Ako sa zhovárať o chúlostivých veciach

Ako sa zhovárať o chúlostivých veciach
3.7.2016 v kategórii Mama, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Deti predškolského veku sú veľmi zvedavé a rovnako bezprostredné. Celkom ľahko vás tak prekvapia úprimnými a presne cielenými otázkami intímneho charakteru.

Deti predškolského veku sú veľmi zvedavé a rovnako bezprostredné. Celkom ľahko vás tak prekvapia úprimnými a presne cielenými otázkami intímneho charakteru. Otázky typu: „Mami, ako sa to bábätko dostane z tej panej von?“ položené zvonivým detským hláskom v preplnenom dopravnom prostriedku tak nie sú ničím výnimočným. A je treba sa na ne dobre pripraviť.

Bociana vynechajte

Väčšina z nás si občas spomenie na rodičovské výmysly, popisujúce počatie alebo narodenie dieťatka. „Mňa môj otec poučoval na etapy, pravidelne pri zdobení vianočného stromčeka,“ popisuje mamička päťročného Peťka Naďa Hajská. „Najskôr som si vypočula, ako bocian zaklopkal na okienko a priniesol nás so sestrou ako dvojčatá v košíčku. O dva roky neskôr nám tatko zase líčil, ako nechal mamu zjesť vajíčko, z ktorého sme sa o deväť mesiacov narodili a rovno z maminho bruška uháňali opreteky cez izbu. Tá, čo vyhrala, bola údajne tá staršia,“ pokračuje Naďa. Z takýchto historiek si niektoré rodiny vytvárajú rituály, ktoré však pre deti rozhodne nie sú tým najvhodnejším poučením. Najvhodnejšia je pravda, ale podaná jednoduchým, zrozumiteľným spôsobom zodpovedajúcim veku dieťaťa.

Kedy začať?

„Rozpaky rodičov najčastejšie vznikajú z obavy, že by sme toho mohli povedať deťom príliš veľa a príliš skoro. Tento strach je samozrejme zbytočný, pretože dieťa prijíma len informácie, ktoré sú jeho veku a intelektu prístupné a zrozumiteľné, všetko ostatné okamžite vypustí z hlavy. Skôr by sme sa mali snažiť o to, aby sme toho dieťaťu nepovedali príliš málo a príliš neskoro,“ vysvetľuje známy sexuológ MUDr. Radim Uzel na internetových stránkach www.planovanirodiny.cz.

Práve v predškolskom veku prichádza dieťa s celou kopou otázok so sexuálnou tematikou a nebojí sa ich vysloviť nahlas. Mladší školáci sa už potom nepýtajú na všetko, čo majú na srdci, pretože už presne vycítia, že veľa dospelých považuje túto tému za nevhodnú pre rozhovor. Ak teda využijete predškolský vek k úprimnému rozhovoru, zúročí sa vám vaša úprimnosť a dôvera neskôr, keď sa vaše dieťa nebude váhať opýtať na ďalšie veci týkajúce sa sexuálnej oblasti.

„Prečo má Radko pipíka, a ja nie?“; Odkiaľ som sa tu vzala? Podobné otázky kladú malé deti často. Rozhodne ich neodbíjajte a odpovedajte pravdivo a zrozumiteľne najneskôr v ten istý deň!

Hra na doktora

Základy vedomostí o rozdielnosti tela „malého muža“ a „malej ženy“ získava predškolák hlavne z vlastných skúseností a hrou, nie poučovaním dospelých. Preto by ste hry na doktora, detské pozorovanie vášho nahého tela či občasné hranie sa s genitáliami mali brať ako súčasť nutného vývoja. Ak však tieto aktivity prerastú do extrému, je treba postaviť sa k nim predovšetkým s pokojom a chladným rozumom. Ak sa teda hrajú napríklad dvaja predškoláci opačného pohlavia len a len na doktorov a radi sa pri tom vyzliekajú, odporúča sa pokojne k nim pristúpiť a so záujmom sa spýtať: „Hráte sa na doktorov?“ Chlapec možno odpovie: „Hej, hráme a prezeráme si svoje ritky.“ Vy môžete pokračovať: „Každý z vás vyzerá inak, však? To je zaujímavé! Ak chcete, môžeme si o tom spoločne pozrieť knižku a ja vám vysvetlím, prečo je to tak.“ Je dôležité, aby ste reagovali kľudne a prirodzene. Niekedy neskôr sa tak dieťa nebude hanbiť spýtať na iné veci. Ale ak získa dojem, že ide o zakázanú tému, nestanete sa jeho dôverníkom. Veľa vecí sa tak dozvie neskôr od kamarátov alebo z multimediálnych zdrojov, ktoré často podávajú neúplné, skreslené či vulgárne informácie. A keby aj tieto informácie boli kvalitné, nemusí ich samo správne pochopiť. Navyše, ak začnete problematiku sexuality vysvetľovať dieťaťu neskôr, budete mu asi na smiech, lebo už bude dostatočne poučené.

