Dobrá rada nad zlato

Keď som bola nedávno na návšteve u rodičov, dozvedela som sa veľa rád od mamičiek, ktoré ich počuli od svojich mám a tie asi od svojich... Niektoré ma tak prekvapili svojou absurditou, že som sa rozhodla napísať svoj pohľad na „radenie druhým“.

Spomeniem len pár rád, ktoré som dostala ohľadne tehotenstva:

• Musíš piť čierne pivo, aby si mala veľa mlieka!
• Nedávaj si bezpečnostný pás v aute, chceš ublížiť bábätku?
• Keď sa zľakneš, tak si nechytaj bruško, dieťatko bude mať potom na tom mieste fľaky.
• Keď sa bábätko narodí, tak si pripni na kočík červenú mašličku, aby ho náhodou niekto neuriekol.
• Nekupuj si veľmi skoro veci pre dieťatko, prináša to smolu.
• Dieťa nechaj vyplakať, nebež hneď k nemu, lebo bude rozmaznané a vraj je to dobré na jeho pľúca.

Všetko sú to rady, ktoré sú spájané s nejakou poverou, teda nie sú založené na zdravom rozume a potom sú to rady, ktoré viac uškodia ako pomôžu (napr. alkohol v tehotenstve, bezpečnosť pri jazde autom).

Možno ste aj vy dostali podobné rady, alebo ste o nich niekde čítali. Veľa takýchto „osvedčených" rád pre tehotné a matky môže vystrašiť pokojnú mamičku, alebo upokojiť mamičku, ktorá mala práve zmobilizovať všetky svoje sily a konať. Nechcem teraz odsúdiť všetky dobre mienené rady do jedného vreca a dať tam nápis – NESPOĽAHLIVÉ, ale predtým, ako sa rozhodnem podľa týchto rád správať, by som mala/mal zvážiť napr. zdroj, či bezpečnosť informácie, odbornosť, či skúsenosť radcu/radkyne....

Myslím si, že rada je vždy myslená dobre, aspoň pokiaľ si rúcho radcu neobliekol škodoradostný či zlý človek, ale každú radu musíme akoby premiesiť (preosiať) cez sito rozumu a musíme si aj overiť, či tá konkrétna rada je odborná, vyvodená zo skúseností, či úplne nezmyselná, založená na povere, alebo nemá racionálny dôvod. Dobré je si zistiť, koľkým ľuďom pomohla, a či tí ľudia mali rovnaký problém ako ja.

Často sa stáva, že nám niekto dá viacero rád na jeden problém, ktoré sú kontroverzné, pripadne si úplne odporujú. Potom môžeme nájsť veľa rád na jeden problém, ktoré si síce neoponujú, ale sú rôzne...

Keď som rozmýšľala, ako by som rozdelila rady, napadli mi tieto rozdelenia:

• Rady, ktoré môžu pomôcť iným, ale nie mne (pretože ja mám úplne iný problém)
• Rady, ktoré mi môžu život spríjemniť, ale nikdy ho neohrozia
• Rady, odborné, ktoré mi môžu pomôcť, alebo ma nasmerovať na riešenie problému
• Rady, ktoré ma obohatia niečim novým – inšpirujúcim
• Rady, ktoré pomohli viacerým s mojím problémom (sú to rady zo skúseností)
• Rady, ktoré mi môžu ublížiť
• Rady, ktoré majú pochybný zdroj
• Rady, ktoré na riešenie problému používajú zlé prostriedky
• Rady, ktoré boli dobré v minulosti, ale dnes sú nepoužiteľné

Nedá sa povedať, že rada môže byť dobrá, alebo zlá, preto som rozdelila rady podľa toho, ako na nás pôsobia, či od koho sú dávané. Lebo čo niekomu ako dobrá rada môže pomôcť, inému môže uškodiť. Rady nám totiž môžu pomocť vyriešiť náš problém, alebo nás, naopak, ešte viac zakuklia v našich ťažkostiach.

