Čo sa skrýva za detskými snami...
Sigmund Freud povedal, že sen je kráľovskou cestou do nevedomia. Pokiaľ by sme to previedli na deti, môžeme povedať, že sen je cestou k srdcu dieťaťa.
Sigmund Freud povedal, že sen je kráľovskou cestou do nevedomia. Pokiaľ by sme to previedli na deti, môžeme povedať, že
Sen je cestou k srdcu dieťaťa.
Detské sny sú omnoho intenzívnejšie než sny dospelých. Deti do nich totiž často prenášajú udalosti predošlého dňa, ako i zážitky, ktoré sa im naskytli v ten konkrétny deň. Bez odozvy nezostávajú ani vonkajšie podnety, ako sú televízia, pouličný ruch a tiež napínavé knihy – práve tie sa v snoch (predovšetkým úzkostných) často prejavujú. Také sny je potrebné brať veľmi vážne, hlavne keď sa dieťa zobudí spotené a vydesené. Môže sa stať, že sa bude snažiť skrývať svoj strach za drzé správanie.
Detské sny sú často odrazom duševnej tiesne dieťaťa. Ich odhalenie môže rodičom napomôcť zvládnuť problém, ktorý dieťa trápi. Preto je dôležité načúvať a nechať dieťa porozprávať, čo sa mu v noci snívalo. Rozprávanie dieťaťa o sne, často zmätené, by sa nemalo zjednodušovať a odbiť vetou – to nič, to bol len sen.
Spánok
Keď spíme, náš krvný obeh aj dýchanie ostáva v činnosti. Mnoho telesných funkcií je utlmených, nie však funkcie psychické. Práve snívanie potvrdzuje, že v spánku premýšľame, aj keď na inej úrovni ako v bdelom stave. Vzhľadom na to, že si svoje sny pamätáme, musia sa spomienky vytvárať aj v spánku. Hranica medzi spánkom a bdením je stanovená na ten okamih, kedy sa zúžia papily, očné buľvy sa pohybujú smerom nahor, svalstvo uzavrie viečka a výrazne sa zníži príjem podnetov z vonkajšieho sveta.
Štatisticky bolo zistené, že novorodenci spia 18-20 hodín denne, 2 – 4-ročné deti viac ako 12 hodín, 6 – 10-ročné deti 10 – 12 hodín, 13 – 14-roční už vystačia s 8 hodinami spánku. Realita však býva iná. Potreba spánku je u každého človeka individuálna. Novorodenec prespí 18-20 hodín, ale najdlhšia doba neprerušeného spánku je spravidla 4 hodiny. Už po 16 týždňoch života dokáže väčšina detí spať 8,5 hodiny bez prerušenia.
Zdravé deti sa ponoria do hlbokého spánku zvyčajne hneď po zaspaní. Po dvoch hodinách sa dajú prebudiť len násilím, neskôr sa spánok stane ľahším, v šiestej hodine sa približuje takmer bdeniu, potom je znovu asi tri hodiny ľahký a po ňom nasleduje náhle prebudenie.
Dĺžka spánku u detí, ktoré už nie sú v dojčenskom veku, je úplne individuálna. Napríklad niektorým 8-ročným deťom stačí osem hodín spánku, zatiaľčo iné spia 11-12 hodín a často si pospia aj po obede. Spánok je pre každého liekom a jeho dĺžka je rôzna.
Spánkový cyklus
Fáza 1... tvorí približne 5 % spánku – dieťa zaspáva, „vchádza“ do spánkového cyklu alebo sa z neho prebudí, jeho oči sa pohybujú veľmi pomaly, svalová aktivita sa spomaľuje. Z tejto fázy sa môže dieťa rýchlo prebudiť.
Fáza 2... tvorí približne 50 % spánku dieťaťa – spomaľuje sa mozgová aktivita, zastavuje sa pohyb očí, klesá mu telesná teplota, jeho dýchanie sa stáva pravidelným.
Fáza 3 a 4 (hlboký spánok)... tu prebieha väčšina regeneračných procesov, nie sú prítomné žiadne pohyby očí ani svalová aktivita, krvný tlak a tep sa spomaľujú. Zobudiť dieťa v tejto fáze je veľmi ťažké. Po prebudení nie je schopné okamžitej reakcie a aj po niekoľkých minútach od prebudenia je dezorientované.
REM spánok
V mozgu prebieha akési usporadúvanie zážitkov a aktivít, ktoré sme podstúpili v priebehu dňa. Dýchanie dieťaťa je zrýchlené, nepravidelné a povrchné, očami rýchlo kmitá na všetky smery, má znížené svalové napätie, jeho tep a krvný tlak sa zvyšujú. Ak dieťa prebudíme v tejto fáze spánku, zvyčajne nám opíše svoje sny.
Týchto päť fáz sa pravidelne opakuje, v priebehu jednej noci absolvuje dieťa zvyčajne 4 až 5 spánkových cyklov. Jeden spánkový cyklus trvá v priemere 90 minút, z čoho 80 minút pripadá na non-REM spánok a len 10 minút na REM spánok.
