Keď je voda kamarátom

Môj 2-ročný syn zbožňuje vodu v akomkoľvek množstve, kvalite a skupenstve. Už od narodenia sa rád kúpe. Mohol byť mrzutý, uplakaný, vo vaničke stíchol a doslova si vodičku vychutnával.

Keď mal osem mesiacov, išli sme s ním na dovolenku do Podhájskej /termálne kúpaliská/. Mali sme problém nášho vodníka dostať z vody, vôbec mu nevadilo, keď sa mu dostala do očiek, nadšene výskal. Vyskúšali sme aj termálny slaný bazén, ani sme neboli veľmi prekvapení z jeho radosti. Slanú vodu párkrát aj ochutnal, rozhadzoval ručičkami, nožičkami, vzbudzoval záujem dovolenkárov.

Povedali sme si, že krst slanou vodou zvládol a o rok  sme sa už čľapkali v Chorvátsku. Tu si náš plavec-neplavec tiež užíval. Práve tam si pre svojho kamaráta našiel pomenovanie - eľo. Jednoducho,  voda vo všetkých podobách bola "eľo". Nám sa zdalo niekedy more chladné, náš hrdina aj s drkotajúcimi zubami a modrastými perami sa čľapotal. Našťastie bez chorobných následkov. Primerané otužovanie má niečo do seba.

Ľutujem, že som nemala možnosť so synom navštevovať kurz plávania dojčiat. Možno by už dnes vedel plávať. Chodíme na plaváreň a kúpalisko, aby sa "vybláznil". Odmieta všetky nafukovacie pomôcky a hračky, najradšej je, keď s ním šantíme my.

Ak  nie je v bazéne či vo vani a práve "má chuť", vynájde sa. Stačí mu kúpeľňa, umývadlo, nejaký ten pohárik, pákovú batériu ovláda, sadne na okraj vane a "mokré divadlo" môže začať. Samozrejme pod mojím drobnohľadom. Nadšená teda nie som, ale keď vidím tie rozjarené očká, na chvíľu dovolím. A nevšímam si vodu "mimo" a nemyslím na zvýšenú spotrebu. Malý má totiž najradšej, keď pustí vodu naplno, zastaví a sleduje, ako "vodida padá". Tento proces aplikuje aj vo vani.

Jeho špecialitou je práčka. Nezaujíma ho ako elektrospotrebič, ale fascinuje ho výsledný produkt  tečúci z hadice do umývadla. Keď sa perie, syn má "pohotovosť". Môžme sa hrať, papať, akonáhle počuje tiecť vodu /ja by som to nezaregistrovala/, uteká do kúpeľne. Sadneme si na okraj vane /zas som súčasťou divadla/ a s úžasom sleduje vodopád. Prípadne ho zachytáva do pohárika. Keďže táto činnosť sa opakuje pri praní cca 4-krát, aj sa nabeháme.

Nemám rada dážď. Môj vodník ho miluje. Hlavne jeho výsledok - kaluže. To už čaká pri dverách s gumákmi a vopred upozorňuje: "Budem kaľule". Viem, že hlavne chlapci kaluže neobchádzajú, ale ja som v okolí experta ako môj syn nevidela. Žiadnu nevynechá, poskáče si, omylom aj sadne, umyje ruky. Výsledok - gumáky zbytočné.

Nie, nesťažujem sa, to k deťom patrí. Len som sa s vami chcela podeliť o pocity a postrehy milujúcej mamy.