Predškolák a jeho psychika

3.8.2011 v kategórii Dieťa, autor PaeDr. Dagmar Baluchová, foto: istockphoto.com

Na akej psychickej, rozumovej, emocionálnej úrovni by mal byť predškolák? Kedy je lepšie s nástupom do školy počkať?

„Všetko, čo dieťa k životu potrebuje, sa naučí počas svojich prvých siedmich rokov,“ povedal raz ktosi. Ak to skutočne platí, tak skúsenosti a poznatky, ktoré v tomto veku získava, sú určujúce pre celý jeho život.

Na akej psychickej, rozumovej, emocionálnej úrovni by mal byť predškolák? Kedy je lepšie s nástupom do školy počkať?

Odpovede nielen na tieto otázky nám poskytla PhDr. Eva Smiková, PhD., z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave. Ak chceme hovoriť o predškolskom veku, je potrebné podotknúť, že sa rozlišuje na mladší (1 – 3 r.) a starší (3 – 6 r). Nás zaujíma obdobie pred samotným nástupom do školy.

Čo musí dieťa v predškolskom období spĺňať?

Vstup do školy je významný medzník v živote dieťaťa, ktorým sa zásadne mení celkový spôsob jeho života. Hrová činnosť ustupuje do pozadia, hlavnou činnosťou sa stáva učenie. Žiak sa musí prispôsobiť požiadavkám školy. Dieťa považujeme za pripravené na vstup do školy, keď dosahuje takú úroveň telesného, rozumového, citového a sociálneho vývinu, ktorá mu umožní bez problémov spĺňať požiadavky školy.

Samotný školák si však často nedokáže uvedomiť, čo ho čaká. Je po psychologickej stránke nástup do školy skutočne pre dieťa taký rozhodujúci?

Je najmä dôležitým sociálnym medzníkom. Dieťa v tejto súvislosti získava novú rolu – stáva sa školákom. Doba, kedy túto rolu získava, je presne časovo vymedzená a aj spoločensky ritualizovaná. Dieťa prejde rituálom zápisu a prvého slávnostného dňa v škole, ktorý jednoznačne potvrdí premenu roly a začiatok novej životnej fázy. Rola školáka nie je výberová, dieťa ju získava automaticky. Je limitovaná len dosiahnutím veku a zodpovedajúcej vývinovej úrovne.

Preto je všeobecne chápaná ako potvrdenie normality dieťaťa, ktoré môže byť prijaté do školy, len ak sa očakávanej úrovni aspoň čiastočne blíži. Rola školáka zásadne ovplyvní rozvoj detskej osobnosti a prežitie zostávajúcej časti detstva. Dieťa dovtedy zvládalo rôzne roly, ktoré sa stali súčasťou jeho identity (napr. rolu syna či brata). Postupne sa ich naučilo odlišovať a správať sa tak, ako to ktorá vyžadovala. Rola školáka pre predškoláka nemá presnú náplň. Jej predstava sa realizuje len symbolicky, vo forme hry – dieťa predvádza, čo o škole vie a svoje skúsenosti modifi kuje fantáziou.

Rozoberme si teda postupne, ktoré kritériá po stránke osobnostnej potvrdzujú zrelosť, potrebnú k nástupu do školy. Kedy možno u predškoláka hovoriť o požadovanej úrovni sluchového vnímania?

Rozvíja sa rýchlejšie ako zraková percepcia. Väčšina 6-ročných detí dokáže bez problémov rozlišovať fonémy, t. j. zvuky hovorenej reči materinského jazyka. Avšak existuje určité percento detí tohto veku, ktoré nie sú schopné zvuky reči presne odlišovať. V tomto prípade nejde o nedoslýchavosť, ale o percepčnú dysfunkciu, ktorá má centrálny charakter.

Príslušné centrum je v mozgu uložené v ľavej mozgovej hemisfére. Niektoré deti nie sú schopné z tohto dôvodu nezrelosti rozlišovať podobne znejúce hlásky, najmä v slabike. Následne nato nedokážu ani správne vyslovovať, pretože im chýba potrebná sluchová spätná väzba.

Nevyhnutnou súčasťou nadobúdania vedomostí je zrakové vnímanie. U mnohých školákov je práve schopnosť vnímať písmenká či číslice najmä spočiatku slabšia...

