Overené rady pre mamy – začiatočníčky

redakcia MAMA a ja | 3. marec 2020
Overené rady pre mamy – začiatočníčky

„TOTO keby som vedela skôr, všetko mohlo byť inak!“ - povzdychne si nejedna mama.

Či už ide o problémy s dojčením, starostlivosťou či výbavičkou..., to všetko sú záležitosti, ktoré dokážu potrápiť. Tak sme pre vás zozbierali rady od mamičiek, ktoré by dnes už niektoré veci urobili inak. 

Inšpirujete sa?

Pozor pri výbere kočíka

Dobre zvážte kúpu kočíka. Berte ohľad na to, či bývate v meste alebo na vidieku alebo po akej trase budete s kočíkom najčastejšie chodiť.

Ja som z opatrnosti kupovala pred pôrodom kočík so štyrmi kolieskami, lebo som ho chcela mať maximálne stabilný a bezpečný pre malé dieťa, ale veľmi rýchlo som zistila, že chodiť s ním môžem akurát po hladkej vyasfaltovanej ceste (inak ma naozaj boleli ruky z toho, ako som ho musela tlačiť).

Ak máte radi prechádzky do prírody, kde nie sú vždy cesty hladké, kúpte si radšej športovú trojkolku s nafukovacími kolieskami, hravo ju „ukočírujete“ aj jednou rukou a ani dlhšia prechádzka vás nevyčerpá.

A čo s klasickým kočíkom? Ten sme využívali vo vnútri – bol ideálny na sedenie, hranie a trojkolku sme mali na von.

Ak máte málo mliečka, stavte na tvaroh

Asi vo ôsmom mesiaci tehotenstva som sa vybrala kúpiť si špeciálnu podprsenku na dojčenie, aby som mohla pohodlne dojčiť, keď sa malá narodí.

V obchode so spodnou bielizňou bola veľmi milá predavačka, ktorá ma presvedčila, že určite potrebujem oveľa väčšiu podprsenku, lebo keď sa mi prsia nalejú mliekom, to bude paráda! Keďže som sa tešila, že konečne budem mať väčšie prsia, nemusela ma veľmi presviedčať.

A tak som sa celá nadšená rozhodla kúpiť si dojčenskú podprsenku o dve čísla väčšiu a hneď v troch farbách, nech ju mám zladenú s oblečením...

No po pôrode prišlo sklamanie, prsia mi nenarástli, maximálne tak o pol čísla, čoskoro to nebolo ani vidieť a nemusím ani písať, že podprsenky, ktoré som si v nadšení kúpila, mi boli nanič.

Po pôrode som mala veľmi málo mlieka, malá bola stále hladná aj napriek častému prikladaniu. Mesiac som sa trápila, všeličo som skúšala a potom som sa obrátila na laktačnú  poradkyňu.

Tá mi poradila, že mám denne zjesť aspoň 1/4 kg tučného tvarohu. Tak som ho jedla, so škoricou, vanilkou, s pažítkou, na všetky možné spôsoby... Tvarohovú „diétu“ som držala 3 mesiace, nepribrala som ani gram a mlieko sa parádne rozbehlo.

Nakoniec som dojčila dcérku do jej dvoch rokov, umelé mlieko sme nepotrebovali a na konci som mala opačný problém, tvorba mlieka sa nevedela zastaviť. No hoci tvaroh milujem, po tejto „kúre“ som si od neho musela dať polročnú pauzu. Nekupovala by som postieľku, ani kopec štýlových oblečkov pre bábätko...

  • Keby som vedela, že Kristínka bude spávať s nami v manželskej posteli, ani by som nekupovala postieľku so všetkými tými baldachýnmi, kapsárom, hniezdom a posteľnou bielizňou, samozrejme, všetko v jednom štýle. Pri druhom dieťati sme rovno kúpili riadnu posteľ. Naša spálňa tak bola ako spacie letisko. Štyri postele vedľa seba, od steny po stenu...

