Čas sa nedá vrátiť späť: MAMA, prepáč!

dcéra, mama, smútok
18.2.2018 v kategórii Mama, autor Lucia Čírová, foto: istockphoto.com

Predstavte si dievčatko, ktoré má asi sedem rokov. Celé detstvo nemá kamarátov, nechodí so škôlky, nechodí pomaly ani na vzduch... A prečo?

Jeho mama sa rozhodla, že škôlku nepotrebuje, lebo je jej doma lepšie, maminka všade vidí baktérie a vírusy, preto drží aj svoje dieťatko radšej doma. Kamarátov nemá ani mamina, takže dievčatko pozná len svet spoza okien malej tmavej izby a dlhej chodby vedúcej do malého parku.

Bledé, anemické dievčatko, ktoré ale v štyroch rokoch plynule číta, ovláda spredu a zozadu grécku mytológiu a angličtinu s úrovňou slovnej zásoby oveľa lepšou ako dnes, v dospelosti.

Dnes je toto dievčatko, na počudovanie, mladá, sebavedomá žena s milujúcim manželom, tromi zdravými, krásnymi deťmi, toho času na materskej dovolenke, s perspektívou návratu do práce, ktorá ju baví a je aj celkom slušne ohodnotená. 

Zadosťučinenie, rovnováha dobrého a zlého? To mladá žena nevie, každopádne si užíva každý deň naplno. Malé dievčatko v dospelej žene ale stále spomína na svoju formu nevery, samozrejme, v nie pravom zmysle slove, ktoré vám hneď napadne.

Keď dievčatko konečne ako sedemročné nastúpilo do školy, muselo si prejsť svojím peklom, ale to ho len posilnilo, aby z neho vyrástlo dievča s množstvom kamarátov a hodnotami, ktoré uznáva dodnes. Rodičia sa jej rozviedli niekedy v tomto období. O výchovu sa starali spoločne. To znamená, že maminka sa hocikedy mohla prísť pozrieť na dcérku a odviezť si ju domov.

Otec dievčatka si našiel priateľku a neskôr manželku, ktorá bola zaužívaným obrazom maminy. Veselá, s gurmánskymi schopnosťami, veselými farbami v byte a dlhý čas aj v myslení. Vychovávateľky a družinárky v škole tiež pripadali dievčatku ako milé zjavenia, ktoré zbožňovala svojím malým úprimným srdiečkom. Malé dievčatko vidí, že mamina žije v inom svete, vzhliada k nej s jemným opovrhnutím.

mama, dcéra, otec, nová priateľka, škola

Keď v jedno popoludnie prichádza maminka po svoje milované dievčatko do družiny, dievčatko vidi len staršiu vychudnutú ženu v hnedom kabáte, so starým dáždnikom nad zhrbenými plecami, ako otvára náruč a chce si privinúť dievčatko a odviezť ho domov, pretože vonku sa spustil lejak a maminka chce dievčatko ochrániť, ako to robí celý jej krátky život. Ale dievčatko sa radšej pritisne k svojej družinárke a hovorí, že s maminou nejde nikam.

Malá detská nevera. Čo by za to tá mladá žena dala, keby to mohla vrátiť späť?

Asi ako každý, kto sa stretol s neverou. Deti sú úprimné, bohužiaľ. Mamina so slzami v očiach a ešte viac zhrbená odchádza pomaly domov. Bez svojho milovaného a jediného dievčatka. Možno je iná, ale je to mama. Mama, pre ktorú bol malý ukričaný uzlíček v pôrodnici najkrajším stvorením na svete. Zaslúžila si to, aj keď je možno iná a má iné hodnoty a predstavy, ako ostatní ľudia v sivom socialistickom svete?

V dnešnej dobe by bola pokladaná za veľmi sčítanú a krásnu ženu. Ale už to nestihla. Prišla domov a zobrala si, skôr naschvál ako omylom, vyššiu dávku liekov. Otec s dievčatkom mladú ženu našli, privolali sanitku, zachránili ju, ale komplikácie spôsobili, že mamina sa nedožila premeny malého neduživého dievčatka v mladú ženu, ktorá sa vie o seba postarať v každej situácii. A napriek rôznym prekážkam a nie štandardnému detstvu je šťastná. Ale bola neverná. A nevie na to zabudnúť.

Spomína na svoju mamu, ale väčšinou ju vidí len, ako odchádza smutná z nevery svojho malého dievčatka, ktoré to tak zle nemyslelo.

Mama, prepáč...

Desatoro lásky v rodine
Prečítajte si tiež:

Desatoro lásky v rodine