Ako sa nestratiť v systéme tzv. rodičovských dávok v roku 2012

Pri narodení dieťaťa sa rodičom otvára úplne nový, doposiaľ nepoznaný svet. Jeho súčasťou je aj systém sociálnych dávok a príspevkov, ktoré rodičom prináležia a z ktorých majú neraz v hlave zmätok. Ich zmysel a výška sú rôzne. Jednotiacim znakom ale je, že žiadna dávka sama do lona nespadne a je nutné o každú dávku či príspevok žiadať. Pritom je potrebné vedieť dve veci – koho žiadať i ako žiadať.

Pre ľahšiu orientáciu možno rozdeliť systém dávok a príspevkov, s ktorým sa počas rodičovstva budete stretávať, do dvoch základných skupín:
1. dávky nemocenského poistenia,
2. dávky štátnej sociálnej pomoci.

Dávky nemocenského poistenia:
- Materské
- Ošetrovné
- Vyrovnávacia dávka v tehotenstve

Dávky štátnej sociálnej pomoci:
- Príspevok pri narodení dieťaťa
- Príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa
- Rodičovský príspevok
- Príspevok na starostlivosť o dieťa
- Prídavok na dieťa
- Príplatok k prídavku na dieťa
- Príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí, alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá

Dávky nemocenského poistenia

Materské
Materské je základná dávka nemocenského poistenia, ktorá sa týka starostlivosti o deti, a jej zmyslom je nahradiť príjem tehotnej žene a rodičovi, ktorý sa stará o narodené dieťa. Neviaže sa na počet narodených detí, ale na rodiča, čiže je jedno, či máte jedno dieťa alebo trojčatá, materské budete mať rovnaké.

V praxi sa často spája pojem materské s materskou dovolenkou, avšak o materskej dovolenke sa dá hovoriť len pri matke – zamestnankyni. Matka podnikateľka alebo študentka nepotrebuje žiadne voľno v práci a pracovnoprávna ochrana sa na ňu nevzťahuje. Materské je teda širší pojem a zahŕňa podstatne širšiu skupinu adresátov – zamestnankyne, podnikateľky, iné dobrovoľne poistené osoby.

Nárok na materské
Základnou podmienkou pre vznik nároku na materské je skutočnosť, že si budúca mamička platí nemocenské poistenie alebo poistenie platila a je v tzv. ochrannej lehote. Ochranná lehota je u tehotnej ženy 8 mesiacov. Táto lehota slúži na to, aby tehotná žena, ktorej poistenie sa skončilo, nestratila nárok na nemocenské. Druhou dôležitou podmienkou je, že si nemocenské poistenie platí minimálne 270 dní počas posledných dvoch rokov pred pôrodom. Osobám, ktoré sinemocenské poistenie neplatili alebo platili menej ako 270 dní za posledné dva roky, nárok na materské nevznikne.

Nárok na materské môže vzniknúť z povinného nemocenského poistenia, z dobrovoľného nemocenského poistenia, a rovnako aj z oboch poistení súčasne. Povinne nemocensky poistené sú všetky zamestnankyne a samostatne zárobkovo činné osoby (podnikateľky), ktoré majú príjem väčší ako 340 eur mesačne. Dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré budúce mamičky často využívali na zvyšovanie si materského, sa od 1. 2. 2012 zásadne mení a dobrovoľne nemocensky poistenou osobou bude môcť byť len osoba súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená a dobrovoľne poistená v nezamestnanosti, tzn. len tá osoba, ktorá si bude platiť komplexné dobrovoľné „trojpoistenie“.

Má nárok na materské aj otec/manžel?
V dnešnej dobe nie je už nič nezvyčajné, ak na materskú dovolenku nastúpi otec dieťaťa. Okrem situácií, keď matka dieťaťa zomrela, alebo sa nemôže starať o dieťa zo zdravotných či iných dôvodov, má otec dieťaťa nárok na materské aj na základe dohody s matkou dieťaťa, najskôr však po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Ak je otec dieťaťa zamestnanec, má v zamestnaní nárok na rodičovskú dovolenku, a to v rovnakom rozsahu, aký má materská dovolenka u matky.

Doba poberania materského je však kratšia a trvá len 28 týždňov. Samozrejme, musí byť splnená podmienka nemocenského poistenia otca v rozsahu 270 dní počas dvoch rokov pred pôrodom dieťaťa. Pokiaľ sa teda rodičia dieťaťa dohodnú, je možné, aby materské najskôr poberala matka a po 6 týždňoch od pôrodu začal materské poberať otec. V prípade, ak matka žije s manželom, ktorý nie je otcom dieťaťa, ten môže poberať materské, len ak sa matka podľa lekárskeho posudku nemôže o dieťa starať. Dohoda medzi manželmi v tomto prípade nie je možná.