  • Netušila som, že keď budem celý seriál dojčiť, (aj hodinu a pol vkuse) vlastne robiť dcére živú „dudulku“, bradavky sa mi doslova rozpadnú... Až neskôr som zistila, že existujú násadky na bradavky pre dojčenie - klobúčiky. Super vec, kým sa bradavky nezahoja.

  • Prvé mesiace som dievčatám obliekala viac-menej len dupačky, ktoré sa od hora až dole rozopínali. Bolo to najjednoduchšie na obliekanie a nikde ich to netlačilo. Všetky tie štýlové outfity som  neskôr úplne nové  darovala...

  • Keby som skôr prišla na to, že Kristínku upokojí, keď jej šepkám, nespievala by som jej ako superstar... :)

  • Po dvoch rokoch dojčenia som nevedela, ako prestať. Nalepila som si na bradavky leukoplast a tvrdila som, že mám „bobo“. Ninka mi týždeň fúkala prsia a kontrolovala, či sú v poriadku... potom ju to prestalo baviť. Našťastie!

  • Napriek tomu sa každú noc zobudila a kričala na mňa. Ja som sa k nej premiestnila a spala s ňou v posteli. Spávala som tam viac ako rok. Potom som sa rozhodla, že už nepôjdem. 3 noci Ninka revala, 2 ďalšie noci na mňa kričala a hnevala sa, 6. noc prespala celú. Odvtedy sa konečne vyspím. Stačilo sa rozhodnúť.

  • Hlavne, keby mi skôr došlo, že som neporodila dieťa, aké som si vysnívala, ale človiečika s vlastnou hlavou, mohli sme byť o kúsok viac v pohode. Pri druhom som už vedela, do čoho idem a bolo to oveľa ľahšie. 

Dajte na svoju intuíciu

Prvorodené dieťa je vždy spojené s obrovským očakávaním a prípravami. Žijeme v dobe informačných technológií, a tak si budúce mamičky dôkladne naštudujú, čo budú nutne potrebovať.

Všetko možné i nemožné by pre svoj malý uzlíček zohnali, len aby sa mu na svete páčilo. Priznám sa, ja som bola s prípravami opatrná, keďže išlo o rizikové tehotenstvo, takže zvláštnu pozornosť výbavičke namiesto mňa venovala vo veľkom moja rodina.

Tak mi doma bez vlastného pričinenia rástla kôpka vecí, ktoré budem určite potrebovať, keď prídem s bábom domov. Medzi nimi aj celkom slušná zbierka fliaš na mlieko a, samozrejme, aj ohrievačka na fľaše.

S obrázkami, s cumlíkmi rôznych materiálov a tvarov, dokonca sa našli takí dobrodinci, ktorí rovno prikúpili aj škatuľu umelej výživy.

Našťastie, mala som možnosť dojčiť. Hlavná sestra na novorodeneckom skonštatovala „tie malé (prsia) fungujú najlepšie“ (prvýkrát som na tie „malé“ bola nesmierne hrdá), priložila hlavičku dcérky na prsník a bolo po mojich obavách.

Dojčila som dieťa vždy, keď potrebovalo. Tu sa začali ozývať hlasy – nemáš dosť mlieka, treba dokrmovať. Bude lepšie spať, aj ty sa vyspíš. Daj fľašku, netráp to dieťa, nech sa napapá poriadne. Na tretíkrát som podľahla tlaku a fľašu s umelou výživou dieťaťu podala.

Ale keď sa rodinné návštevy a dobre mienené rady minuli z priameho kontaktu s mojou neistotou prvorodičky, na fľašky som zabudla.

Dojčila som na požiadanie, mlieka som mala tak akurát, keďže bábätko priberalo podľa tabuliek. Už som pochopila ich snahu zásobiť ma fľaškami rôzneho druhu, lebo „ich určite budem potrebovať“. Takto sa to robievalo v minulosti – deti sa dokrmovali – lebo plačú, aby spali, aby boli spokojnejšie, lebo...