Ako do bruška a von?

Na to, ako sa rodia bábätká a ako sa dostanú do mamičkinho bruška, sa deti začínajú pýtať približne vo veku okolo piatich rokov. Možno vás to prekvapí, ale aj päťročnému dieťaťu môžete vysvetliť, že ocko má penis a mamička pošvu. Samozrejme, nesmie pri tom chýbať poučenie, najlepšie s doplnením nejakej vhodnej obrázkovej knižky, že pri spojení týchto pohlavných orgánov sa spermia od ocka dostane do vajíčka k mamičke. Tak vznikne maličké dieťatko, ktoré rastie u mamičky v brušku. Výklad je vhodné sprevádzať aj príslušným názvoslovím, čo znamená: nepoužívajte vulgárne výrazy a pokiaľ máte v rodine pre pohlavné orgány vžitý určitý poetický názov, je dobré upozorniť, že je to vaše domáce označenie. Je teda dobré vysvetliť dieťaťu, že dajme tomu „lulinka“ sa povie „normálne“ pošva a „pipík“ zase penis. Nebudú to hneď používať, ale neskôr ich správne názvoslovie neprekvapí.

Sexuálna výchova

Každý riadne poučený rodič by mal tiež vedieť, že sexuálna výchova nie je len odovzdávanie poznatkov z biológie človeka a jeho reprodukcie. V takom prípade by sa jednalo iba o povrchnú informáciu, obsahujúcu popis pohlavných orgánov a rozmnožovacieho traktu. Základ tvoria citové vzťahy dieťaťa, na ktoré nadväzujú vzory správania, ktoré deti preberajú napodobňovaním rodičov. Dobre fungujúca rodina teda dieťaťu dáva potrebné citové zázemie a zároveň mu poskytuje životné vzory. To všetko je ešte len odrazovým mostíkom pre získanie sexuálneho ponaučenia. V rámci domácej sexuálnej výchovy by ste dieťa od štyroch rokov mali upozorniť aj na možnosť sexuálneho obťažovania. Vysvetlite mu vhodné i nevhodné dotyky, ako aj to, že dospelý nemá právo dotýkať sa prirodzenia dieťaťa alebo od neho chcieť, aby sa v týchto miestach dotýkalo jeho.

Dieťa musí vedieť, že jeho telo je len jeho a takéto jednanie má vedieť odmietnuť. Rovnako tak by dieťa nemalo vidieť obrázky úchylných sexuálnych praktík. Keď sa stane, že náhodou uvidí obrázky bežných sexuálnych aktivít, stačí pokojne povedať, že také veci dospelí robievajú. Pomáha škôlka a škola? Mnohí rodičia sa spoliehajú na hodiny biológie v škole. Kým však príde táto téma na rad, je väčšina žiakov už poučených – a ak nie od rodičov, tak od kamarátov či z médií – a ako sme už spomínali, väčšinou nie najvhodnejšie. Faktom zostáva i to, že podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie najmenej tretina učiteľov na základných školách nie je schopná sexuálnu výchovu plnohodnotne vyučovať. Nádej, že tento nedostatok plne nahradí výchova v rodine, žiaľ, tiež neobstojí. A to vzhľadom k tomu, že je u nás približne tretina dysfunkčných a neúplných rodín.

Nezabudnite:

  • Hry na doktorov nie sú predčasným prebudením sexuality, ale známkou túžby po poznaní.
  • Dieťa by malo cítiť, že sa rodičov môže spýtať úplne na všetko – to sa deje v priaznivom domácom ovzduší.
  • Sexuálna výchova v predškolskom veku nie je nevhodná, ale celkom prirodzená.
  • Najlepšou výchovnou metódou v sexuálnej výchove predškoláka je hra – deti sa hrajú na rodinu, doktorov, pôrodnicu...
  • Aj keď sa o sexualite hovorí vo všeobecnosti často verejne, dieťaťu je nutné naznačiť, že ide výhradne o súkromné aktivity.
  • Ak sa vaše dieťa hanbí byť nahé (na pláži, v kúpeľni), rešpektujte tento pocit.
  • Netrestajte dieťa za masturbačné správanie, mohlo by mu to v budúcnosti spôsobiť sexuálne problémy.
  • Výskumy ukazujú, že poučená mládež začína s pohlavnými stykmi neskôr ako nepoučená.