Kde a ako žiadať o materské?
Materské vypláca Sociálna poisťovňa. V prípade zamestnancov je to Sociálna poisťovňa v mieste sídla ich zamestnávateľa, v prípade samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej len „SZČO“) v mieste adresy ich živnosti, resp. sídla firmy, a pri dobrovoľne poistených osobách v mieste ich bydliska. Pre osoby, ktoré si neplatili nemocenské poistenie, bude príslušný úrad práce sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska. Ak totiž nevznikol nárok na materské, bude vyplácaný rodičovský príspevok, a to odo dňa narodenia dieťaťa.

Žiadosť o materské je tlačivo Sociálnej poisťovne, ktoré vám vystaví lekár spravidla na začiatku ôsmeho až šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Toto tlačivo je potrebné potom doručiť do Sociálnej poisťovne. Za zamestnancov doručuje tlačivo poisťovni zamestnávateľ.

Ako dlho možno poberať materské?
U matiek, ktoré sú zamestnankyne, sa poberanie materského prekrýva s materskou dovolenkou, ktorá im prináleží v základnej dĺžke 34 týždňov. Ak ide o osamelú matku alebo matku, ktorá porodila dve a viac detí, materská dovolenka, a teda aj poberanie materskej sa predlžuje, a to na 37 týždňov pre osamelú matku a na 43 týždňov pre matku, ktorá porodila viac detí. Rovnaké doby platia aj pre matky, ktoré nie sú zamestnankyne (tzn. pre SZČO alebo dobrovoľne poistené osoby). V prípade osamelých matiek je potrebné, aby Sociálnej poisťovni doručili čestné prehlásenie o svojej osamelosti. Za osamelú sa považuje slobodná, ovdovená alebo rozvedená žena, ktorá žije sama. Existujú aj prípady nečerpania materskej dovolenky, a to najmä u žien vo vysokých manažérskych postoch. Na účely pôrodu a starostlivosti o dieťa čerpajú dovolenku na zotavenie. Dôvodom je zväčša snaha o skorý návrat do práce a strach zo straty lukratívnej pracovnej pozície. Aj takéto konanie je možné, nakoľko nástup na materskú dovolenku nie je povinnosťou tehotnej ženy, ale jej subjektívnym právom, avšak takýmto konaním sa ženy – matky zriekajú zvýšenej pracovnoprávnej ochrany, ktorá im zo zákona prináleží.

Kedy vzniká nárok na materské?
Nástup na materskú dovolenku – resp. nárok na poberanie materskej vzniká 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. V určitých prípadoch môže vzniknúť aj skôr, a to 8 týždňov pred pôrodom. Čas nástupu na materskú dovolenku, t. j. či to bude 6 alebo 8 týždňov pred pôrodom, určuje gynekológ, v ktorého starostlivosti sa nachádza tehotná žena, a to na základe posúdenia zdravotného stavu tehotnej ženy. Od apríla 2011 má žena alebo aj muž, ktorí nastupujú na materskú či rodičovskú dovolenku, povinnosť písomne oznámiť svojmu zamestnávateľovi predpokladaný deň nástupu, a to najmenej jeden mesiac vopred. Ak žena, ktorá nastupuje na materskú dovolenku, poberala predtým nemocenské, musí pri nástupe na materskú ukončiť poberanie nemocenského, nakoľko súbeh týchto dvoch dávok nie je možný.

Často sa stretávame s otázkou, či je možné, aby mamička, ktorá sa cíti zdravotne dobre, mohla pracovať aj dlhšie, resp. sú matky, ktoré chcú pracovať až do dňa pôrodu. Takáto možnosť tu je, avšak pokiaľ matka nastúpi na materskú neskôr, ako predpokladá zákon, nebude jej prináležať materské v celkovom rozsahu, ale sa bude krátiť.

Výpočet a výška materského
Ak tehotná žena splní zákonnú podmienku 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, vypočíta jej Sociálna poisťovňa výšku materského, ktoré bude dostávať. Bude jej doručené rozhodnutie, a keďže materské sa poskytuje za kalendárne dni, bude v rozhodnutí určená denná výška materského.

