Letné NÁSTRAHY: Na toto si dajte počas leta POZOR!

Dagmar Baluchová, Odborná spolupráca: MUDr. Marta Špániková | 20. Jul 2020
Nástrahy leta

Extrémne teploty a rovnako extrémne výkyvy počasia s búrkami – to sú letá, na ktoré si v našich končinách už pomaly zvykáme.

Ani toto leto nevyzerá inak. My, dospelí sa s vysokými teplotami ešte ako tak vysporiadame. Deti to majú ťažšie, o to viac, ak sú to bábätká a nevedia povedať: „mama, potrebovalo by som napiť“ alebo „prosím ťa, prezleč ma, tie sloníkové dupačky sú super, ale je mi v nich teplo“.

Viete, že...?

Podľa dosiahnutých teplôt v lete môžu byť dni:

  • letné – ak najvyššia denná teplota prekročí  25 °C.
  • tropické – ak sa pohybuje na úrovni 30 °C a viac.
  • supertropické – ak presiahne 35 °C.

Horúco a horúcejšie

Počas horúcich dní by sme mali oveľa zodpovednejšie kontrolovať pitný režim. Riziko prehriatia je totiž veľmi vysoké a môže vážne ohroziť zdravotný stav človeka.

Ako znášajú vysoké teploty najmenšie deti a aká je ich termoregulácia, sme sa opýtali pediatričky MUDr. Marty Špánikovej:

„Najmenšie deti, ale deti všeobecne najmenej do troch rokov by vôbec nemali byť vystavované vysokým teplotám. Myslím tým nielen dodržiavanie režimu v lete – prechádzky vonku dopoludnia do 10.00 hodiny a potom až po 15.00 – 16.00 hod. Dieťa, samozrejme, má schopnosť termoregulácie, reaguje na zmeny vonkajšej teploty a pokiaľ nie sú extrémne, prispôsobí sa im. Vystavené vysokým teplotám je však náchylné k prehriatiu viac ako dospelý človek.

K prehriatiu môže dôjsť nielen pri pobyte vonku pri vysokých teplotách ovzdušia, ale aj vo vnútorných prehriatych priestoroch. Ideálne je, ak aj teploty vnútri, v bytoch a domoch, sú v lete do 25 – 27 °C. Môžeme použiť klimatizáciu, ale teplota by nemala klesnúť po 22 °C. Pri cestovaní autom by mala byť maximálne o 6 °C nižšia, ako je okolitá teplota.

Keď sú v aute deti, toto celkom neplatí, mala by sa dodržať teplota cca 22 °C, ale dieťa by nemalo byť vystavené pôsobeniu klimatizácie. Ak ide o klimatizovanú miestnosť, je lepšie ju najprv ochladiť a potom do nej dieťa uložiť. 

Tieto informácie rodičom dosť chýbajú, pretože v letných mesiacoch opakovane pozorujeme prechladnutia u detí pri  nezvládnutej regulácii klimatizácie.“

Ak používate v lete ventilátor, zníženiu teploty v miestnosti nepomôžete. Ventilátor vzduch iba rozprúdi, no neschladí ho. Pri malých deťoch navyše hrozí riziko poranenia, preto je dôležité umiestniť ho mimo ich dosahu.

Počas spánku a v kočíku

V noci sa bábätká nebudia len kvôli tomu, že sú hladné, alebo ich trápia rastúce zuby. Príliš horúce noci znižujú kvalitu spánku všetkým. Ako upozorňuje pediatrička, „na spánok je postačujúca teplota vo vyvetranej a ochladenej miestnosti okolo 18 °C, čo je však v lete ťažko dosiahnuteľné a nie celkom vhodné vzhľadom na veľký rozdiel oproti vonkajšej teplote.

Za veľmi príjemné považujem ochladenie napríklad na záhrade na terase, keď dieťatko necháme spať (nie cez obedňajšie hodiny, keď je teplota najvyššia) pri sušiaku na bielizeň, na ktorom máme prestreté napríklad vlhké plachty. Pozor ale na to, aby z nich voda nekvapkala do kočíka.“

Keď už sme pri tých kočíkoch, v lete často vídavame, ako sú prikryté šatkou alebo bavlnenou plienkou. Ruku na srdce, je len veľmi málo mamičiek, ktoré tak nespravili, mysliac si, že tak chránia bábätko pred prudkým slnečným žiarením. Nie je to však múdre rozhodnutie.

