Chorvátsko: Aký je život a pôrod priamo pri mori?

chorvátsko, dubrovník, split, gradac, život v chorvátsku, pôrod v chorvátsku
2.12.2017 v kategórii Infošky, autor PaedDr. Dagmar Baluchová, foto: Archív rodiny

Jedna z najnavštevovanejších prímorských krajín Európy... A to nielen kvôli krásnemu moru, ale aj mnohým pamiatkam, či kulinárskym špecialitám. Nie nadarmo je pod ochranou UNESCO aj množstvo lokalít z Chorvátska.

Aj Slováci ho milujú. Pri mori tam sme ako doma. Ale... vedeli by ste tam žiť? Slovenka Lucia Pucl pred rokmi sprevádzala po chorvátskom pobreží turistov, dnes tam žije s manželom Ivicom a dcérkou Sofiou.

Spoznali sa v Gradaci, dnes žijú presne oproti – v dedinke Trpanj. V tom čase Ivica pracoval ako riaditeľ hotela a Lucia tam prišla s klientmi ako delegátka. „Pracovníci hotela si zaumienili, že nás dajú dokopy, vraj by sme boli pekný pár. V deň môjho príchodu zorganizovali večeru na terase. Keď ma personál zbadal, schmatli ma a posadili vedľa neho – kvôli budúcej spolupráci by sme sa mali aspoň zoznámiť. Nakoniec sme celú noc strávili prechádzaním sa a rozprávaním. A hoci som tam už dva roky pracovala, s Ivicom som sa dovtedy nestretla. Dokonca som bola párkrát aj v Trpanj a mám ho na videozázname z jednej akcie. Asi to bola láska na prvý pohľad či naše netrpezlivé povahy, ale o dva mesiace sme už zoznámili našich rodičov, ja som v júni dokončila vysokú školu na Slovensku a rok od nášho prvého stretnutia bola svadba.

Chorvátsko-slovenský život

Lucia si Chorvátsko zamilovala už oveľa skôr – keď sa tam rozhodla ešte počas školy pracovať. I tamojší jazyk. „Než som tam po prvý raz prišla pracovne, cez internet som sledovala chorvátske telenovely. Podľa nich sa jazyk naučí najľahšie. Keď som potom prišla do Gradacu, plynulo som s domácimi komunikovala v chorváčtine. Samozrejme, miestne dalmatínske výrazy som pochytila neskôr a v súčasnosti sa mi ľahšie komunikuje v chorváčtine ako v slovenčine.

S dcérkou sa snažím rozprávať len po slovensky, vďaka čomu plynulo ovláda oba jazyky. No stále sa nájde výraz, ktorý som nikdy nepočula a vtedy pomáhajú ruky i nohy. Moja rodina sa vďaka malej takisto naučila veľa chorvátskych výrazov a všetci spolu komunikujú zmiešane – hlavne, aby sa porozumeli.“

chorvátsko, gradac, chorvátsky manžel

Vráťme sa však na začiatok...

Keď sa Lucia s Ivicom dozvedeli, že budú traja, radosť v oboch rodinách bola veľká, keďže to bolo po takmer 20 rokoch prvé bábo v rodine. Lucia však musela okrem radosti riešiť aj prozaickejšie veci, napr. gynekológa. „Kvôli predošlým zlým skúsenostiam s najbližším gynekológom, ku ktorému som cestovala na ostrov Korčula (12 km autom a 15 minút trajektom) alebo do Ploče (hodina trajektom), som sa rozhodla pre lekára v najbližšom meste s nemocnicou – v Dubrovníku. Od nás tam je to však až 96 km po kľukatých cestách, čo bolo v prvých mesiacoch tehotenstva vyčerpávajúce.“ Neskôr však svoj výber ocenila, keďže nastali ťažkosti...

