Jej, vy máte dvojičky? Tak to vás ľutujem...
Aj vám sa zdá, že ich je čoraz viac? Roztomilé rovnako oblečené deti, ktoré sa neraz podobajú ako vajce vajcu. Dvojičky...
Ľudia ich vnímajú o niečo viac a svoju zvedavosť sa snažia uspokojiť milou konverzáciou s ich väčšinou unavenou a nevyspatou matkou. Nad otázkami okoloidúcich sa rodičom dvojičiek či trojičiek často pozastavuje rozum a nevedia, či sa majú smiať alebo plakať.
Predsa len, dvojičky sú u mnohých ľudí stále synonymom umelého oplodnenia a vyvracanie tohto mýtu stojí rodičov nemalé úsilie.
Skutočný príbeh: Dvakrát dvojičky? Mamy zvládnu veľa a ešte viac
Vy máte dvojičky? Och...
Na najnetradičnejšie komentáre a poznámky okolia na počet rovnako narodených detí sme sa pýtali ich mamičiek a niektoré dostali aj nás.No schválne, čo prvé napadne vám, keď sa pri vás po dlhom čase pristaví kamarátka s dvojkočíkom?
Mama Zuzka: „Otázka, či sú to dvojičky mi nikdy neprekážala. Brala som ju ako nadviazanie konverzácie, no následné povzdychnutie: ´To vás teda ľutujem´ alebo ´radšej guľku do hlavy´ mi vždy prišli mimoriadne nevhodné a trápne.“
Dvojmama Daniela: „Ale to nie sú prirodzene, že? A kto je ich mama, nie vy, že? Fakt vy? A to kde ste ich nosili? V igelitke,- odpovedám. Alebo otázka: Ako ich rozoznáte? Som ich mama a aj slepý vidí, že každá z nich je, ale že úplne iná!“
Romana: „Niektorí ľudia nevedia, kde je hranica. Suseda z ulice sa vždy pýtala na veci, ktoré si medzi sebou bežní ľudia nehovoria, obzvlášť, keď sa skoro ani nepoznajú. Vždy som to uhrala a otočila na ňu, ako sa má, čo má nové a tak. No raz ma dorazila otázkami, či dojčím a ako dojčím, či nemám bradavky zničené... Vravím, čo tam po mne, ale vy povedzte: Vraj už ste v prechode, aké to je? Menzes ešte máte? Ten pohľad by ste mali vidieť. Odvtedy už nemá žiadne otázky.“
Mama Petra: „Ja mám tiež dvoch chlapcov. Na otázku: To sú dvojičky? sme si už nejak zvykli. Ale tiež mi prekážalo to následné gúľanie očami a poznámky niektorých mamičiek jedináčikov, že to musí byť hrozné a ona by dvojičky nezvládla, lebo to jej dieťa je neskutočne náročné... Nedávno sa ma známa dokonca opýtala: A zvládla si to? No, prežili sme všetci bez ujmy, deti sú tiež živé a zdravé. Ale úplne ma dorazila jedna poznámka istej pani, na ktorú nikdy nezabudnem. Išla s nejakým pánom a keď nás zbadali, on jej vraví: predstav si, že by si mala dvojičky. A ona na to zhrozene: utopila by som to!“
Klaudia: „Keď sme povedali švagrovi, že som tehotná a čakáme dvojičky tak sa opýtal: Necháte si obe? A myslel to vážne. Je to veľmi smutné. Odvtedy na to neviem zabudnúť.“
Mama trojičiek: TRI hodiny spánku nám museli stačiť
Mama Renáta: „Ja som nikdy nebrala otázky a reakcie ohľadom dvojčiat negatívne, skôr mi prišli milé a v dnešnom uponáhľanom svete mi padlo celkom dobre, že niekomu moje deti vyčarili úsmev na tvári a reakcie boli vždy pozitívne slová obdivu na moju adresu, ako zvládam tri malé deti (v čase narodenia dvojičiek mal starší súrodenec iba 2 roky) a vtipné máte z akcie 1 + 1 zadarmo?“
Mama Ivana: Na prechádzke. Chalani v kočíku a ja, nevyspatá, unavená matka.
- Jeeej, to sú dvojičky? Akí sú zlatí. To po kom sú takí pekní?
A sú to chlapci? Áno...
A obaja?
Tak to už máte s deťmi vystarané, že?
Lenže som si dovolila otehotnieť...
Bože, to si zas tehotná? A čo to bude, zase dvojičky?
Tak som vravela: Opakovaný vtip nie je vtip. Tentokrát trojičky. Tie výrazy stáli za to..
Nakoniec máme jednu krásnu princeznú.
Janka: „Nech sa pokojne pýtajú všetci Jej, to máte dvojičky, aké to je? Len prosím POTICHU! My si totiž chodíme von zatiaľ viacmenej iba pospať v kočíku a stáva sa, že deti týždeň cez deň poriadne nespali, lebo mi ich vždy niekto zobudil. Je to síce milé, keď sa ľudia na ulici pristavia, len treba brať ohľad na deti.“
Dám vám 5 eur...
Veru, maminy dvojičiek či trojičiek to majú o trochu iné ako maminky s jedným bábätkom. Nečudo, že vo zvýšenej miere vzbudzujú záujem okolia a stávajú sa zdrojom vtipných situácií. Tak, ako keď mamine trojičiek vložil do kočíka podgurážený nadmieru komunikatívny pán päť eur so slovami, že ona ich pri toľkých deťoch potrebuje viac ako on. Na niektoré situácie sa jednoducho nedá pripraviť.
Existuje však jedna otázka, s ktorou sa stretáva asi každá „viacmamina“ – a odpoveď je vždy rovnaká! Dvojičky? No nezávidím! No veru, máte čo závidieť!"