Zajakávanie u detí

Zajakavosť (koktavosť, balbuties) – je porucha plynulosti reči, pri ktorej dochádza k neúmyselnému opakovaniu, predlžovaniu alebo blokáde slova alebo jeho častí pri úmysle a snahe prehovoriť. Zajakávaním trpí 1,5 – 5% populácie, častejšie postihuje chlapcov ako dievčatá (3:1).

Pre vznik zajakavosti je rizikovým obdobím obdobie prudkého osvojovania si jazyka, t.j. obdobie medzi 2.-5. rokom života. V približne 60% prípadov vzniká zajakávanie okolo 3.roku života.

Treba si uvedomiť, že existuje aj fyziologická, vývinová zajakavosť, ktorá sa môže objaviť okolo 3.roku života. Problémy s rečou nastávajú u detí v tomto období v dôsledku rýchleho vyslovovania svojich myšlienok v kombinácii s chybami pri hovorení (opakovanie slov, slabík, nedokonalá, neplynulá reč). Tieto ťažkosti s rečou obvykle vymiznú do 6 mesiacov od začiatku objavenia ťažkostí. Rodičia by si mali s deťmi v tomto období spievať, recitovať, čítať, byť pre dieťa správnym rečovým vzorom, slovami pomenovávať činnosti každodenného života.

Príčiny zajakávania

Aj keď existuje mnoho teórií o príčine vzniku zajakavosti, ani jedna neposkytuje uspokojivú odpoveď na túto otázku. Predpokladá sa súhrn viacerých faktorov. Patria sem napr.:

• genetické faktory (dedičnosť s vplyvom prostredia),
• neurologické faktory (drobné poškodenia mozgu počas tehotenstva alebo pri pôrode),
• psychické faktory (silný nečakaný zážitok, strach, stres),
• vplyv prostredia (prehnané nároky na dieťa, náročnosť nástupu do školy, preúčanie ľavákov na pravákov, príliš prísna alebo voľná výchova, zlá životospráva),
• stavy po určitých ochoreniach (napr. po zápaloch mozgu, mozgovej obrne a i.).

 Stupne zajakavosti

1. ľahká zajakavosť – deti trpiace ľahkou formou zajakavosti opakujú prvé hlásky a slabiky slov (napr.d-d-d-doma, ma-ma-minka),
2. stredne ťažký stupeň zajakavosti – začiatky slov sú tvrdé a preťahujú sa slabiky (áááaano),
3. ťažký stupeň – dieťa s ťažkým stupňom zajakavosti takmer nie je schopné hovoriť.  Ak chce niečo povedať, musí vyvinúť veľké fyzické úsilie. Prítomné sú ťažkosti s dychom, sčervenanie, tiky, zášklby hlavy i tela, potenie.

Liečba

Liečba zajakávania je dlhá a častokrát zložitá. Vyžaduje si úzku spoluprácu dieťaťa, rodičov, logopéda i detského psychológa. Liečba je tým úspešnejšia, čím skôr sa s ňou začne. Terapia je postavená na stretnutiach s logopédom (najlepšie 1xtýždenne), dôslednosti pri domácom precvičovaní reči a trpezlivosti. V terapii je vhodné pokračovať aj pri striedaní dobrých (dôjde k výraznému zlepšeniu plynulosti reči) a zlých období (zhoršenie reči a zajakávania).

Ako komunikovať s dieťaťom, ktoré sa zajakáva

1. buďte trpezliví, neprerušujte dieťa, keď hovorí. Nechajte ho vždy dohovoriť, čo sa pokúša vysloviť, nedokončujte za neho vety,
2. často sa s dieťaťom rozprávajte. Hovorte pomaly, artikulujte.
3. ak sa s dieťaťom rozprávate, pozerajte mu do očí. Ak sa vám snaží niečo povedať, nepozerajte televíziu ani nečítajte noviny.
4. berte dieťa také, aké je,
5. buďte pre dieťa dobrý rečový vzor,
6. počas zlých období dávajte dieťaťu menej otázok alebo mu klaďte alternatívne otázky s jednoznačnou odpoveďou (napr.“Prosíš si chlieb alebo rožok?“),
7. robte s dieťaťom to, čo ho baví (kreslite, spievajte, recitujte, modelujte...),
8. zvyšujte a podporujte sebadôveru a sebavedomie dieťaťa (napr. mnoho ľudí sa nezajakáva pri speve, preto môžete dieťa viesť aj týmto smerom), chváľte aj malé úspechy a pokroky dieťaťa,
9. dieťa sa môže často stretnúť s posmievaním. Naučte ho, ako sa s posmievaním vyrovnať a vysvetlite mu, že zajakávanie nemá nič spoločné s inteligenciou alebo dobrým vzhľadom (zajakávali sa aj Aristoteles, Isaac Newton, Charles Dickens, v detstve či mladosti  mali problémy s rečou aj herci ako napr. Bruce Willis, Anthony Quinn či Rowan Atkinson),
10. podporujte dieťa, buďte k nemu priateľskí, ale príliš ho neochraňujte.