Na druhej strane, každý z nás si určite spomenie, ako mu v ťažkých chvíľach niekto poradil a tým aj pomohol.
Môžeme niekomu vyrozprávať, ako sme sa popasovali s určitým problémom a tým mu zároveň môžeme poradiť, ak sa aj on práve nachádza v rovnakej alebo podobnej situácii. Občas máme z toľkých rád plnú hlavu, napr. metódy a rady pri uspávaní dieťaťa. Je ich tak veľa, pretože každé dieťa je individualita a u každého dieťaťa „zaberá“ niečo iné. Je na nás, či vyskúšame všetky odporúčania a budeme dúfať, že aspoň jedno bude fungovať aj u nášho dieťatka. Netreba sa vzdať, keď nezaberie prvá rada

Ale s niečím podobným som sa stretla aj u odborných radcov. Nedávno som trávila čas hľadaním pediatra pre svoje ešte nenarodené dieťa, našla som si dvoch lekárov v okolí, kde s manželom bývame. Bolo zaujímavé ako na jednu rovnakú otázku odpovedal každý rôzne. Týkalo sa to laktačného poradenstva. Jeden z nich sa vyjadril, že odporúča mamičkám dojčiť, ale len do 1 roka, lebo potom je to už neetické ( k tomuto názoru sa nejdem ani vyjadrovať). Druhý lekár zase odporúčal dojčenie dovtedy, dokedy má matka mlieko, alebo dokedy to ona uzná za vhodné (treba zvážiť zdravotný stav, ďalšie tehotenstvo a pod.).

Preto je dôležité, aby sme mali čo najviac poznatkov, mali vlastný názor, čítali odbornú literatúru, „surfovali“ na internete a vzdelávali sa v oblasti, v ktorej potrebujeme radu. Niekedy stačia aj všeobecné informácie, ktoré nám pomôžu pri rozhodovaní sa medzi rôznymi radami.

Občas dostaneme veľa rád a my si vyberieme tú, ktorá sa nám najviac páči, pretože nám nespôsobuje žiadnu námahu, alebo nám vyhovuje. Napr. vaše dieťa má problémy s rozprávaním a zle vyslovuje jednotlivé slová. Pediatrička vám poradí, aby ste navštívili logopéda, no suseda odnaproti, ktorá má dve deti, vám poradí, aby ste to nechali tak, že vaše dieťa z toho vyrastie. Jednoduchšie je nechať to tak, s odôvodnením, veď mi to poradila suseda, ktorá vychovala dve deti. Je to také alibi, ktoré nás zbavuje zodpovednosti. Preto, keď sa rozhodujeme, akú radu poslúchnuť, skúsme pátrať aj po tom, prečo sme sa tak rozhodli, či to náhodou nebolo z pohodlnosti. Radu, ktorá od nás vyžaduje veľa námahy, môže prevážiť rada, ktorá od nás nežiada skoro nič.

Ak hovoríme o zdroji, ktorý nám poskytuje radu, je potrebné ho preskúmať, či je pravdivý, či nie je ovplyvnený nejakou ideológiou. Ďalej sa môžeme stretnúť aj s generačnými rozdielmi medzi poradcami. Dnes často vnímam rozpory medzi dcérou, ktorá má dieťa a jej matkou. Vlastná mama môže svojej dcére - novopečenej prvorodičke argumentovať: „Veď ja viem lepšie o výchove detí, o tom, čo majú jesť a ako sa k nim máš správať. Ja som vychovala tri deti! Takto sa to predsa robí odjakživa!"

Je pekné, že naše maminy – teda babky, či staré mamy, chcú byť nápomocné a radiť, len si neuvedomujú, že v dnešnej dobe je úplne iný pohľad na výchovu dieťatka ako bol v čase, keď ony boli matkami. Výskumy a odborné štúdie odporúčajú iné postupy ohľadne dojčenia, výživy a celkovo výchovy dieťatka. No ak nám staré mamy chcú pomôcť pri umývaní dieťatka, prípadne nám dajú zopár rád ako oni uspávali svoje dieťaťa (možno aj vás), može nás to len obohatiť. Najlepšie je asi skĺbiť nové poznatky, ktoré prinášajú odborníci a dlhoročné skúsenosti našich mám.

Nakoniec končím tento článok porekadlom a titulkou tohto článku. Dobrá rada má najozaj cenu zlata, ale nezabúdajme, že:

• nie každá rada je dobrá pre nás
• každú radu musíme prehodnotiť a zvážiť
• každého radcu preveriť

Na záver by som vám chcela „poradiť“, aby ste pri radách ohľadne vaších detičiek počúvali aj to, čo vám hovorí vaše srdiečko .