„Ako mnoho žien, aj ja som mala problém so zrážaním krvi a musela som si počas celého tehotenstva pichať injekcie, ktoré nebolo ľahké zohnať. V Chorvátsku ich hematológ ani gynekológ môžu predpísať iba hospitalizovaným pacientkam a poisťovňa ich bežne neprepláca. Môj gynekológ sa teda rozhodol fiktívne ma zapísať do dennej lôžkovej časti a injekcie som tak dostala. Raz menej, raz viac, keďže nemocnica v Dubrovníku neustále bojuje s nedostatkom liekov a dlhmi.“

Poradňa a tehotenská knižka

S novým gynekológom bola veľmi spokojná. Kontroly boli raz mesačne, nechýbalo ultrazvukové vyšetrenie. Domov vždy odchádzala s uistením, že je všetko v poriadku a s vytlačenou fotkou z ultrazvuku. Postupne nevoľnosti ustali a ona si našla systém aj s injekciami – poctivo si zapisovala, koľko ich dostala a koľko ich ešte bude potrebovať. Chorvátska tehotenská knižka je určená na tri tehotenstvá. Luciin gynekológ do nej zapisoval všetky údaje z vyšetrení. Po pôrode ju Lucii vrátili a môže si ju uschovať v prípade ďalšieho tehotenstva.

A čo testy?!

Slovenské tehuľky sú niekedy zahltené množstvom vyšetrení, ktoré podstupujú. Naopak, Slovenky v zahraničí sa ich u svojich lekárov dožadujú. No v zahraničí nie sú všetky hradené z poistenia, či nie sú dostupné. Aj Lucia to riešila. No na otázku o Tripple či glukózovom teste dostala odpoveď – „ak nemáte problémy, pozitívnu rodinnú anamnézu, ani vysoký vek (v tom čase mala 26 rokov), načo sa chcete zbytočne stresovať, keď aj tak vychádzajú len približne...“ Keďže nemala žiadne problémy, rozhodla sa nechať to tak. Kvôli kontrole zrážanlivosti krvi však raz mesačne dochádzala za svojou lekárkou na odber krvi a výsledky konzultovala s gynekológom v Dubrovníku. V 22. týždni absolvovala súkromne 3D ultrazvuk v Splite, kde sa potvrdilo, že čakajú dievčatko. Mohli tak začať chystať výbavičku...

chorvátsko, gradac, split, dubrovník, chorvátsky manžel

Taký bežný deň...

Život na polostrove je veľmi obmedzený, pripomína malú slovenskú dedinu, s rozdielom, že do mesta je minimálne hodina a pol cesty,“ konštatuje Lucia a pokračuje v opise dňa, kedy sa dozvedeli, že budú mať dcérku. Bol to nezabudnuteľný deň... Keď už boli kvôli ultrazvuku v Splite, rozhodli sa nakúpiť tam aj výbavičku. Všetko začalo už o 6.15 hod. ráno, kedy vyrazili z domu na trajekt. „Potom nasledovala cesta dve hodiny po diaľnici do Splitu. Tam sme všetko vybavili a o tretej sme vyrazili opäť na diaľnicu, aby sme stihli trajekt nazad o piatej. Ten však kvôli zlému počasiu zrušili... Mali sme na výber – buď počkáme na ďalší o ôsmej večer alebo pôjdeme autom obchádzkou 2 a pol hodiny po kľukatých cestách.

Keďže som bola veľmi unavená, poprosila som manžela, aby sme radšej počkali. O ôsmej sme sa teda nalodili na trajekt, no počasie bolo stále zlé. V kabíne pre pasažierov sme sa šmýkali z jednej strany na druhú, spolu so stoličkami a stolmi, preto sme radšej ostali v aute. Trajekt prišiel do Trpanj pred deviatou, ale kvôli veľkým vlnám nemohol zakotviť. Neostávalo nič iné len sa vrátiť s trajektom nazad a aj tak sme sa nevyhli 2,5-hodinovej ceste autom... Domov sme prišli po polnoci – nuž, aj to sú ,,krásy“ života na polostrove.“

Poistenie

Dochádzať takmer 100 kilometrov za gynekológom nie je maličkosť. Aj na to sa však v chorvátskom zdravotníctve, ktoré – podobne ako naše – má tiež svoje problémy, pamätá. Chorvátsko je veľká krajina a špecialistov je málo, preto musia ľudia za nimi cestovať. Napr. Lucia si platila doplnkové poistenie, v rámci ktorého jej poisťovňa každú cestu k lekárovi preplatila vo výške autobusového lístka.