MUDr. Špániková upozorňuje: „Kočík NIKDY neprikrývame. Vzduch vnútri následne nemôže prúdiť a dieťa sa môže ešte skôr prehriať. Radšej kočík natočíme tak, aby na dieťa nesvietilo slnko priamo.“ 

Úpal – nebezpečnejší, ako sa zdá

Stačí polhodinka, hodinka a problém je na svete. Úpal nesmieme podceňovať, ide o vážnu poruchu zdravia. „Ak sú rodičia zodpovední, nemalo by k nemu u dieťaťa nikdy dôjsť. Čím je mladšie, tým to môže byť nebezpečnejšie. Vystavením organizmu neprimeranému slnečnému žiareniu a teplu sa dieťa stáva malátne, plačlivé, menej močí, má červenú kožu, vracia, odmieta jesť. Staršie dieťa udáva bolesti hlavy, v extrémnych prípadoch môže dôjsť k bezvedomiu až smrti.“

Chráňme preto deti pred slnkom pokrývkami hlavy, vzdušným bavlneným oblečením, používaním opaľovacích krémov s vysokým ochranným filtrom a prísnym dodržiavaním pitného režimu. V lete neplatia žiadne výhovorky, ochrana zdravia je prvoradá.

Počas horúcich dní podávame deťom do roka medzi dojčením alebo papaním prevarenú, ochladenú vodu po lyžičkách. 

„Au, niečo ma uštiplo!“

Nočná mora každého rodiča... Trápiť sa otázkou, načo ten hmyz vôbec jestvuje, je vo chvíli, keď kvíli vaše dieťa, úplne zbytočné. Mnoho detí sa na plážach hrabe v piesku či kamienkoch a rodičia, akokoľvek by chceli, si poschovávaný hmyz či červíky vôbec nemusia všimnúť. V takýchto prípadoch je nutné ranku vyčistiť a ošetriť dezinfekčným prostriedkom. 

Ďalšou kapitolou sú poranenia, ktoré vás môžu postretnúť iba pri mori. Napríklad po popŕhlení medúzou treba okamžite vyhľadať lekára. Je potrebné ošetriť adekvátne kožu, zväčša to podľa druhu medúzy vedia práve miestni lekári, podobne ako ošetrenie otráv z jedla a infekcií z jedla a vody. „Veľkým problémom je zabodnutie morského ježka,“ upozorňuje pediatrička a pokračuje: „V prvom rade treba predchádzať stretu s ježkom. Má ostne v protismere a zväčša ich nie je možné vybrať. Našťastie, nebývajú infikované, takže je to síce bolestivé, ale nedochádza ku infekcii.“

Po uštipnutí hmyzom môžeme priložiť na postihnuté miesto ľad na zmiernenie opuchu a spomalenie vstrebávania jedu. 

Bodnutie hmyzom: Prvá pomoc
Prečítajte si tiež:

Bodnutie hmyzom: Prvá pomoc

Anafylaktický šok

V súčasnosti trpí mnoho detí alergiami. Pri alergii bojuje náš imunitný systém proti alergénu, ktorým môžu byť rôzne potraviny, lieky, pele, plesne, roztoče, bodnutie hmyzom, chemické látky atď.

Ak má alergická reakcia extrémnu formu a postihuje celé telo, hovoríme o anafylaktickom šoku. Dochádza k nemu po druhom, opakovanom kontakte s alergénom. Anafylaktický šok narúša krvný obeh, dýchanie, zrýchľuje srdcový rytmus, môže sa prejaviť opuchom kože. Je nutná okamžitá pomoc.

Alergici by mali mať vždy pri sebe adrenalínové pero, ktorého podanie môže byť pri anafylaktickom šoku život zachraňujúce. 

nástrahy leta

Do vody!

Horúci vzduch láka schladiť sa všetkých. Ak máte malé deti, rozmýšľajte. Na kúpaliská, ani na termálne, bábätká rozhodne nepatria. MUDr. Špániková poznamenáva:   „Ak má voda viac ako 38 °C, dochádza k prehriatiu dieťaťa (čím je mladšie, tým skôr) vzhľadom na veľký povrch tela veľmi skoro a dieťa bezprostredne po vybratí z termálnej vody môže mať teplotu nad 38 °C až horúčku nad 39 °C. Bohužiaľ, pri návštevách našich obľúbených kúpalísk bežne vidím rodičov s malými deťmi v termálnej vode.“

Stále platí, že najzdravšia na kúpanie je morská voda, ale aj o kvalite morí už môžeme vďaka neekologickému správaniu sa ľudstva pochybovať. Ak sa s malým dieťaťom k moru predsa len vyberiete, dávajte veľký pozor na to, aby sa nenapilo morskej vody, alebo aby mu nevnikla do očí.

Keďže detská pokožka je veľmi citlivá, morská voda ju môže dráždiť. Po kúpaní preto opláchnite dieťa sladkou vodou a suchú pokožku ošetrite vhodným krémom alebo olejom. 

Pri mori je slnečné žiarenie ešte intenzívnejšie a hoci je dieťa schované pod dáždnikom alebo má klobúk, je vystavené neprimeranej teplote a žiareniu, pretože slnko sa odráža aj od vodnej hladiny.

Kamkoľvek sa toto leto vyberiete, nezabúdajte na zdravý rozum. Pamätajte, že nie každý zážitok stojí za to, najmä ak máte so sebou svoje najväčšie poklady.

 

 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: