RÝCHLOKURZ o detských emóciách pre zaneprázdnených rodičov

RÝCHLOKURZ o detských emóciách pre zaneprázdnených rodičov
12.12.2018 v kategórii Batoľa, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

V prvom roku bábätká prejavujú veľa rôznych emócií. Na začiatku je to pohoda („cítim sa dobre”) a nepohoda („cítim sa zle“). Postupne sa z nich vyčlenia úsmev a radosť, smútok, znechutenie, hnev, frustrácia či strach. Zložitejšie emócie ako žiarlivosť, hanba alebo pocit viny prichádzajú až neskôr.

Približne v ôsmom mesiaci očakávajte, že dieťatko začne reagovať na mamin odchod veľkým a intenzívnym strachom. Separačná úzkosť je normálna súčasť zdravého vývinu, ktorú prežívajú bábätká v rôznych kultúrach, a súvisí so zmenami vo fungovaní mozgu.

Separačná úzkosť je súčasťou zdravého vývinu

Ôsmy mesiac je len začiatok, strach zo straty mamy môže trvať niekoľko mesiacov a jeho intenzita sa niekedy zmenší, inokedy zvýši. Nie je dobré strach ignorovať alebo popierať. Nemá však zmysel snažiť sa ani o to, aby bolo bábätko neustále s mamou. Keď mama potrebuje odísť, je dobré zabezpečiť, aby dieťatko zostalo s niekým, s kým sa cíti bezpečne a kto bude rešpektovať jeho potreby. 

Dobrým nástrojom na nadviazanie príjemného spojenia s bábätkom sú vzájomné „rozhovory“, pri ktorých rodičia zrkadlia úsmevy, zvuky či grimasy bábätka. Pri baby rozhovoroch sa drobček učí zosúladiť sa s druhými, čo je skvelým štartom do „spoločenského života“. 

Objatie pomáha regulovať stres

Už u malého bábätka môžeme rozvíjať sebareguláciu, ktorá bude preňho veľkým pomocníkom v celom jeho ďalšom živote. Spočiatku regulujú pozornosť a telesné stavy bábätka rodičia svojou náručou, kontaktom koža na kožu, citlivým reagovaním, predchádzaním príliš intenzívnemu stresu. V druhej časti prvého roka sa môžu po malých krôčikoch stiahnuť a nechať niektoré situácie na dieťa.

Rodičia môžu podporovať sebareguláciu dieťaťa počas celého detstva aj tak, že pracujú na sebe. Uvedomujú si, ako sa cítia vo vypätých situáciách, pomenúvajú svoje pocity. Doprajú bábätku istotu primeraných hraníc a využívajú chvíle intenzívnych emócií na to, aby sa niečo naučilo o vlastnom prežívaní. 

Ak dieťa pred narodením alebo počas detstva zažíva častý alebo intenzívny stres, môže to ovplyvniť spôsob, akým bude na stres reagovať neskôr: príliš intenzívne alebo, naopak, neprimerane slabo. Nemá zmysel odstrániť zo života bábätka všetky zdroje stresu, ale dávajte pozor na ten toxický alebo dlhodobý stres.

POZOR na toxický stres!

Tou najhoršou kategóriou stresu je toxický stres. Dlhodobý, intenzívny, nepredvídateľný a nekontrolovateľný. Dieťa nemá šancu pripraviť sa naň a zabrániť mu, a zväčša nemá ani nikoho, kto by mu poskytol úľavu. Stresová reakcia sa spúšťa znova a znova, až napokon vedie k negatívnym zmenám v mozgu. Toxický stres, to je zanedbávanie, týranie, deprivácia, chýbajúci vzťah s blízkou osobou.

Extrémne stresujúci môže byť aj život v chudobe na pokraji prežitia, pretože tá so sebou často prináša chaos, nestabilitu, zúfalstvo. Toxická môže byť aj situácia, ak dieťa žije v nepredvídateľnom prostredí (mama ho chvíľu zbožňuje, potom ho bez zjavnej príčiny trestá hnevom, prejavovanou nenávisťou a odopieraním svojej lásky), k čomu môže dôjsť pri vážnych psychických problémoch rodičov.

Niektorí psychológovia prirovnávajú toxický stres k situácii, keď deň za dňom, dlhé minúty a hodiny, „túrujete“ auto do maximálneho výkonu. Po čase sa unaví a zoderie natoľko, že ho pokazí akékoľvek, aj malé vypätie.

Toxický stres v detstve môže nastaviť mozog na neprimeranú alebo prehnanú reaktivitu na záťaž počas ďalšieho života. Môže spôsobiť, že dieťa bude mať neskôr problémy reagovať primerane. Bude neustále „pripravené do boja“ a impulzívne zareaguje aj na také situácie, ktoré žiadnu hrozbu neobsahujú.

Toxický stres v detstve spájame aj s negatívnymi zdravotnými následkami v dospelosti, ako je depresia, alkoholizmus, kardiovaskulárne choroby alebo cukrovka. V mozgu sa môže vplyvom dlhodobo zvýšenej hladiny stresového hormónu kortizolu poškodiť časť zvaná hipokampus. Tá súvisí s pamäťou a učením. A to neplatí len v detstve – aj u chronicky vystresovaných dospelých sa môže zhoršiť pamäť. Niektoré poškodenia je možné zvrátiť, ale pri iných to nie je také jednoznačné.

Aj necitlivé zaobchádzanie alebo dlhodobé ignorovanie signálov a potrieb bábätka môže byť zdrojom stresu.

Knihu Psychológia -pre milujúcich rodičov si môžete objednať v našom e-shope TU