Človek mieni, život zmení

Gabriela Kalašová | 27. Oct 2010

Vo svojom okolí, ako aj na internetových diskusiách, sa stretávam z názorom, že načo už len dojčiť také veľké dieťa. Ako to teda s dojčením staršieho dieťatka je?

Keď som bola tehotná a prišla reč na dojčenie, nejasne som si predstavovala, že budem dojčiť (ak budem mať mlieko) asi 9 mesiacov. Nerobila som však okolo toho vedu, veď príroda vie, čo robí. To som vôbec netušila, že dojčenie veda v podstate je (o tom inokedy), a že mojich predpokladaných 9 mesiacov dojčenia vyfučí hore komínom.

Začalo to tým, že dcérka odmietala príkrmy. Poctivo som ponúkala príkrm podľa tabuliek, ale musím povedať, že do 1 roka bolo moje dieťa dojča v pravom slova zmysle. Dojčenie som nechcela nahrádzať umelým mliečkom, už len z princípu. Veď načo, keď mliečka mám dosť.

Dnes má dcérka 16 mesiacov a situácia je taká, že sa síce naje, ale najradšej tak, keď sa môže obslúžiť sama. Tak si to „jedenie“ viete predstaviť, ale v ponúkaní stravy som neúnavná. Dojčím zhruba 3x denne, to nám slúži hlavne ako uspávanka a zobúdzanka.

Vo svojom okolí, ako aj na internetových diskusiách, sa stretávam z názorom, že načo už len dojčiť také veľké dieťa. Materské mlieko údajne po roku nestačí (dokonca som sa stretla s extrémnym názorom, že materské mlieko je po roku škodlivé) a dieťa bude nesamostatné, príliš závislé od matky. A tak som troška pátrala po relevantných informáciách. Ako to teda s dojčením staršieho dieťatka je?

V súčasnosti najväčší odborník na dojčenie lekár Dr. Jack Newman z Kanady dojčenie staršieho batoľaťa plne podporuje. Uvádza zásadný fakt, že materské mlieko stále ostáva mliekom. Aj po šiestich mesiacoch obsahuje z výživového hľadiska dôležité látky, ktoré dojčatá a deti potrebujú. Materské mlieko naďalej obsahuje imunitné faktory, ktoré pomáhajú chrániť dieťa pred infekciou, ako aj špeciálne rastové faktory, ktoré pomáhajú dozrievať imunitnému systému a mozgu, črevám a ďalším orgánom vyvíjať sa a dozrievať.

A ako je to s nesamostatnosťou? Dr. Newman tvrdí, že dieťa, ktoré je dojčené, až kým sa samo neodstaví (vo veku od 2 do 4 rokov), je vo všeobecnosti samostatnejšie a je si viac isté svojou nezávislosťou. Toto môžem len potvrdiť, moja dcérka je veľmi sebavedomá, samostatná a má rada spoločnosť druhých detí.

Keďže mám prirodovedné vzdelanie, tak ma v súvislosti s dĺžkou dojčenia zaujímalo, kedy a ako dochádza k prirodzenému odstaveniu u (evolučne nám najbližších) primátov. Na internete som našla mimoriadne zaujímavú štúdiu antropologičky Katherine A. Dettwyler, ktorá tvrdí, že pre ľudské mláďa je prirodzené byť dojčené do 2,5 roka. Mnoho indikátorov (napr. u primátov v prírode dochádza k odstaveniu, keď mláďa nahrádza mliečne zuby) naznačuje, že skutočný fyziologický vek pre odstavenie je 6 až 7 rokov. Okrem iného uvádza aj zaujímavý fakt, že (toľko diskutované) nočné dojčenie batoľaťa je normálne a zdravé. Iný názor vyplýva z civilizačných a kultúrnych požiadaviek, preto napr. vznikli rôzne tréningové metódy na ukončenie nočného dojčenia, prípadne včasné odstavenie, ktoré tento prirodzený  jav odbúravajú.

Záver je však taký, že každá mama by sa mala riadiť podľa toho, čo cíti, nemala by dať na tlak okolia, či už chce dojčiť kratšie, alebo dlhodobo. Ja plánujem moju dcérku odstaviť prirodzene. O tom, ako sa mi bude dariť, určite raz napíšem.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: