na mieste sa potom rozdávajú Martinské praclíky a čaj (slané pečivo).
Vianočný čas v Tirolsku
Niektorí ľudia už na Mikuláša stavajú vianočný stromček. My ho staviame približne v polovici decembra. Na Štedrý deň, 24. decembra, sú už všetky obchody zatvorené, pričom väčší sviatok je 25. decembra. Na našom štedrovečernom stole nechýbajú oblátky (každý rok posiela moja mamina) a med. Rozkrojíme si jabĺčko a pomodlíme sa. Robíme aj kapustnicu, rybu a zemiakový šalát. Deti ho nemajú rady, tak dostanú varené zemiaky. A, samozrejme, aj opekance s makom, ktoré máme veľmi radi. Kto nemá makové zuby, neodíde od stola (smiech). Koledníci chodievajú aj v tomto kroji. Deti sa prezlečú za Troch kráľov a od domu k domu chodia spievať koledy.
Mám veľmi rada čas strávený pri pečení medovníkov a lineckých koláčikov. Vždy na začiatku pečenia si poviem, že veď už sú deti staršie, už múka nebude všade... Samozrejme, realita je presný opak, ale to vôbec nevadí. Veď raz vyrastú, nebude sa im chcieť piecť a potom bude pri pečení aj čisto. Po štedrej večeri idú deti do izbičky vyzerať anjelikov, ktorí medzitým potajme a potichu ponosia darčeky a poukladajú ich pod stromček. Zazvoní zvonček, a to je znamenie, že sa už môže ísť do izby pozrieť sa, čo nám tento rok doniesol Ježiško.
Typickou vianočnou pochúťkou je Panettone. Panettone je taliansky sladký chlieb pôvodom z Milána, ktorý sa v Taliansku zvyčajne podáva na Vianoce. Počas vianočných sviatkov je dnes panettone tradičný aj vo viacerých krajinách Južnej Ameriky. Panettone má tvar kupoly a je zvyčajne 12 až 15 cm vysoký. Posledné dva roky som Vianoce vymyslela trochu netradične alebo „americky”, no prispôsobila som sa situácii, kedy sme sa s manželom rozišli. Deti si našli u mňa darčeky hneď ráno, keď sa zobudili. Spravili sme si vianočný obed a potom išli k ockovi, kde si spravili vianočnú večeru a našli si darčeky aj pod jeho stromčekom...
PS: Vedeli ste, že v Taliansku existuje aj oficiálny rozchod manželov? Pre prípad, že by si to chceli ešte rozmyslieť.