Zrakové vnímanie dozrieva na konci predškolského veku na úroveň potrebnú pre čítanie a písanie. Predškoláci lepšie vidia do diaľky ako na veľmi blízku vzdialenosť. Zaostrenie očnej šošovky a nutnosť väčšej koncentrácie pozornosti robí videnie nablízko namáhavejšie. Preto deti v tomto veku u takejto činnosti dlho nevydržia.

Významný je aj vývin vizuálnej diferenciácie. To znamená, že dieťa dokáže lepšie rozlišovať podobné obrázky, resp. písmená. Zrelé deti lepšie odlíšia rôzne detaily na obrázku, ich tvar, počet. Táto schopnosť je potrebná pre rozlišovanie písmen m a n, významné je aj rozlišovanie smeru, napr. pri písmenách b a d. Dozrievanie mozgu ovplyvňuje aj rozvoj vizuálnej integrácie. Ide o schopnosť vnímať komplexne a nezotrvávať na nejakom detaile.

Zrelé dieťa si dokáže obrázok systematicky pozerať, uvedomuje si, z akých častí sa skladá a aké sú medzi nimi vzťahy. Táto schopnosť je nevyhnutným predpokladom učenia sa písať a čítať. Efektivitu zrakovej práce ovplyvňuje aj zrelosť očných pohybov, ktorá sa ustaľuje okolo 6. roku. Nezrelé dieťa nedokáže ešte presne vnímať, pretože jeho očné pohyby sú menej koordinované, nepravidelné a nesystematické. Preskakuje od jedného detailu k druhému a vzhľadom k tomu ani dobre nevníma.

Od predškoláka sa na určitom stupni vyžaduje aj racionálne chápanie času a priestoru. Čo to obnáša?

Pojem času sa vyvíja u detí pomaly. Najprv ho merajú pomocou istých udalostí a opakujúcich sa javov, najmä ak sú pre ne významné. Koncentrujú sa na prítomnosť, zvyknú preceňovať dĺžku časového intervalu. Čas je pre dieťa skôr obťažujúci. Dieťa sa neponáhľa, pretože je preň dôležitejšia prítomnosť ako budúcnosť.

Ani časové pojmy ako minulosť a budúcnosť nemajú v tomto období presnejší obsah. Čo sa týka priestoru, dôležitá je tzv. egocentrická perspektíva – dieťa má tendenciu preceňovať veľkosť najbližších objektov, pretože sa mu zdajú veľké, a podceňovať vzdialenejšie, javia sa mu malé. Nedokáže dobre odhadovať priestorové vzťahy. Diferenciácia polohy dole a hore je už správna, ale dieťa ešte len dozrieva k rozlišovaniu polohy vpravo a vľavo. Určitú úlohu hrá aj biologické dozrievanie lateralizácie.

Predškoláci začínajú s malými počtovými operáciami. Do akej miery rozumejú 5 – 6-ročné deti číslam?

Neustále sa stretávajú s tým, že niekto niečo počíta a snažia sa to robiť tiež. Už na začiatku predškolského veku poznajú názvy čísel, ale nechápu ešte podstatu číselného pojmu. Najprv si osvojujú význam zmeny množstva. Vedia, že keď niečo pridáme, počet sa zvyšuje a naopak. Pochopenie významu samotných čísel však trvá určitý čas. 3 až 4-ročné deti si pletú, keď je množina inak usporiadaná. Napr. dokážu správne spočítať päť koláčov, ak sa však pridá druhý rad piatich koláčov, no sú medzi nimi väčšie medzery, deti si nie sú isté, či ide o rovnaké množstvo.

Azda najmarkantnejším ukazovateľom vývoja detskej osobnosti je reč. Vnímanie reči je u väčšiny ľudí lokalizované v ľavej mozgovej hemisfére, no vnímanie hlások zaisťuje pravá mozgová hemisféra. Pre úspešnosť v škole je potrebná koordinácia činnosti oboch. Ich spolupráca závisí na rovnomernosti ich zrenia. U chlapcov prebieha zrenie celkovo pomalšie, ale často dochádza k skoršej diferenciácii pravej hemisféry, zaisťujúcej vnímanie priestoru, obrázkov, prírodných zvukov a motorickú činnosť. Pre chlapcov je preto ťažšie dosiahnuť potrebnú súhru oboch hemisfér.

