Čo tak narodiť sa v Egypte?

Bydlisko pri rieke, púšte, divé mačky a bohovia, bez ktorých sa nedá predstaviť život. Či už bohatý, alebo chudobný, o radostné a láskyplné detstvo bolo postarané. Nikto sa nenarodil zbytočne. Každé dieťa tu je dar.

V krajine faraónov mala významnú úlohu bohyňa Tauret, pretože chránila tehotné matky a ich deti. Celá rodina sa pripravovala na túto radostnú udalosť. Pôrod prebiehal na obyčajnej stoličke s otvorom, ktorá sa stala nevyhnutnou súčasťou pôrodu. Budúca matka musela byť v drepe, aby si uľahčila rodenie a aby dieťa nemalo problémy s príchodom na svet. Nebolo to veľmi pohodlné, ale nemala na výber.

Pri narodení dieťaťa sa nikdy nezabudlo na zostavenie horoskopu. Všetkých totiž zaujímalo, či sa dieťa narodilo pod šťastnou hviezdou. Matka po pôrode svoje dieťa nosila vo vaku, ktorý mala zavesený na pleciach. Klasické kočíky sa nepoužívali, takže dieťa bolo neustále v objatí matky, čo ešte viac utužilo ich vzťah.  Keď dieťa dosiahlo tretí rok, materské mlieko prestalo byť jeho pokrmom. Matky dieťaťu začali pripravovať stravu, ktorá ich mala nielen dobre zasýtiť, ale aj poskytnúť silu na zvládnutie rôznych činností.

Kým bohaté ženy mali na výchovu detí slúžky, chudobné ženy nosili svoje deti všade so sebou. Svoje povinnosti vykonávali v spoločnosti detí. V domácnosti sa žilo spolu so starými rodičmi, a tak nebolo nič zvláštne na tom, ak deti vychovávali práve oni. Starým ľudom sa tu vzdávala nesmierna úcta, takže ich slovo malo hodnotu zlata.    V domácnosti často žili s deťmi aj ich bratranci a sesternice. Výnimkou nie je ani to, že sa títo rodinní príslušníci medzi sebou zosobášili. Nastali však aj prípady, že sa týmto manželom narodili mentálne postihnuté deti. Rodičia si mysleli, že ich potrestali bohovia, a preto ani inú príčinu nehľadali. Bolo pre nich ťažké vyrovnať sa s týmto osudom. 

V Egypťanoch je dodnes akoby zakorenený zmysel pre rodinu a preto sa trápenie jedného stáva trápením pre celú rodinu. Podobne je to aj s úspechom jedného člena. Ak sa niekomu v rodine veľmi darí, prežíva to celá rodina.

Všetky deti sa síce narodili slobodné, ale niektoré o ňu aj rýchlo prišli. Ak boli rodičia otroci, dieťa čakal podobný osud. Stalo sa nástrojom v rukách bohatých a jeho život sa zmenil k horšiemu. Roľnícke rodiny teda žili v skromnosti a väčšinou museli pracovať u boháčov. Určitú časť svojej úrody si dokonca museli odoprieť a odovzdať ako daň.

Dnešné deti si nevieme predstaviť, ako pobehujú nahé po ulici, ale pre Egyptské deti to bolo typické. Po určitom období však nastal zlom a pre deti sa skončilo detstvo. Od tej chvíle si začali obliekať šaty. Bol to dôležitý okamih v ich živote, lebo dovtedy naozaj všade pobehovali nahí.

Pre rodičov boli ich deti požehnaním a mnohokrát vychovali aj úplne cudzie deti. Bolo pre nich dôležité mať veľa detí. Nevedeli si ani predstaviť, že by nejaké opustené dieťa nechali napospas osudu. Bohužiaľ sa našli aj takí, ktorým sa nedarilo splodiť potomka, a tak sa obracali na bohov s prosbou o pomoc. Nosili pri sebe rôzne amulety, aby sa im podarilo privolať potrebné sily. Nechceli sa vzdávať, ale ak ich čakanie neprinieslo ovocie, pokúsili sa aspoň o adopciu. Bol to bežný postup, aký sa odohráva aj dnes. Výchovu mala na starosti matka a deti jej museli už od skorého veku pomáhať v domácnosti.

