Nakupovanie s deťmi

8.9.2015 v kategórii Batoľa, autor Mgr. Jarmila Hýrossová, foto: istockphoto.com

Pre deti je supermarket veľký napínavý svet plný výborných vecí, ktoré možno objavovať. Niet divu, že malé rúčky siahajú na všetko, čo chcú prebádať...

Práve ste zistili, že vám na prípravu obeda chýba ešte toto a tamto, tak sa rozhodnete zabehnúť do najbližšieho supermarketu a nakúpiť. Deťom rýchlo oblečiete svetríky a môžete vyraziť. To, čo je pre iných každodenná rutina, sa pre vás o chvíľu stáva nočnou morou.

O nakupovaní s deťmi môžu mamy písať romány. Sotva prekročíte prah dverí v obchode, už dieťaťu napadne prvá myšlienka:
„...salámku!“
„Nie, teraz nie – vezmeme len zopár zemiakov a ideme preč...“
„Chcem salámku!“
„Nie, teraz nie...“
„Mamíííí, salámku!!!“
Prví ľudia sa začínajú otáčať a predavačka sa začudovane pozerá spoza hrubých skiel okuliarov.
„Dobre teda, kúpime salámku.“
Na ceste k predaju mäsových výrobkov prechádzate okolo chladiaceho boxu, kde sa pokúsite vášho maškrtníka odlákať od mliečnych rezov.
„Pozri, tam vzadu, tá teta má ale krásny klobúk!“
Samozrejme, opäť bezúspešne.
„Kinderpinguin!!! Kinder...!!! Kinder...!!!“
„Nie, zlatko, to kúpime zase zajtra.“
„Mamíííí!!!“
Najneskôr teraz sa mladšia sestra dostáva tiež k slovu, vypľuje cumeľ a dáva svetu vedieť, že aj ona existuje.

Po tom, čo mama kúpila salámu, musí spolu s deťmi prejsť ešte priamo okolo hračiek, vybrať úzku zákrutu okolo pestrofarebných gumových medvedíkov, šprintom preletieť vedľa regálu s čokoládami – a, uf, konečne sú pred pokladňou. Tu čakajú na deti posledné pokušenia. Samozrejme, synátor sa naťahuje za sladkosťami, uloženými priamo pred pokladňou, dcéra nezaostáva a tiež sa dožaduje lízanky, na ktorú ukazuje prstom a pritom srdcervúco plače. „Len pokoj,“ myslí si mama pri tomto adrenalín dvíhajúcom zápase s deťmi. „Len pokoj,“ a strká dcére opäť cumeľ do úst a posúva synátora správnym smerom. „Len pokoj,“ – tentoraz to vyzerá tak, že nakupovanie prebehlo celkom v pohode – no tu zrazu počuť hlas panej v „peknom“ klobúku. „Óóóch, mamička ti to nechce kúpiť??!?“ A všetko začína odznova.

Keď v obchode je toľko toho na objavovanie...
Pre deti je supermarket veľký napínavý svet plný výborných vecí, ktoré možno objavovať. Za každou „zákrutou“ sa nachádza niečo nové - neznáme predmety, veľké farebné škatule a vrecúška s tajomným obsahom – niektoré hrkajú, v iných sa niečo sype. Potom niet divu, že malé rúčky siahajú na všetko, čo chcú prebádať – a mamin prísny pohľad je potom pre detské vedomie niečím úplne nepochopiteľným.

Obzvlášť sa deťom páči vozenie sa v nákupnom vozíku, pretože takto majú oveľa lepší prehľad. Aj pre mamy sa na prvý pohľad zdá byť táto forma „transportu“ ako najvhodnejšia. Deti majú možnosť rýchlo sa presúvať pomedzi regály, čo je veľmi zaujímavé. Aj odstup medzi vystretými rukami a regálmi sa dá takýmto spôsobom celkom dobre dodržiavať – to však nezriedka spôsobuje energické protesty celým telom v nákupnom vozíku, a tak sa dostáva návšteva supermarketu do kritickej fázy. Ešte horšie je, ak sme zvolili príliš malý odstup k regálu a dieťa už „nakúpilo“. Ak musí ísť tovar späť do regálu, často je to sprevádzané slzami a krikom.

