Odhaľujte tajomstvá prírody v záhradke: To som sadil sám!
Názornejšie ako záhradníčením asi prírodu zažiť nemožno. A práve deti z veľkomesta sa pri tom naučia chápať, ako vznikne z malého semiačka impozantný kvet alebo obrovská tekvica. Hravým spôsobom sa približujú k prírode a zisťujú, že rastliny sú živé organizmy, ktoré rastú a menia sa – aj keď sa nevedia smiať alebo plakať.
Polievaním k príprave na písanie
Ak nejde o rutinnú povinnosť, môže byť zábavné aj trhanie zeliny alebo hrabanie trávy. Pri pletí buriny dieťa zaručene objaví dážďovky, slimáky, chrobáky a inú drobnú „zver“. A z čerstvo pokosenej trávy možno vyskočí aj lúčny koník. Práca v záhrade je zmyselným zážitkom. Počuješ, ako bzučia včely, spievajú vtáci? Cítiš ten rozdiel medzi suchou a vlhkou pôdou? Cítiš, ako jemne vonia táto ruža? Ako ti chutí jarná cibuľka na chlebíku s maslom? Vidíš tie odtiene zelenej farby na lúke? Neexistuje zmysel, ktorý by tu nebol oslovený. Popritom všetkom sa deti naučia množstvo vecí o ekologických súvislostiach, o ročných obdobiach. Naučia sa niesť zodpovednosť a zažiť väčší či menší úspech. Ako lahodne chutí prvá vlastnoručne dopestovaná rajčina! A ako krásne kvitnú nechtíky!
Existuje dôvod, prečo veľká reformná pedagogička Maria Montessori zaraďovala starostlivosť o kvety a záhradu k „cvičeniam praktického života“, ktoré sú nepostrádateľné pre detský vývin. Vidieť, ako sa vyvíja rastlina – od veľmi malého klíčka až po nádherný kvet. Učiť sa čakať. Pozorovať, ako sa každým dňom rozvíja puk v kvet. Vidieť, ako za noc očervenejú rajčiny. Pochopiť, že rastlina vysmädne a vyprahne, ak ju nezalejeme. Apropo, zalievanie – podľa Marie Montessori je to jedno z najdôležitejších cvičení. Lebo presné zavlažovanie a naklonenie krhličky trénuje motoriku a je jednou z najdôležitejších prípravných cvičení na písanie.
Čo je malým záhradníkom v danom veku povolené?
Malé deti milujú, keď sa môžu hrať v pieskovisku na záhrade. Hrabať, piecť koláče, chytať chrobáky. Ak ale rodičia o pár metrov ďalej strihajú živý plot alebo vysádzajú nové rastliny, potom sa u nich prebudí zvedavosť sama od seba. Obzvlášť rady záhradníčia vtedy, ak dostanú lopatku, motyčku, hrabličky, krhličku alebo rukavice v miniformáte. Všetko toto náradie možno dostať buď v predajni hračiek alebo v záhradkárskych potrebách.
- 2 roky: (s mamou alebo otcom): polievať, sadiť cibuľky kvetov
- Od 3 rokov: motyčkou kypriť pôdu, plieť burinu, siať žeruchu (dá sa aj vo vnútri na vate)
- Predškoláci: spolu s rodičmi vysádzať rastliny – alebo nechať naklíčiť fazuľu na navlhčenej vate
- Školáci: je správny čas na vlastný malý záhon
Pozor, jedovaté!
Nie všetky rastliny sú do rodinnej záhrady vhodné. Preto ruky preč od jedovatých rastlín! K jedovatým kríkom patria: tis, zlatý dážď, tuja, lykovec. Ďalej sú to trvalky a kvety ako snežienka, jesienka obyčajná, konvalinka, vianočná ruža, aloe, bleduľa, šafran, orgován a iné. Oleander je síce nádherný, ale pre deti rovnako nebezpečný.
Čítajte tiež: Deti a práca v záhradke
Detskými favoritmi v záhradke
... sú všetky rastliny, ktoré rastú rýchlo do výšky alebo ktoré sa rozvinú po krátkom čase do krásnych farebných kvetov. Deti chcú totiž vidieť svoj úspech. A to čo najskôr. Takouto zárukou úspechu je napríklad rastlina zvaná kapucínka väčšia, ktorá rastie rýchlo a je veľmi nenáročná. Ďalšími možnosťami sú slnečnica, nechtík, hrachor, papuľka, slamienka alebo cýnia.
Neprehliadnite: Sadíme v záhradke: babkine zlepšováky pre záhradkárky
Z úžitkových rastlín patria k favoritom detského záhonu rajčiny, jahody, bylinky, cukina, hrach (potrebuje oporu) a kvôli veľkosti je mimoriadne pôsobivá tekvica.
Užitočné tipy pre rodičov:
- Vyčleňte dieťaťu vlastný „záhon“ v záhrade, kde si môže zasiať semiačka a rastlinky. Musí však ísť len o malú plochu. Nezabúdajte, že záhradníčenie má deťom prinášať radosť. Ak by bola vyčlenená plocha v záhrade príliš veľká, stratia deti rýchlo záujem kvôli enormnej námahe, ktorú musia vynaložiť.
- Dajte dieťaťu správne náradie. Umelohmotné náradie, ktoré ponúkajú mnohí výrobcovia hračiek, sa pri práci v záhrade rýchlo pokazí. Dieťa potom stráca záujem o túto prácu, lebo je frustrované. Vhodnejšie sú nástroje z pevnejšieho materiálu. V prípade núdze im ponúknite vaše náradie.
- Nechajte dieťa zúčastňovať sa celého procesu. Od pestovania rastlín až po varenie a servírovanie. Týmto spôsobom pochopia deti kontext celej aktivity. Naučia sa, že práca v záhrade je zábavou, ale môže byť aj namáhavá, rovnako ako následné spracovanie dopestovaných plodín.
- Švindľujte trochu. V závislosti od veku vášho dieťaťa mu musíte ešte pri záhradníčení občas „helfnúť“. Nie každá úloha v záhrade je príjemná a vaše dieťa nie je vždy pripravené na ťažšie úlohy. Možno musíte niekedy večer vybehnúť a poliať rajčiny v detskom záhone. Vaše deti však nemusia vedieť o každej malej pomoci, ktorú ste im poskytli. Táto nevedomosť len posilní ich sebadôveru, lebo si budú myslieť, že to všetko zvládli samy.
- Ukážte prácu vašich detí. Ak prídu na návštevu priatelia alebo príbuzní, mali by ste im ukázať, čo vaše deti samy zvládli. Urobte fotografie úrody a pošlite ich starým rodičom. Pozornosť, ktorú venujete svojim deťom, je najlepšou cestou, ako ich motivovať a motiváciu i udržať.
Dve muchy jednou ranou
Ak sa vyberiete s deťmi do záhradky a budete sa spoločne venovať upokojujúcej práci, rýchlo zabudnete na stres zo zamestnania. Môžete sa hrať a zaujímavým spôsobom stráviť s deťmi čas. Počas polievania sa môžete rozprávať alebo vedľa seba v pokoji pracovať. V záhrade môžete spolu s deťmi objaviť množstvo tajomstiev. Oboznámte ich s podmienkami našej klímy. Veď vedomosti o prírode môžete rozvíjať aj prostredníctvom práce v záhrade. A takto zabijete dve muchy jednou ranou. Dieťa sa naučí rešpektovať život a bude vás ľúbiť ešte viac, lebo s ním zmysluplne trávite čas činnosťami, ktoré mu prinášajú zábavu.