Čo nás môže Rajesh Koothrappali naučiť o selektívnom mutizme?

Redakcia | 8. september 2023

Všetci poznáme postavu Rajesha Koothrappaliho z obľúbeného amerického sitkomu 'The Big Bang Theory', ktorý zápasí s komunikáciou so ženami. Toto humorné zobrazenie nás môže viesť k zamysleniu sa nad skutočnou problémovou komunikačnou poruchou, ktorá ovplyvňuje mnoho detí a dospelých na celom svete: selektívnym mutizmom.

Táto zriedkavá a často nepochopená porucha môže mať vážne dôsledky pre tých, ktorí ňou trpia, a môže viesť k problémom s akademickým výkonom, sociálnymi vzťahmi a duševným zdravím. V tomto článku sa pozrieme na to, čo selektívny mutizmus je, ako ho rozoznať od extrémnej plachosti alebo neochoty komunikovať a ako dieťaťu pomôcť.

Čo je to mčanlivost alebo selektívny mutizmus?

Je to porucha, ktorá postihuje deti (ale i dospelých), ktoré sú schopné hovoriť a komunikovať v určitých situáciách, ale sú úplne ticho v iných. Napríklad, môžu hovoriť doma s rodinou, ale sú úplne ticho v škole alebo na verejných miestach. Táto porucha je často nesprávne interpretovaná ako extrémna plachosť alebo neochota komunikovať. Je dôležité pochopiť, že deti so selektívnym mutizmom nemôžu kontrolovať svoju neschopnosť hovoriť v určitých situáciách. Toto je často veľmi stresujúce pre dieťa a môže viesť k úzkosti a frustrácii.

Prečo je dôležité riešiť takúto mlčanlivosť?

Je dôležité riešiť selektívny mutizmus, pretože komunikácia je kľúčová pre úspech a pohodu v každodennom živote. Deti, ktoré majú problémy s komunikáciou, môžu mať ťažkosti pri budovaní priateľstiev, v škole a môžu mať nižšie sebavedomie. Taktiež môžu mať problémy v dospelosti, ak nebudú tieto problémy riešené v detstve.

Prečítajte si tiež:

Most do ticha: mutizmus

Ako rozoznať či sa jedná o extrémnu plachosť, neochotu komunikovať alebo mutizmus?

Môže to byť náročné rozlíšiť, pretože tieto stavy sa môžu prekrývať v niektorých oblastiach.

Tu sú niektoré kľúčové rozdiely:

Extrémna plachosť: Deti alebo dospelí, ktorí sú extrémne plachí, môžu mať ťažkosti pri komunikácii v nových alebo neznámych situáciách, ale obvykle dokážu aspoň trochu komunikovať, aj keď im to môže byť nepríjemné. Extrémna plachosť je normálna reakcia, ktorá môže byť prekonaná časom a praxou.
Neochota komunikovať: Toto môže byť prejavom rôznych problémov, vrátane úzkosti, depresie alebo iných duševných zdravotných problémov. Niektorí ľudia môžu byť neochotní komunikovať, pretože cítia, že nemajú, čo povedať, alebo majú strach z negatívnych reakcií iných ľudí. Toto môže byť aj prejavom osobnosti alebo preferencie byť samotár.
Selektívny mutizmus: Toto je konkrétna úzkostná porucha, kde osoba je schopná hovoriť v určitých situáciách (napríklad doma alebo s blízkymi priateľmi), ale je úplne alebo takmer úplne ticho v iných situáciách, ktoré považuje za stresujúce alebo vyvolávajúce úzkosť (napríklad v škole, v obchode, atď.). Toto nie je vedome kontrolované alebo zvolené správanie, ale je to reakcia na úzkosť.

Ako môžete vidieť, hlavným rozdielom medzi týmito stavmi je, že selektívny mutizmus je špecifická úzkostná porucha, ktorá vedie k neschopnosti hovoriť v určitých situáciách, zatiaľ čo extrémna plachosť a neochota komunikovať môžu byť prejavy úzkosti, depresie alebo iných duševných zdravotných problémov. Je dôležité vyhľadať pomoc odborníka na duševné zdravie, ak máte obavy o svoje dieťa alebo seba, aby ste mohli získať správnu diagnostiku a pomoc.

Je bežný mutizmus typu ako mal neurotický vedec – astrofyzik Rajesh Koothrappali v americkom sitkome The Big Bang Theory, ktorý má problémy komunikovať so ženami?

V seriáli The Big Bang Theory (Teória veľkého tresku) je postava Rajesha Koothrappaliho, ktorá má problém s komunikáciou so ženami, ktoré nie sú jeho rodinnými príslušníkmi. Toto je fiktívna a humoristická interpretácia komunikačných problémov a nie je to klinický prípad selektívneho mutizmu.

V prípade selektívneho mutizmu, osoba má obvykle schopnosť komunikovať v určitých pohodlných alebo známych situáciách, ale je úplne alebo takmer úplne ticho v iných situáciách, ktoré považuje za stresujúce alebo vyvolávajúce úzkosť. Toto je často spojené s extrémnou úzkosťou alebo fóbiou zo sociálnych situácií.

V prípade Rajesh Koothrappaliho, jeho neschopnosť hovoriť so ženami je viac humorným preháňaním sociálnej úzkosti alebo fóbie, ako skutočnou reprezentáciou selektívneho mutizmu.

Čiže neexistuje typ mutizmu, že človek nevie komunikovať so ženami alebo teda s iným pohlavím?

Selektívny mutizmus je typ úzkostnej poruchy, ktorá vedie k tomu, že osoba nemôže hovoriť v určitých sociálnych situáciách alebo prostrediach, kde je očakávaná komunikácia.

Nie je to špecificky obmedzené na neschopnosť komunikovať s konkrétnym pohlavím. Avšak, je možné, že niekto by mohol mať takú úroveň sociálnej úzkosti alebo fóbie, ktorá by ho mohla obmedziť v komunikácii s určitým pohlavím. To by však nebolo klasifikované ako selektívny mutizmus, ale skôr ako sociálna fóbia alebo úzkosť. Vyžadovalo by to hodnotenie a diagnostiku od odborníka na duševné zdravie.

Ako pomôcť dieťaťu, ktoré mlčí?

Hľadajte odbornú pomoc: Ak si myslíte, že vaše dieťa môže mať selektívny mutizmus, je dôležité hľadať pomoc odborníka, ako pediatra, psychológa alebo logopéda.
Buďte trpezliví: Je dôležité byť trpezliví a nehnať dieťa do hovorenia. Vyvíjaný tlak môže ešte zvýšiť úzkosť dieťaťa a môže mať opačný účinok.
Poskytujte podporu: Ukážte dieťaťu, že ho milujete a podporujete, bez ohľadu na to, či hovorí alebo nie.
Pracujte na zlepšovaní komunikačných zručností: Pomocou hry a interaktívnych aktivít môžete pomôcť dieťaťu cítiť sa pohodlne v komunikácii.
Vytvárajte bezpečné prostredie: Uistite sa, že doma a v iných prostrediach, kde sa dieťa cíti pohodlne, je podporovaná komunikácia.

Selektívny mutizmus je zložitá porucha, ktorá vyžaduje čas a trpezlivosť na prekonanie. Je dôležité pochopiť, že dieťa s touto poruchou nemôže kontrolovať svoju neschopnosť hovoriť v určitých situáciách a potrebuje vašu podporu a pochopenie. Komunikácia s odborníkmi a vytváranie bezpečného a podporného prostredia môžu pomôcť dieťaťu prekonať túto prekážku a komunikovať s dôverou.