Deti si však môžu pri každodennom nákupe rozšíriť svoj obzor, môžeme ich poučiť o tom, ako si zabezpečujeme potraviny. Môžeme im vysvetliť, odkiaľ sa do obchodu dostanú, na čo slúžia a pod. Pritom sa deti učia spoznávať hodnotu peňazí a pozorujú aj prácu ľudí zamestnaných v obchode. Najmä deti predškolského veku rady sledujú pultový predaj, kde vidia, ako sa tovar váži a balí.

Ako to vyriešiť?
Sú rodiny, pre ktoré sa veľké nákupy stali obľúbeným spôsobom trávenia voľného času a radi ich absolvujú i vtedy, keď to nie je nevyhnutné. Často berú so sebou i malé deti. Veľa rodičov sa však ale práve takýchto nákupov s malými deťmi obáva. Vedia, že nakupovanie s nimi zmorí celú rodinu. Deti sa začnú rýchlo nudiť, strhávajú pozornosť na seba a chcú, aby im rodičia niečo kúpili. Sú také neposlušné, že rodičia sa potom nevedia sústrediť na nákupy.

Sú i takí rodičia, ktorí sa snažia vtiahnuť svoje deti do vlastného nakupovania. V mnohých supermarketoch nájdeme už i malé nákupné vozíky pre deti, ktoré môžu samé tlačiť. Potom, čo ste si doma spoločne spísali zoznam potrebných vecí, môžu byť deti v obchode cielene poverené nákupom – to znamená, že môžu vybrať potrebné veci z regálu a uložiť ich do nákupného vozíka. Ak nie sú v obchode k dispozícií detské nákupné vozíky, môžeme to urobiť tak, že dieťa sedí vo veľkom nákupnom vozíku, my mu tovar podávame do ruky a ono ho potom uloží vzadu za seba do vozíka. Ak dieťa samo tlačí vozík, treba mať na pamäti, že sa musí zdržiavať vo vašej blízkosti. Ak sedí dieťa vo vozíku, musí sa naučiť, že nakúpené veci sa nesmú rozbaľovať pred zaplatením. Kým si však deti osvoja tieto „pravidlá nakupovania“, môžu byť mamy nejedenkrát z nakupovania frustrované a znechutené.

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že deti by sa mali naučiť chápať nákup s mamou už odmalička ako svoju vlastnú úlohu. Niektoré supermarkety v zahraničí už promptne na tento jav zareagovali, zriadili napríklad v oddelení ovocia a zeleniny detské váhy, kde si deti môžu spolu s mamou odvážiť napr. banány. Veľmi dôležité je aj z času na čas deťom vysvetliť, prečo niečo kupujeme a niečo zase nie (aj keď to deti nemusia pochopiť na prvýkrát): „... pozri, tento hrášok vyzerá výborne, vezmeme ho do polievočky – pomaranče teraz nekúpime, ešte ich máme doma dosť. Keď budú deti staršie, bude sa nám potom ľahšie vysvetľovať „otázka peňazí“ – napríklad, že nemusíme nakupovať tak, aby zostali regály úplne prázdne, ale že si dieťa môže vybrať nejakú vec určitej hodnoty a že čokoládu môže zjesť až po jej zaplatení.

Niekedy však – keď sa z tichého nariekania napriek všetkým možným snahám o zachovanie pokoja vyvinie hlasná búrka vzbury a dieťa sa z trucu, ktorý sa stále stupňuje, nejako nevie samo dostať – nepomôže nič. Žiadne pravidlá, žiadne dohováranie. Potom musíte len energicky zasiahnuť – zúrivé dieťa zobrať pod pazuchu, pohľadať východ a ísť k autu. Tu je najlepšie miesto na to, aby búrka prehrmela. Diskutovanie a karhanie veľmi nepomôže – hlavne preto, že riskujeme, že sa nám iní zákazníci začnú miešať do výchovy a dieťa, keď vycíti ich „spriaznenosť“, nie je možné nijako upokojiť. V takýchto prípadoch je dobré nechať nákupný vozík na mieste a pokúsiť sa o štvrťhodinku o nakupovanie znova. Mnohé mamy už vedia, ako sa niekedy ostatní zákazníci ako samozvaní experti radi miešajú do boja medzi mamou a dieťaťom. V takejto chvíli myslite na vaše vlastné nervy, nenechajte sa vyprovokovať a otočte sa takýmto „expertom“ chrbtom.