Milé mamičky! Dôverujte svojmu telu a nenahraditeľnej výžive, ktorú môžete poskytnúť malému tvorovi. Dokonalá náhrada materského mlieka neexistuje.

Pokiaľ dieťatko priberá ako má, vydržte:

  • Nedajte sa zlomiť na fľašku, aj keď vás to po prebdených nociach, keď budete dojčiť v dvojhodinových intervaloch, bude veľmi k tej fľaške ťahať.
  • Ak máte to šťastie a môžete dojčiť svoje bábätko, nevzdávajte to kvôli vlastnému pohodliu alebo radám susedky.
  • Z mnohých výhod, ktoré dojčenie pre dieťa má, je nutné spomenúť aj tú, ktorej sa mamičky po pôrode potešia rovnako – kilá idú pekne dole. K figúre vám pomôže ten malý drobček, kvôli ktorému ste ich nabrali. Zoberie si ich dojčením späť. 

rady pre novopečené mamičky

Ak vás chytí zápal prsníka, vyrieši to obyčajný zemiak

Ono to naozaj funguje! Ako mladá neskúsená mamička som túto „babskú“ radu naozaj ocenila. Hneď pri prvých problémoch, keď sa na prsníku začnú objavovať červené a stvrdnuté fľaky, je potrebné na postihnuté miesto priložiť surový postrúhaný zemiak.

Priložte najemno nastrúhanú hmotu, prekryte gázou alebo látkovou vreckovkou a ešte mikroténovým vreckom, aby ste si nezašpinili spodnú bielizeň.

Keď zemiak uschne a zhnedne, môžete ho nahradiť čerstvým. Zemiak zápal krásne vytiahne. Dojčiť však neprestávajte. Mliečko musí ísť z prsníkov von.

Na dojčenie sa naozaj dobre pripravte

Keď mi moja tehotná kamarátka povedala, že sa chystá na kurz dojčenia, nerozumela som prečo – však už jedno dieťa má, musí predsa o dojčení vedieť všetko!

Až s príchodom vlastného dieťaťa som pochopila, že to nie je také jednoduché. Myslela som si, že otázka dojčenia je – rozhodnúť sa, či dojčiť alebo nie. Veď je to predsa úplne prirodzená vec, tak to musí ísť nejako samo!

Ako sa ale vraví, šťastie praje pripraveným a ako som neskôr zistila, 99 % problémov počas prvých mesiacov súvisí s dojčením. Začalo sa to už v pôrodnici, keď sa Šarlotka dokázala prisať len na ľavý prsník a aj tomu predchádzala celá séria akrobatických manévrov, z ktorých by odpadávali aj v Cirque du Soleil.

Podpora dojčenia v pôrodnici bola skôr formálna a zdvorilostná a závisela od individuálneho prístupu personálu. Mala som šťastie na milú a ústretovú sestričku, ktorá mi pomohla prekonať prvé prekážky, ktoré ale čoskoro vystriedali ďalšie.

Občas som mala pocit, že som v nejakej hre – keď vyriešim jeden problém, hneď na mňa čaká ďalší. Držalo ma jedine moje pevné rozhodnutie, dojčiť aspoň jeden rok. A tak som čítala, študovala, obvolávala laktačné poradkyne a bojovala.

Stálo to približne vaňu sĺz, 6 nových vrások a 429 kilogramov karamelovej čokolády, no šťastne dojčím až doteraz. Keby som mala možnosť absolvovať to celé ešte raz, rozhodne by som sa v tomto smere lepšie pripravila.

Zaobstarajte si popôrodný vankúš

Ako prvorodička som sa zameriavala skôr na výbavičku pre bábätko ako na svoju popôrodnú výbavu. Navyše, musím priznať, že som mala zo všetkých tých „potrebných“ vecí malý zätok a nie všetky sa mi zdali byť nevyhnutné. Aj preto som niektoré opomenula a kúpila som len tie, bez ktorých by som sa nezaobišla.