Dieťa sa rozvíja najmä v komunikácii s dospelými, s vrstovníkmi, ovplyvniť ho môžu aj médiá. Otázky typu „prečo“ majú význam nielen pre obohatenie vedomostí, tzv. detského slovníka, ale aj pre rozvoj správneho vyjadrovania. Od 4 rokov začína dieťa hovoriť v zložitejších vetách, ale stále sú v nich nepresnosti a agramatizmy. Významnou zložkou rečového vývinu je tzv. egocentrická reč. O čo ide?

Je to reč sama pre seba, nehľadá a nemá poslucháča. Dieťa si rozpráva samo pre seba, bez ohľadu na poslucháča vyjadruje svoje pocity alebo riadi svoje správanie (akoby to robili jeho rodičia), napr. teraz nemôžem jesť cukrík, lebo budem obedovať. Egocentrická reč sa postupne mení na vnútornú reč. Význam má aj v tom, že dieťa sa nemusí prispôsobovať vonkajšiemu svetu. Verbálny komentár mu pomáha v činnosti.

Fantázia – tá u našich drobcov prekvitá. Ich teórie a názory nás dospelých často udivujú... Čo má vplyv na jej rozvíjanie?

Fantázia je nevyhnutná pre citovú a rozumovú rovnováhu. Dieťa má potrebu aspoň občas prispôsobiť realitu svojim potrebám a interpretovať ju bez ohľadu na skutočnosť. Pomocou fantázie je pre dieťa zrejme ľahšie vyrovnať sa s tlakom reality, s nedostatkami vlastného myslenia a skúseností. Deti v tomto období už dokážu odlíšiť živé bytosti od neživých, ale stále sú schopné to prehliadnuť a pripisovať neživým veciam vlastnosti živých.

Napr. 4-ročný chlapec ostrihal chlpy plyšovej mačke a veľmi sa divil, že sa mama hnevala. Argumentoval tým, že hračke predsa narastú nové, veď aj jemu vlasy stále dorastajú. Pre predškolákov je typická aj tzv. magickosť, ide o tendenciu pomáhať si v reálnom svete fantáziou a tak si poznanie sveta skresľovať. Platí, že predškoláci nerobia veľký rozdiel medzi skutočnosťou a fantazijnou produkciou.

Fantazírovanie verzus drobné klamstvá – mnohí rodičia si s tým u svojich najmenších nedokážu poradiť. Čo robiť, keď sa myšlienky a predstavy „bijú“ s realitou?

Dieťa interpretuje realitu tak, aby bola preň zrozumiteľná a prijateľná. Tento spôsob sa prejavuje aj formou nepravých lží, tzv. konfabulácií, kedy dieťa kombinuje reálne spomienky s fantazijnými predstavami, ovplyvnenými nezrelosťou, aktuálnymi potrebami a citovým ladením. Pre dieťa však predstavujú skutočnosť a ono samo je o ich pravdivosti presvedčené. V predškolskom veku je ťažké oddeliť v rozprávaní dieťaťa spomienky od fantázie. Vrcholnou formou ľudskej poznávacej činnosti je myslenie.

Mozog dieťaťa prekoná od narodenia až po dobu nástupu do školy asi najväčší rozmach. Ustavičné zdokonaľovanie sa mozgových procesov pôsobí na zvyšovanie úrovne myslenia, rozlišovania atď. Kedy však možno hovoriť o začiatkoch logického myslenia?

Podmienkou bezproblémového zvládnutia roly školáka je schopnosť uvažovať na úrovni konkrétnych logických operácií. To predstavuje opustenie prelogického myslenia, ovládaného najrôznejšími aktuálnymi pocitmi a potrebami, egocentrizmom a fantáziou. Uvažovanie dieťaťa, ktoré je z nejakej príčiny vo vývine oneskorené, budú ovládať hlavne jeho aktuálne potreby a priania.

Pre nezrelé dieťa je podstatný jeho vlastný pohľad na skutočnosť. Nie je schopné pochopiť, že z inej pozície sa môže situácia javiť odlišne, a preto ju môžu označovať aj iné pojmy. Preto bude mať rovnaký postoj aj k vyučovaniu, ani tu preň prípadné nepresnosti nebudú mať význam.

Pedagógovia sa stále častejšie stretávajú s tým, že rodičia (často zo subjektívnych príčin) odkladajú nástup svojho 6 – 7-ročného dieťaťa do školy. U detí narodených neskôr apelujú ich vekom. Je to akceptovateľné?