Hospitalizácia

Prišiel 33. týždeň tehotenstva a pečeňové testy boli zlé. Diagnostikovali jej tehotenskú cholestázu a hospitalizácia v Dubrovníku bola nutná. „Mala som strach, no bola to i úľava, lebo ma prenasledovala nočná mora – čo ak začnem rodiť doma a nestihnem prísť do mesta? V nemocnici mi predpísali lieky na pečeň, ktoré mi musel manžel zohnať v lekárni. Mala som prísnu diétu a dvakrát denne CTG kontroly.“

Na gynekologicko-pôrodníckom oddelení boli izby s polohovateľnými posteľami, kúpeľňami a niektoré aj s balkónmi. „Počet lôžok na jednej izbe bol od  2 do 6. Ja som bola v izbe, kde nás bolo 6. Za doplatok sme mali aj televíziu a v podstate nám bolo veselo. Až na stravu... Kvôli pečeňovej diéte som mávala na raňajky suchár s medom. Na večeru zväčša mäso s ryžou, zemiakmi. Ovocie zakázané, takmer všetko zakázané. No stálo to za to, lebo pečeňové testy sa pomaly dostávali do normálu.“  Pri tehotenskej cholestáze je však potrebné porodiť najneskôr v 38. týždni, neskôr sa zvyšuje riziko pre matku i dieťa. Lucii ostávalo ešte 5 týždňov, ktoré strávila v nemocnici...

Deň „D“

Cítila sa dobre, no slabo, keďže kvôli diéte pribrala iba 4 kg. Navyše, mala veľmi nízky tlak. „Gynekológ zvažoval cisársky rez, no hoci som mala obavy, odmietla som ho. Chcela som mať malú po pôrode hneď pri sebe a dúfala som i v skoršie zotavenie. V tom čase bola nemocnica v hlbokej kríze a k sekcii si ženy museli doniesť aj gázy, dezinfekčné prostriedky atď.“ Pôrod preto začali Lucii vyvolávať. „Ráno o šiestej budíček na holenie a klystír, ihla do zápästia kvôli  podávaniu liekov počas pôrodu. Potom som mala chodiť po chodbe, kým sa neuvoľní sála, aby mi mohli dať vyvolávačku. O dvanástej mi podali vyvolávačku, ktorá nezabrala, tak som si zdriemla. O jednej mi podali gél a rozbehol sa kolotoč neznesiteľných bolestí...“ Luciin gynekológ si naplánoval službu, aby bol pri jej pôrode. Chodil ju pravidelne kontrolovať. Manžel čakal v čakárni. Pôrod však nepostupoval a tak jej o šiestej večer lekár prepichol plodovú vodu a Lucia dostala infúzie. Sofia sa narodila o ôsmej večer s mierami 3 400 g a 49 cm. A Lucia s Ivicom vedeli, že ich život už nikdy nebude taký ako predtým...

Ochotný personál

Lucia si pochvaľuje prístup lekára i  pôrodných babíc. „Hoci sa pri mne vystriedali tri smeny babíc, všetky boli milé, ukázali mi, ako mám správne dýchať, doniesli vodu, odprevadili ma na toaletu. Nástrih sa tu veľmi nepraktizuje, epidurál sa podáva na požiadanie. Keď sa malá narodila, hneď mi ju dali na hruď. Potom ju vzali umyť, merať, vážiť a dali ju do vyhrievaného lôžka. Následne ma preložili na moju posteľ a priložili mi malú. Lekár šiel zablahoželať môjmu nervóznemu manželovi na chodbu a potom ho pustili za nami.“ Po polhodine Sofia putovala k svojim kamarátom na novorodenecké oddelenie a Lucia sa mohla dať do poriadku a oddýchnuť si. Okolo 11-tej jej dcérku doniesli a ostala pri nej až do odchodu z nemocnice. Na druhý deň Lucku sestra poučila, ako má dojčiť, prebaľovať.