Výška materského sa od 1. 1. 2012 vypočíta ako 65 % z vymeriavacieho základu (hrubá mzda), z ktorého si rodič odvádzal poistenie. Matky, ktoré sú na materskej dovolenke a materské začali poberať už v roku 2011, sa nemusia obávať, zvýšenie sa ich týkať bude. Automaticky, bez toho aby museli o niečo žiadať, sa im od 1. 1. 2012 materské zvýši na 65 % ich vymeriavacieho základu.

Výška materského primárne závisí od výšky vymeriavacieho základu, z ktorého poistenec odvádzal nemocenské poistenie. Nie je však neobmedzená a zákon tým, že stanovuje maximálny vymeriavací základ (1 153,50 eur) pre platbu poistného, stanovuje aj maximálnu možnú výšku cca 749,78 mesačne (pre rok 2012). Pri určení výšky materského má dôležitý význam aj určenie rozhodujúceho obdobia, t. j. obdobia, ktoré sa použije pre výpočet dávky. Často sa stáva, že matka vystriedala v priebehu posledných rokov viaceré zamestnania s rôznymi mzdovými podmienkami.

Ako rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky sa obvykle použije príjem za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa má dieťa narodiť. Nie je to však univerzálne pravidlo a rozhodujúcim obdobím môžu byť aj iné časové úseky.

Nárok na materské môže vzniknúť aj z dvoch nemocenských poistení, či už ide o povinné nemocenské poistenia, napr. žena je zamestnaná a zároveň podniká, alebo z povinného a dobrovoľného poistenia – žena je zamestnaná a zároveň je dobrovoľne nemocensky poistená. Pri výpočte výšky materského sa môžu zohľadniť obe poistenia, avšak materské sa vypláca vždy len jedno. Ak napríklad vymeriavací základ z povinného nemocenského poistenia zamestnankyne je 500 eur (hrubý príjem) a vymeriavací základ z povinného nemocenského poistenia tej istej ženy z podnikania je 400 eur, tak za vymeriavací základ môžeme pokladať 900 eur, denný vymeriavací základ je potom 900/30 = 30 eur a výška dennej dávky sa rovná 65 % z 30 = 19,5 eura.

Ak ale iná žena má vymeriavací základ zo zamestnania 1 000 eur a z podnikania 500, ako súhrnný vymeriavací základ sa nepoužije suma 1 500 eur, ale len maximálna hranica 1 153,5 eur a jej denný vymeriavací sa vypočíta 1 153,5/30 dní = 38,45 a výška dávky na deň 65 % z 38,45 = 24,99 eur.

Nárok z dobrovoľného nemocenského poistenia
Nárok na materské z dobrovoľného nemocenského poistenia musí spĺňať rovnakú podmienku ako u povinného nemocenského poistenia, a to 270 dní poistenia počas dvoch rokov pred pôrodom. Keďže tehotenstvo trvá 9 mesiacov, je zrejmé, že ak sa rodičia rozhodnú plánovať bábätko, je dobré sa najskôr dobrovoľne poistiť, pretože potom už býva neskoro.

Od 1. 2. 2012 platí v dobrovoľnom nemocenskom poistení nová úprava, ktorá zásadne mení výšku platieb na dobrovoľné poistenia. Dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť len taká osoba, ktorá si bude platiť celý balík dobrovoľného poistenia, t. j. nemocenské, dôchodkové i poistenie v nezamestnanosti. Poistenci, ktorí si začali dobrovoľné nemocenské poistenie platiť v roku 2011 a k 1. 2. 2012 ešte nemajú potrebných 270 dní poistenia, si naďalej môžu platiť iba dobrovoľné nemocenské poistenie, a to do času, kedy nadobudnú potrebných 270 dní takéhoto poistenia. Následne im poistenie skončí. Budúce mamičky, ktorým skončí poistenie skôr, ako začnú poberať materské, si nemusia ďalej platiť poistenie, pretože nasledujúcich
8 mesiacov budú v ochrannej lehote, ktorá im zaistí nárok na materské.

Tým dobrovoľným poistencom, ktorí k 1. 2. 2012 už 270 dní poistenia dosiahli, toto poistenie k 1. 2. 2012 zo zákona zaniká. Pokiaľ sa rozhodnú pokračovať v dobrovoľnom poistení, budú musieť akceptovať podmienku platby troch dobrovoľných poistení naraz, čo pri minimálnom vymeriavacom základe bude predstavovať sumu 119,45 eur mesačne (materská by bola následne v sume cca 221 eur mesačne) a pri maximálnom vymeriavacom základe cca 404 eur mesačne (materská v sume cca 750 eur mesačne).