V našich podmienkach je vek rozhodujúcim kritériom. Stanovená hranica má u nás storočnú tradíciu a väčšina 6-ročných detí sa vie vyrovnať s novou sociálnou situáciou. Hoci pre niektoré by bolo vhodnejšie, keby nastúpili do školy až v 7. roku, ďalšie radšej pred dovŕšením 6. roku. Vek dieťaťa však určite nemôže byť jediným argumentom na odklad školskej dochádzky.

Kritériá posudzovania školskej spôsobilosti sú okrem veku viaceré:

  • konštitúcia: fyzický vzrast, motorický vývin, zrelosť nervového systému (lateralita, prítomnosť ADHD, zmyslové chyby), chorobnosť, resp. zdravotný stav;
  • intelektová úroveň;
  • emocionálny vývin (nezávislosť na rodičoch,
  • odolnosť voči kritike, pozitívny vzťah k sebe i druhým);
  • sociálny a morálny vývin (schopnosť spolupracovať, schopnosť rešpektovať bežné normy správania, správanie v materskej škole, správanie doma, zvláštnosti v správaní);
  • individuálne rozdiely (dievčatá sú vo vývine cca o 1 rok napred pred chlapcami, ale interindividuálne rozdiely môžu byť veľké).

U ktorých detí je podľa vášho názoru vhodnejšie s nástupom do školy počkať?

Konkrétne si treba všímať napr. deti často choré, deti s poruchami pozornosti, so zvýšenou alebo naopak so zníženou pohyblivosťou, deti s poruchami reči alebo s inými zmyslovými poruchami a emocionálne nezrelé – hravé deti. Odklad sa realizuje na dobu jedného roka. Dôležité: ak je dieťa nezrelé, neznamená to, že je „hlúpe“, iba potrebuje čas. Rodičom vždy odporúčam psychologické vyšetrenie, ktoré môže komplexne posúdiť spôsobilosť dieťaťa a rodič sa môže potom rozhodnúť aj na základe odborných argumentov.

 

Ako by sa mal budúci prvák správať

  • vydržať pri hre alebo inej činnosti 15 – 20 minút
  • dokončiť začatú prácu či hru
  • nezačínať neustále niečo nové
  • neodbiehať od činnosti
  • zvykať si na nové prostredie a osoby bez väčších problémov (neplakať, neskrývať sa za rodičov, neutekať z novej situácie preč)
  • pozdraviť, poprosiť, poďakovať
  • vyjadriť svoje požiadavky, starosti
  • vedieť sa hrať spolu s deťmi, nestrániť sa ich
  • nebyť bojazlivý a plačlivý
  • vedieť ostať chvíľu bez rodiča
  • pracovať v triede
  • správať sa neagresívne
  • spory s deťmi riešiť bez bitky, hádky, vzdorovitosti
  • neprejavovať zlozvyky ako: cmúľanie prstov,
  • ohrýzanie nechtov, časté pokašliavanie, žmurkanie
  • nezajakávať sa
  • nepomočovať sa

Čo by mal budúci prvák vedieť

  • samostatne sa obliecť a obuť
  • pozapínať si gombíky a zaviazať šnúrky
  • samostatne sa najesť a obslúžiť na WC
  • správne vyslovovať všetky hlásky
  • vyjadrovať sa plynule aj v zložitejších vetách
  • správne držať písacie potreby
  • napodobiť tvary písma, geometrické tvary
  • kresliť tak, aby línie boli pevné a neroztrasené
  • nakresliť postavu so všetkými základnými znakmi
  • vyfarbiť obrázky, strihať jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary
  • modelovať, navliekať korálky
  • poznať základné farby, geometrické tvary
  • poznať číslice 1 – 10, počítať do 10
  • rozprávať obsah krátkej rozprávky a rozumieť tomu
  • naučiť sa naspamäť detskú pesničku alebo básničku
  • vysloviť krátke slovo samostatne po hláskach
  • poznať svoje celé meno, adresu, mená členov rodiny
  • poznať dni v týždni, ročné obdobia (prípadne aj mesiace v roku)
  • vedieť povedať, aké písmeno je na začiatku slova, na konci, prípadne aj vytlieskať slabiky a hlásky
  • rozlišovať, čo je viac a čo menej, veľa a málo, trochu
  • behať, preliezať, chytať a hádzať loptu, skákať cez švihadlo, robiť kotrmelec dopredu

    Mohlo by vás zaujímať aj:  Prečo nie sú deti v škole šťastné?