K dispozícii mali kuchynku, kde mohli prevariť fľaše na mlieko (ak to bolo potrebné), cumlíky, alebo si uvariť čaj. Každá izba mala prebaľovací pult, kúpeľňu a rozhlas, prostredníctvom ktorého mamičkám hlásili čas kúpania detí a váženia. „Trochu mi prekážalo, že ma neinformovali, čo idú s bábätkom robiť, keď ho odnášali. Až potom som dozvedela, že malej merali sluch, očkovali ju, brali jej krv z päty na testy. Hoci mala hraničné hodnoty, žltačka sa nepotvrdila a mohli sme ísť domov.

Po klasickom pôrode  (bez komplikácií) sa odchádza domov do 72 hodín, pri cisárskom po 5-tich dňoch. Nás čakala ešte cesta hodinu a pol v aute, čo po šití nebolo príjemné, ale to najťažšie už bolo za mnou...“ Mimochodom, čo sa týka poplatkov v nemocnici – neplatili vôbec nič. Akurát Ivica nechal lekárovi pár fliaš domáceho vína ako vďaku za starostlivosť o Luciu..

Materská dovolenka

Ako Lucia objasňuje, zamestnaná žena má v Chorvátsku právo nastúpiť na materskú 45 dní pred termínom pôrodu,  najneskôr 28 dní. Materská dovolenka trvá 6 mesiacov, žena má nárok na 100 % platu, ale iba vtedy, ak bola zamestnaná bez prerušenia 12 mesiacov, alebo mala počas 2 rokov odpracovaných 18 mesiacov. To je však v Chorvátsku pri sezónnom spôsobe života často problém. Žena má ďalej nárok ďalších 6 mesiacov na rodičovskú. „Pred pár mesiacmi sa menil zákon a zamestnané matky majú nárok na vyšší rodičovský príspevok (v prepočte z cca 355 € na 530 €) a  nezamestnané (z 213 € na 310 €). Po roku sa žena vracia do práce.

V prípade tretieho dieťaťa je rodičovská tri roky. „Ja som však nedostala nič, lebo toto všetko sa vzťahuje na matky s chorvátskym občianstvom. Právo naň majú osoby, ktoré majú v Chorvátsku stály pobyt – na ten máte právo po 5 rokov predlžovania prechodného pobytu, a to som v čase pôrodu nemala. Dostali sme len pôrodné z miesta bydliska, niečo vyše 130 €. Momentálne som v Chorvátsku 7. rok a od mája sú na polícii papiere na občianstvo...“

Prihlásenie dieťaťa

Na matrike je potrebné dieťa prihlásiť do 15 dní od pôrodu. „Pri zapísaní mena rodič dostane výpis z matriky, rodný list, „domovnicu a OIB“ (osobni indetifikacijski broj – niečo ako naše rodné číslo).  Z matriky sa dokumenty odnesú na políciu, kde dieťa dostane potvrdenie o bydlisku a JMBG (jedinstveni matični broj gradana). Následne je potrebné dieťa prihlásiť do poisťovne, k pediatrovi a skontaktovať „patronážnu“ sestru, ktorá najbližšie týždne chodí k rodine kontrolovať, ako bábätko napreduje, váži ho, pomáha so starostlivosťou,“ vysvetľuje Lucia.

Pediater sa vyberá zväčša podľa bydliska, Sofiin sídli v Ploče. „To znamená – ráno na trajekt s bábätkom, hodina cesty loďou, 10-minútová kontrola u lekára, dve hodiny čakania na trajekt, hodina cesty späť... My sme mali v 2. mesiaci povinnú prehliadku kĺbov a chodili sme tiež na očkovania.“ Sofia má obe občianstva – slovenské i chorvátske.

Zvyk po pôrode

Tradičný zvyk po pôrode sa nazýva Babine. Ľudia v rámci neho prichádzajú s darmi pre dieťa, často aj pár dní po pôrode. „U nás si kľučku na dverách podala celá dedina. Tento zvyk najmenej obľubujú mladé mamičky po pôrode. Našťastie, mladšia generácia je ohľaduplná a donáša dary až po pár mesiacoch, ak vôbec,“ konštatuje Lucia a pokračuje: „Čo sa týka krstu a osláv, je to individuálne. Manžel oslavoval s priateľmi druhý deň po pôrode a krstili sme, keď mala Sofia mesiac.“ A ešte perlička pokiaľ ide o menu – typickým znakom pre veľké oslavy je pečené jahňa.

Plusy a mínusy života na polostrove

Lucia nám zhrnula, v čom vidí pozitíva i negatíva života na chorvátskom polostrove. „Začnem nevýhodami. Slovenská rodina je ďaleko, kvôli mnohému treba cestovať tiež ďaleko, mimo sezóny je nedostatok pracovných príležitostí.“ Nedá nám neopýtať sa, akí sú Chorváti v skutočnosti... Na dovolenkách ich vidíme ako usmiatych a ochotných hostiteľov. Ale, ako konštatuje Lucia, „sú temperamentní a zároveň pohodlní. Sezónny život je hlavným obdobím zárobku, preto každý nasadí, ako to ja volám – letnú masku. To je to, čo vidia dovolenkári – dobrosrdečných, ochotných, priateľských ľudí. Čím sa sezóna blíži ku koncu, tým je ochota menšia. Preto,  keď počujem – ja by som tak chcel žiť v Chorvátsku –  odporúčam prísť sa pozrieť aj v zime. Platí to však najmä pre prímorské oblasti, zima je tu upršaná  a dlhá.“
A hoci je tu málo aktivít pre deti, Lucia oceňuje, že môže malú pustiť von hrať sa s kamarátmi, keďže okolo nie je žiadna kriminalita. Deti sú celé leto pri mori, v zime v parkoch atď. „Je tu tiež zdravší spôsob života – veľa varíme, keďže pri mori sú reštaurácie v zime zatvorené. Pestujeme ovocie – mandarínky, pomaranče, granátové jablká, figy, máme vlastný olivový olej, čerstvo ulovené ryby a podobne. V škôlkach je tu málo detí, v školách sa učí iba dopoludnia, v mestách kvôli veľkému počtu detí je škola na dve smeny. Mimo sezóny majú rodiny na seba viac času a jedným z najväčších plusov je more...

Kde s manželom našli rozdiely, urobili kompromis. „Napr. Chorváti slávia Vianoce 25. decembra, kedy majú hlavný obed. Takisto sa darčeky otvárajú 25. ráno. My máme 24. decembra večeru a aby prebehla v pokoji, malá si darčeky pod stromčekom nájde až ráno. Na Nový rok väčšinou cestujeme na Slovensko, do Prešova. A tak som doma tam, ale už aj tu. “

chorvátsko, gradac, split, dubrovník, chorvátsky manžel

Zhrnutie na záver

Nemocnica v Dubrovníku má titul Baby Friendly Hospital. Lucia tam strávila vyše mesiaca.
Sofia - Nedávno oslávila 5. narodeniny a rastie z nej krásna a šikovná slečna.
Ivica pomáhal Lucii s malou od narodenia.
Často ich navštevujú Luciini rodičia i starí rodičia zo Slovenska.
Dubrovník je so svojím historickým centrom zapísaný na Zozname svetového dedičstva UNESCO.