Doučovanie

18.5.2010 v kategórii Dieťa, autor Mgr. Jarmila Hýroššová, foto: istockphoto.com

Už zasa pätorka v žiackej knižke? Má dieťa medzery v nejakom predmete, ktoré nevie samo vyplniť? Potrebuje doučovanie?

Už zasa pätorka v žiackej knižke? Má dieťa medzery v nejakom predmete, ktoré nevie samo vyplniť? Potrebuje doučovanie? Väčšina rodičov si občas kladie tieto otázky. Zodpovedať ich však môže len učiteľ. On sám vie najlepšie, či dieťa potrebuje okrem klasických vyučovacích hodín v škole aj súbežné doučovanie v danom predmete.

Len málo detí sa poteší vyhliadke na doučovanie. Pre nich to znamená predovšetkým jedno: menej voľného času. Na druhej strane sú však aj deti, ktoré signalizujú svoje želanie, aby im bolo umožnené doučovanie. Takto môžete rozlúštiť skryté posolstvá:

Nečudujte sa, keď na konci roka prepadnem!“ znamená: „Môj postup do ďalšieho ročníka je ohrozený a ja mám strach, že to sám/sama nezvládnem.“

„Nenávidím biológiu!“ znamená: „Mám v nej problémy.“

„Bifliť sa gramatiku je nezmysel!“ znamená: „Už som sa pokúsil dobrať si učivo – ale bezúspešne.“

„Novák je idiot!“ znamená: „Nerozumiem výkladu môjho učiteľa.“

Pomôcť dieťaťu môžete nasledovne: Ak ste sa rozhodli zabezpečiť mu doučovanie, máte na to veľa možností. Otázne je, kto pomôže dieťaťu najlepšie: spolužiak s výborným prospechom, odborníci v rôznych inštitúciách (kurzy, jazykové školy a pod.) alebo učiteľ na dôchodku? Pri rozhodovaní vám možno pomôžu nasledujúce informácie:

• Medzi žiakom a učiteľom musí fungovať „chémia“ (= musia si rozumieť). Dohodnite sa preto na skúšobnej hodine. Pre žiakov od ôsmeho ročníka (no nielen pre nich) sú vhodní aj stredoškoláci či vysokoškoláci: Majú totiž dostatočné vedomosti a žiaci ich ešte neberú ako dospelých, s ktorými nechcú mať v tomto období nič dočinenia.

• „Doučujúci“ musia zvládať pedagogické majstrovstvo. Žiaci, ktorí majú toho veľa dobiehať, sú zneistení, nezriedka majú blok.  Aby malo doučovanie význam, musí vzniknúť najskôr dôverný vzťah. Až potom získa dieťa opäť dôveru vo vlastné schopnosti, odváži sa spýtať, ak niečomu nerozumie a je tak pripravené naučiť sa niečo nové.

• Doučovanie by nemalo znamenať iba písanie si úloh. To sa môže diať len vo výnimočných prípadoch. Spolu s učiteľom predmetu, v ktorom má dieťa problémy, by ste si mali pohovoriť o jeho problémoch: Aké témy nezvláda? Aké vedomosti mu chýbajú? Čo si môže dieťa dobrať samo a kde potrebuje pomoc v podobe doučovania?

• Úspešné bývajú tzv. doučovacie kúry – napr. osem týždňov denne dve hodiny. Týmto spôsobom možno rýchlo vyplniť medzery v učení a – čo je dôležité! – žiak sa čoskoro musí opäť začať spoliehať na svoju samostatnosť. Dlhodobé doučovanie sa odporúča len vo výnimočných prípadoch.

 Majte na pamäti: Rodičia nie sú vhodnými osobami na doučovanie. Väčšinou im chýba dostatok času, emocionálny odstup, niekedy vedomosti a takmer vždy znalosti o aktuálnych vyučovacích metódach.

Dôležité upozornenie: Doučovanie nie je terapia v učení. U detí s poruchami učenia, ako je napr. dyslexia, dyskalkúlia alebo pri poruchách pozornosti, neprinesie doučovanie žiadne skutočné zlepšenia.