Ak sa povie škola, tak si musíme odmyslieť učiteľov, lebo Egyptské deti navštevovali školy, v ktorých často vyučovali kňazi. Pomôcky, ktoré v škole používali si dnes už nevieme ani predstaviť. Kamenné či sadrové tabuľky školákom slúžili na písanie. Samotné písmo u nich malo veľký význam, a tak bolo bežné, že museli veľa písať. Niektoré znaky vysvetľovali význam slov, iné znamenali rôzne zvuky. Diktáty, ktoré dnes nie sú veľmi v obľube, v tom čase tvorili základ vyučovania. Hieroglyfické písmo, ktoré používali Egypťania, sa písalo na papyrus. Bol to tvrdý materiál, z ktorého sa robili aj zvitky. Chudobní rodičia nechceli svojim deťom odoprieť vzdelanie, a tak umožnili svojim deťom študovať aspoň pár rokov. Potom si však deti sami museli zarábať na živobytie a škola sa pre nich stala minulosťou. V tej chvíli sa pre nich skončilo aj obdobie rôznych hier.

Ak napríklad v rodine zomrel otec, o rodinu sa musel postarať najstarší syn. Pre chlapcov bolo tiež  typické, že sa z nich stali pisári či úradníci. Bolo tradíciou, že sa na oslavu bohov  konali rôzne súťaže či tancovačky. Zúčastňovali sa ich celé rodiny a zároveň to bola príležitosť na zoznámenie. Ak sa mladý pár rozhodol uzavrieť manželstvo, zamenalo to, že sa spojili dve veľké rodiny. V mnohých prípadoch sa postupovalo aj tak, že ženícha či nevestu vyberala celá rodina a požiadavky boli rôzne. Láska tu nehrala žiadnu rolu. Až po svadbe a narodení detí sa vzťah utužil a prerástol do hlbokého citu, ktorý sa potom prenášal aj na výchovu potomkov.

Malým deťom sa vyrábali rôzne pomaľované lopty z hliny. Väčšina hračiek bola z dreva a slonoviny. Ak si rodičia nemohli dovoliť hračky kupovať, zhotovovali ich deťom doma. Tí majetnejší si mohli dovoliť už oveľa viac a kúpili deťom aj domáceho maznáčika. Nebol to však žiadny pes či mačka, ale opica. Starala sa deťom o zábavu a vypĺňala ich voľný čas. Toto nevšedné domáce zviera si vyžadovalo nielen pozornosť, ale aj riadnu opateru. Sluhovia bohatých rodín jej museli zabezpečovať potravu a postarať sa aj o hygienu. Ak ide o zvieratá, tak v Egypte spĺňali niekoľko úloh. Ak sa vyskytol nejaký sviatok, tak si Egypťania mnohokrát podarovali talizmany. Veľmi obľúbené boli vyrezávané chrobáky, najmä skarabeus.

Choroby neobišli ani deti, a preto ak v rodine ochorelo nejaké dieťa, ujali sa ho lekári, ktorí boli už vtedy nesmierne vzdelaní. Svojich pacientov liečili nielen liekmi, ale aj zaklínadlami. Nenašiel sa nikto, kto by týmto lekárom neveril, a preto sa im ľudia zverovali aj keď už nebola šanca na uzdravenie. Poskytovali sa aj rôzne amulety, ktoré mali vyliečiť mnohoraké choroby. Ich nosenie malo blahodárny účinok, ktorý si nevedeli vynachváliť. Mágia bola teda súčasťou lekárstva a ľudia sa spájali so silami, ktoré im mali pomáhať nielen v chorobe, ale aj pri iných problémoch.

Nemocnice, aké poznáme dnes, nahrádzali ľuďom chrámy, v ktorých sa o pacientov starali kňazi. Ich modlitby boli často vyslyšané a ľudia tam zázračne vyzdraveli. Najrozšírenejšie boli vtedy pľúcne a očné choroby. Piesok z púšte narobil občas aj poriadnu šarapatu, lebo pri jeho vdychovaní sa usádzal v pľúcach. Lekári boli tiež presvedčení, že dôležitú úlohu zohráva v živote strava, ktorá môže ľahko narušiť správny chod ľudského organizmu. Súčasne lieky nahrádzali bylinky, ktoré sa rôzne spracovávali. Okrem toho, že mali Egypťania rozvinuté lekárstvo, nezaostávali ani s astronómiou a náboženstvom. Ľudia často komunikovali s bohmi a žiadali ich o pomoc alebo ochranu. 

Život v Egypte bol teda nezvyčajne spútaný s nadpozemskými silami, kým v dnešnej dobe sa im neprikladá takmer žiadny význam. Obdivuhodné je aj to, aký dôležitý status si v tejto krajine udržala rodina. Početná rodina pre Egypťanov neznamenala problémy, ale naopak požehnanie, ktoré sa nemusí prihodiť každému. Je to dar nebies, ktorý si vážia až do smrti.