Tipy a triky, aby sa nakupovanie nestalo hororom
Nechoďte nakupovať v „nákupnej špičke“ – teda v časoch, kedy sú obchody preplnené. Čím rýchlejšie nakupovanie ide, tým lepšie.
Väčšie nákupy je lepšie vybaviť bez detí – pokiaľ je to možné, nechať deti u starých rodičov, priateľky a pod. Je oveľa jednoduchšie vybaviť takéto veľké nákupy v pokoji.
Dajte dieťaťu do rúk niečo na pitie alebo na jedenie, aby ste tak trochu odpútali jeho pozornosť iným smerom a aby mu tak nenapadla hneď prvá myšlienka niečo „nakúpiť“ pre seba. Aj u dospelých platí: „Nechoďte  nakupovať, keď ste hladní!“ Inak nakúpite príliš veľa, lebo jednoducho máte na všetko chuť.

Vymeniť plienku pred nákupom alebo ísť na toaletu je „povinnosť“. Pretože nič nie je nepríjemnejšie, ako nechať plný nákupný vozík v obchode a utekať von hľadať miesto na vykonanie potreby. A najmä v malých obchodoch chýbajú toalety pre deti s naliehavými telesnými potrebami.

Dajte dieťaťu možnosť zúčastniť sa aktívne nakupovania – dovoľte mu tlačiť vlastný detský nákupný vozík, nakladať doňho tovar, ktorý by ste tak či tak zobrali z regála vy a potom pri pokladni môže dieťa nakúpený tovar vyložiť na pás pri pokladni, prípadne aj zaplatiť. Uvidíte, aké bude dieťa šťastné, keď bude môcť takto s vami nakupovať a pomáhať vám.

Aby ste dieťa zabavili, môžete trénovať jeho postreh. Nechajte ho vyhľadať určitý druh výrobku podľa farebnej etikety, nájsť konkrétny tovar alebo upozorniť vás na všetky výrobky, ktoré sú napr. zelené. Predškolák si môže cvičiť počítanie. Hlavné je zaujať dieťa, aby sa nenudilo. Nerobme si však veľké ilúzie, dieťa nás aj tak môže kedykoľvek zaskočiť vyžadovaním si nejakej sladkosti alebo hračky.

Dieťa si chce, samozrejme, priniesť domov tiež nejaký nákup, niečo, čo si samo vybralo. Dohodnite sa preto s dieťaťom už dopredu, že si môže nejakú vec kúpiť, či už je to jogurt, sladkosť alebo časopis.

Nenechajte sa vydierať plačom a krikom dieťaťa, inak sa naučí, že dostane všetko, len čo zaplače. Rýchlo zistí, že je nepríjemné odopierať mu niečo na verejnosti, preto bude svoje požiadavky stupňovať a presadzovať ich plačom a krikom.

Skúsenosti, ktoré sa hodia pre život
Väčšie obchodné centrá majú väčšinou k dispozícií detské kútiky, kde možno nechať dieťa, ktoré sa tu hrá pod dozorom dospelého, zatiaľ čo vy si môžete v pokoji nakúpiť. Platí však, že zveriť malé dieťa cudzím ľuďom a ešte aj v neznámom prostredí môže byť pre dieťa frustrujúce, môže sa spájať s nepríjemnými zážitkami a spôsobiť mimoriadnu záťaž pre dieťa, najmä ak ide o dieťa citlivé. Je oveľa užitočnejšie, ak sa spolu s vami zúčastní nákupu. Snažme sa, aby bolo nakupovanie pre všetkých členov rodiny príjemné, pokiaľ možno i zábavné. Spoločné nakupovanie môže prispieť k posilňovaniu sebavedomia dieťaťa, pocitu spolunáležitosti s celou rodinou, dieťa sa učí sociálnemu správaniu, trénuje svoj postreh a asertivitu. Spoločné nakupovanie s deťmi ukazuje ďalej, ako môžu deti zdieľať niektoré povinnosti spolu s dospelými.