Dominik, bezdomovec

Poviedka

Vliekol  sa z nohy na nohu. Riadne oťaželi, dofrasa. Po toľkých pivách a panákoch sa ani nečudoval. Kam si ľahnem, hútal. Aj ruky a nohy potrebujú oddychovať. Kde ich odloží? Aj hlavu mám akúsi cudziu, kam ju skloním... Na vlastné ruky, to je najlepšie. Bezdomov sú ruky, na ktorých smieš plakať, Dominik, hovorieval jeho kolega bezdomovec Ondro. Ale kam  s tými rukami? Niekam do kanála.

Kanály boli jeho dlhodobou záchranou. Ďaleko od ľudí, blízko k lesu. Čím bližšie k ľuďom, tým horší život.  Lesy miloval. Ako malý chlapec chodieval na prázdniny k babke, ktorá bývala v horárni. Dedko bol horárom takmer štyridsať rokov. To boli časy, v lese..

Bezdomovci bývajú rôzne. V kanáloch, v parkoch, na staniciach, v ubytovniach. To sú tí šťastnejší. Bezdomovci bývajú vo vetrákoch. Aj tí sú celkom šťastní. Aspoň sa poriadne vyvetrajú. Spolu so svojim outfitom. Dominik mal rád svojich kolegov bezdomovcov. Niektorí sú celkom fajn, myslel si, keď mu dobre poradili alebo niečo darovali. Tak to bolo aj v prípade jeho domova. Taký perfektný kanál by nenavrhol ani chicagský architekt. Utiekal sa tam hlavne v zime. Leto sa dalo vydržať aj hore. Tam hore bývali na stĺpoch pouličného osvetlenia vylepené rôzne plagáty. Väčšinou mali totálne praštené heslá. Čaká sa na nový zajtrajšok. Dajte o sebe vedieť. Alebo tento: Deratizovať treba v októbri. To sa podrž! Fasa! Aspoň ma nebude mať čo pohryznúť, keď zaspím spánkom  bezdomovcov, myslel si, hľadiac mútnymi očami na ošklbaný plagátik.
    
Dominik: Vek : 20. Výška: 180cm. Váha: 70kg. Vzdelanie: učňovka bez maturity. Farba očí: modrá. Farba vlasov: čierna. Poznávacie znamenie: žiadne. Povaha :mierna, melancholická, so sklonom k depresii. Štátna príslušnosť: Slovenská republika. Národnosť: slovenská. Bydlisko: neznáme.

Z domu ušiel ešte pred koncom skúšobnej doby v prvej robote. To sa fakt nedalo vydržať, to doma. Ten foter, ten kretén, keby ho nebol toľko šikanoval a buzeroval. Dokedy ťa mám živiť? Zasa chceš prachy? Že nové topánky? Choď si zarobiť! Ja mám sociálku a mater invalidku, čo máme kradnúť? A tuto Viere pankharta musíme vychovávať, ja sa už z toho zbesniem!     To sa už fakt nedalo vydržať. Ešte aj Eva od neho zdrhla, za akýmsi Imrom. Krava jedna, veď im bolo spolu tak dobre. Imro je vraj super, má nejakú kuticu, nadáva jej garzónka. Tam sa zohrieva moja Eva, vyhrieva na balkóne. Šiblina sfetovaná. Nedávno ju stretol v samoške. Ani bú, ani mú. Každé oko jej inde hľadelo. Choď si kam chceš, kača jedna.   

Dominik, bezdomovec, sa pomaly blížil k výkupni fliaš. Nohy aj ruky ako z dreva. Chcelo by to aj niečo pod zub, dumal. Zo značkovej igelitky povyťahoval fľaše z dvoch dní. Včera aj predvčerom bolo žúrovo. Dobre sa opil. Dobre sa najedol. Aj s kolegami bezdomovcami z priľahlých kanálov.
Dnes to máme  polstovečku, mladý, zaškeril sa  lokálny fliašvyberač. – Už bolo aj lepšie,    chi – chi!
Ďakujem, to stačí, odpovedal Dominik. – Pivo, mlieko, rožky, to stačí.

Späť išiel Dominik autobusom. Lístky, tie malé potvorské obrázky našiel v strojčeku  hneď pri nástupe. Fajn, že  niekto na nás myslí. Že takto zabúda svoje lístky v dopravných prostriedkoch. Autobus ho vyklopil na konečnej a odtiaľ sa potkýnal do svojho domovského kanála.

Neskorý september voňal jeseňou a zhnitým lístím. Tú vôňu Dominik nasával všetkými zvyškami svojich zmyslov. Ruky moje, nohy moje, držte ma, bedákal. Na smrť unavený sa vliekol ku svojmu domovu. V šere už rozoznal otvor aj okolité stromy. Duby, liesky, buky, brezy, všetky poznal naspamäť. Niekedy sa medzi nimi hral na skrývačku. Sám so sebou. To bývalo fasa, táto hra. Aj zajtra sa zahrám, plánoval svoju voľnočasovú aktivitu Dominik. Na zemi je kopec lístia, to sa bude behať od jedného stromu k druhému! Keď sa unavím, aj sa tu vystriem, na tomto lístí.

Už bol takmer doma. Pri vchode do kanála sa mihali nejaké postavy. To by mohli byť kolegovia z okolitých príbytkov, pomyslel si. Snáď neprídu naprázdno. No... títo nevyzerajú na mojich kamošov. Majú nejaký čudný outfit. Dokelu! Maskáče, vysoké topánky, v rukách akési divné palice. Dokelu! Dofrasa!

Správa službukonajúceho lekára: Počas nočnej služby prijatý pacient Dominik XY, bezdomovec. Menovaného našiel náhodný občan, ktorý išiel do lesa vyvenčiť svojich psov. Pacient bol v bezvedomí, so zjavnými ťažkými poraneniami hlavy, brucha a všetkých končatín. Po absolvovaní chirurgických zákrokov bol pacient odvezený na áro. Diagnóza: kóma.

Sestra  Magda  utierala Dominikovi čelo aj ústa vlhkou vatou. Áro bolo plné. Samé búračky, to je hrozné, ľudia jazdia ako blázni, hútala. Dnešná nočná jej dala riadne zabrať. O rok idem do dôchodku, konečne! Nech sem dajú nejaké mladice. My korytnačky už nevládzeme.