Nekľudné noci a ich príčiny
Prirodzene, u detí existujú rôzne problémy so spánkom, ktoré nie sú spojené s výchovou – trápi ich mliečny zub, bolesti bruška, upchatý nos... Sú ale deti, ktoré zo spánku kričia od hrôzy, srdce im búši o stošesť alebo sa dusia. Výkriky hrôzy väčšinou súvisia s úzkostným snom, ktorý dieťa rozruší. Čo v takej chvíli robiť? V každom prípade musíme dieťa ukľudniť a utíšiť, aby vedelo, že nemá dôvod sa báť. Keď sa dieťa ukľudní, znovu zaspí a na strach do rána zabudne. Väčšina detí z takýchto záchvatov vyrastie.
Ďalším problémom, ktorý môže trápiť deti a rodičov, je škrípanie zubami. Príčinou môže byť nesprávny zhryz dieťaťa – preto by bolo vhodné poradiť sa so zubárom. Pokiaľ sa škrípanie objaví len párkrát a už sa nevráti, nemusia si rodičia robiť starosti.
Jednou z najčastejších príčin nepokojných nocí je aj rozprávanie zo spánku – väčšinou sa jedná o nezrozumiteľné mrmlanie. Často je sprevádzané iracionálnymi či rytmickými pohybmi tela. V priebehu nočného rozprávania zo spánku nie je vhodné sa s dieťaťom rozprávať. Skôr ho opäť len pohlaďte, prípadne inak utíšte.
Častým javom u detí je, že v spánku rytmicky pohybujú hlavou alebo celým telom. To vôbec nemusí súvisieť s nejakým snom, práve naopak – tieto pohyby sa môžu do sna začleniť. Vo väčšine prípadov táto nočná „gymnastika“ pominie. Rodičia by mali kvôli opatrnosti vyslať posteľ dieťaťa mäkkými vankúšmi a dávať pozor, aby dieťa nenarazilo na tvrdé hrany.
Najčastejšie problémy
Nočné desy
Ide o nočné epizódy extrémneho desu a paniky, sú spojené s krikom a nekľudom a sú sprevádzané intenzívnymi telesnými príznakmi. Dochádza k nim zvyčajne v priebehu prvej tretiny nočného spánku. Dieťa sa prebúdza s panickým krikom. Dosť často beží ku dverám, akoby sa snažilo uniknúť. Pokusy ostatných o ovplyvnenie situácie môžu viesť k ešte intenzívnejšiemu strachu. Po prebudení dieťa nemá väčšinou žiadnu spomienku na nočný des. Tento stav je blízky somnambulizmu – námesačnosti.
Pre rozoznanie sú podstatné nasledovné rysy:
Epizódy sa opakujú (jedna alebo viac), prebudenia zo spánku s panickým krikom, stav je charakterizovaný úzkosťou, nepokojom, vegetatívnou hyperaktivitou – rýchlym dýchaním, rozšírením zreníc, potením. Tieto epizódy trvajú 1-10 minút a zvyčajne vznikajú v priebehu prvej tretiny nočného spánku.
Dieťa zdanlivo nereaguje na snahy ostatných ovplyvniť nočný des – takmer vždy po epizóde nasleduje dezorientácia a stereotypné pohyby, ktoré trvajú niekoľko minút.
Spomienka na túto udalosť, ak sa vôbec objaví, je veľmi obmedzená.
Neprítomnosť akejkoľvek telesnej poruchy.
Nočné mory – úzkostné sny
Nočná mora je sen naplnený úzkosťou a strachom z veľmi podobnou spomienkou na obsah sna. Sen je veľmi živý a jeho zvyčajnou témou je ohrozenie života, bezpečia. V priebehu typickej epizódy sa objavujú vegetatívne príznaky, ale väčšinou sa neobjavuje ani krik, ani pohyby.
U detí sa nočné mory zvyčajne vzťahujú na špecifickú fázu emočného vývoja bez akéhokoľvek narušenia. Z výskumu anglických vedcov vyplýva, že nočné mory malo 19 % štvor- až sedemročných detí, osem- až desaťročné trápili nočné mory až v 69 %. A jedenásť- až štrnásťročné deti ich mali len v 12 %.
Je teda možné predpokladať, že desivé sny majú svoj význam hlavne v predpubertálnom veku. Vyskytujú sa viac u chlapcov než u dievčat.
Veľmi blízko k sebe majú nočný des a námesačnosť.
Námesačnosť – somnambulizmus
Ide o stav porušeného vedomia, v ktorom sú nakombinované fenomény spánku a bdenia. V priebehu záchvatu dieťa vstane z postele, prechádza sa. Väčšinou opustí izbu a občas vyjde z domu. Najčastejšie sa ale vráti do svojej postele – buď samé, alebo pod jemným vedením inej osoby. Po prebudení si udalosť zvyčajne nepamätá.
Rovnako ako nočný des sú také príhody obvyklejšie v detstve, čo poukazuje na úlohu vývojových faktorov.
- pokračovanie nabudúce -