Ošetrovné

Ošetrovné je dávka nemocenského poistenia, ktorá sa poskytuje ako náhrada príjmu pri ošetrovaní chorého člena rodiny. Je možné ju čerpať z dobrovoľného, ako aj povinného nemocenského poistenia, pričom podmienky na získanie nároku sú v každom type poistenia iné. Pri povinnom poistení nárok na ošetrovné vzniká poistencovi hneď, bez ohľadu na počet dní, kedy poistenie trvá. Dobrovoľne poistené osoby musia ale najskôr splniť podmienku minimálne 270 dní poistenia počas dvoch rokov.

Kedy vzniká nárok na ošetrovné
Pri starostlivosti o deti poznáme dve základné situácie, kedy vzniká nárok na ošetrovné:

- choroba dieťaťa, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou;
- starostlivosť o dieťa do desiatich rokov, ak:

-- dieťaťu bolo nariadená karanténa,
-- predškolské zariadenie alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie,
-- fyzická osoba, ktorá sa o dieťa stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa, a preto sa nemôže o dieťa starať.

Výška ošetrovného
Výška ošetrovného je 55 % z denného vymeriavacieho základu, z ktorého si platíte poistenie, a poskytuje sa za kalendárne dni, najdlhšie v rozsahu 10 dní. Na uplatnenie dávky je samozrejme potrebné potvrdenie lekára, ktorý v potvrdení určí aj dobu, počas ktorej dieťa vyžaduje ošetrovanie. V prípade, ak sa ošetrovné uplatňuje z dôvodu uzavretia zariadenia, ktoré dieťa navštevuje, je rovnako potrebné túto skutočnosť dokladovať. Minimálna výška ošetrovného na deň je 6,23 eur, v prípade maximálnej výšky poistenia je to suma 20,80 eur.

Kde žiadať a ako žiadať?
Ošetrovné vypláca Sociálna poisťovňa a žiadosť o ošetrovné je dvojdielne tlačivo Sociálnej poisťovne, ktoré vám vystaví lekár pri zistení potreby ošetrovania alebo starostlivosti o dieťa. Po vystavení tlačiva lekárom je potrebné doručiť toto tlačivo príslušnej poisťovni.

Zmeny v ošetrovnom
Od 1. 1. 2012 sa sprísňuje aj kritérium ošetrovania chorého dieťaťa a starostlivosti oň, a to tak, že musí ísť o celodennú osobnú starostlivosť a ošetrovanie, ktorá vylučuje, aby poistenec pri poberaní ošetrovného súčasne aj pracoval (takéto situácie sa stávali, keď napr. zamestnanec poberal ošetrovné z dobrovoľného poistenia a ako povinne poistená osoba chodil riadne do práce).

Ďalšou zásadnou zmenou od 1. 2. 2012 je, že možnosť platiť si iba dobrovoľné nemocenské poistenie sa ruší, a ak bude chcieť byť niekto dobrovoľne nemocensky poistený a mať nárok na ošetrovné, bude to možné, iba ak sa kompletne dobrovoľne poistí (nemocensky, dôchodkovo a v nezamestnanosti).

Vyrovnávacia dávka
Vyrovnávacia dávka sa poskytuje iba zamestnankyni, a to v dvoch prípadoch:

1. Žena je počas tehotenstva preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem.

2. Žena počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode pracuje a je preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem. Táto dávka sa poskytuje od obdobia, kedy bola tehotná zamestnankyňa preradená na inú prácu, až do doby jej nástupu na materskú, prípadne v prípade zamestnankyne – matky, do doby 9 mesiaca po pôrode a jej výška je 55 % z rozdielu medzi vymeriavacím základom (hrubým príjmom) pred preradením a vymeriavacím základom po preradení.

Zmeny v legislatíve od 1. 1. 2012

1. Zvyšuje sa výška materského zo 60 % vymeriavacieho základu na 65 %.
2. Zavádza sa možnosť elektronického podania podpísaného zaručeným elektronickým podpisom v prípade žiadostí o prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, žiadosti o rodičovský príspevok, žiadosti o príspevok na starostlivosť o dieťa, žiadosti o príspevok pri narodení dieťaťa a žiadosti o príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa.

Zmeny v legislatíve k 1. 2. 1012

1. Mení sa systém dobrovoľného nemocenského poistenia.
2. Nárok na ošetrovné je podmienený celodennou osobnou starostlivosťou a ošetrovaním chorého.