To sa mi však veľmi rýchlo vrátilo. Keby som vedela, aké bolestivé a nepohodlné bude obyčajné sedenie v prvých dňoch po pôrode, určite by som si dopredu zaobstarala aj popôrodný sedací vankúš.

Partnerské šťastie si zabezpečte do zásoby

Po narodení prvej dcérky ma zastihlo úplne nepripravenú to, ako málo času sme zrazu mali na seba s mojím mužom. Takže moja rada znie: pokúste sa dopredu načerpať veľa „pozitívnej partnerskej energie“, aby ste mali čosi v zásobe, pretože minimálne prvé mesiace môžu byť pre vzťah náročné.

Jedni moji kamaráti to vyriešili veľmi jednoducho, počas tehotenstva patrila každá streda večer kinu, divadlu, návšteve, kaviarni... Aspoň mali na čo spomínať v čase, keď bol vrcholom ich spoločenského života sobotný nákup v potravinách.“

Užívajte si aj nočné nosenie, nebude to navždy

Keďže mám už „veľké“ deti, ešte som dostala od lekárky rady, že dieťa sa dojčí max.10 minút a najlepšie každé 3 hodiny.

Keď som sa tento príkaz pokúsila splniť, bol to náš najhorší deň. Večer sa už dcérka nedala utíšiť, úplná hystéria... Takže som sa vrátila k pôvodnému režimu – koľko chce a kedy chce. Pri druhom dieťati ma už slová „či mu dávam jesť každých 20 minút, keď toooľko pribral“ (s nemilým podtónom) od lekárky z bratislavskej nemocnice, neodradili. Už som si spokojne a sebavedomo odpovedala, že áno. 

Aj to nočné nosenie prvé tri mesiace... Bolo úmorné, ale našli sme na ňom pozitívum – manžel mal odpozerané všetky nočné zápasy NHL!

Pri druhom dieťati sa už tešil, že si opäť pozrie celý ročník, inak by ho prespal. Vedeli sme, že viac ako 3 mesiace to trvať nebude. A že si dieťatko zvykne? Videli ste škôlkara nosiť sa na rukách? Naopak, teraz by sme si ich radi ponosili, ale už tak veľmi nechcú.

Na kúpu niektorých pomocníkov si počkajte, až keď to bude nevyhnutné

„Počas tehotenstva som si často hľadala informácie, čo všetko potrebujem do výbavičky. Pomohlo by mi, keby mi niekto vtedy povedal, že vôbec nepotrebujem detskú zavinovačku, pretože bábätko si domov odnesiem v detskom vajíčku a doň zavinovačku nepotrebujem, navyše ani doma v nej dcérka vôbec nechcela byť.

Alebo, že si nemusím kupovať detské fľaše a ohrievač na fľaše, že si ich kúpim, až keď budeme doma a dojčenie nám nepôjde.

Ale pomohla mi rada, že si mám kúpiť tzv. prvé papierové plienky, najmenšiu veľkosť, ale nie veľa, tak dva-tri balíky. Tiež som nevedela, že keď je bábo choré a má vysokú teplotu, tak sa nemá veľmi prikrývať, aby sa neprehrialo, ale má byť zakryté len tenkou prikrývkou.“

Vankúš na dojčenie je skvelá vecička

„Keď som nastúpila na materskú dovolenku, prišla ma pozrieť kolegyňa a ako „zvláštnu relikviu“ mi s pátosom dávala akýsi čudný vankúš.

S predstieranou radosťou som ho prijala a pomyslela si, veď ho niekam založím. Po čase, keď sa narodili dievčatká a ja som mala problémy s dojčením, som vankúš pokorne vytiahla.

Na internete som si prečítala všetko potrebné, zavolala som aj kolegynke, ktorá tiež pridala zopár osvedčených rád a ja som ho s vďakou prijala. Je to jedna z najlepších vecí, ktoré vo výbavičke (aspoň podľa mňa) musíte mať!“

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: