Také malé starosti: 7 najčastejších starostí mamičiek a ich riešenia

Také malé starosti: 7 najčastejších starostí mamičiek a ich riešenia
6.11.2016 v kategórii Bábätko, autor Jana Hanusová, foto: istockphoto.com

Každá mamička v rôznych štádiách vývoja a veku svojho dieťaťa rieši isté dilemy. Ponúkame vám sedem najčastejších starostí mamičiek a ich riešenia.

V záujme dobra svojho dieťatka si mama robí starosti, čo všetko môže pre svoju ratolesť urobiť, aby dieťa napredovalo vo vývoji a aby mu nič nechýbalo. Je zrejmé, že starosti prichádzajú hneď po narodení bábätka.

Čítajte: Starostlivosť o novorodenca v kocke

Zaujímalo ma, aké starosti si mamičky robia najčastejšie a tiež ako sa im tieto trampoty darí riešiť. A tak som oslovila 20 mamičiek, ktoré majú detičky vo veku do 2 rokov. Nebol to, našťastie, problém, nakoľko v blízkosti nášho domova je teraz „babyboom“.

Z môjho miniprieskumu vzišlo týchto 7 NAJ v chronologickej súslednosti vývoja dieťaťa:

1. Budem môcť svoje dieťatko dojčiť?

Dojčiť svoje dieťatko a dávať mu materské mlieko túžia mnohé mamičky. Je úžasné, keď sa im to darí. Takmer každá z oslovených žien si doteraz pamätá chvíľu, keď to spoločne skúsili s dieťatkom ešte v pôrodnici. Nie však každá si na túto chvíľu spomína s radosťou.

Niektoré detičky sa nevedia prisať, mamičky sa obávajú, či majú dosť mliečka, prsníky bolia … aj toto sú úskalia, ktoré musí mamička s dieťatkom prekonať. Ale každá z mamičiek napokon tvrdí, že to stojí za to. Spomedzi dvadsiatich oslovených mám sa tomu tešilo 18 a viaceré dojčia doteraz.

K tejto téme si prečítajte tiež: Prečo si kazíme dojčenie zbytočnými obavami?

2. Ako príjme moje dieťatko prvý príkrm?

Viaceré mamičky sa priznali, že v čase, keď bábätku stačil na obed príkrm a dieťatko si svoju dávku mliečka nevypýtalo, pochytila ich nostalgia. Cítili, že bábätko stráca úplnú závislosť na matke a začali mať pocit, že je to počiatočná fáza osamostatňovania ich malého drobčeka.

Neprehliadnite: Prvé ovocné príkrmy

Zaujímalo ma tiež množstvo spapaného príkrmu. A tu naozaj platí, koľko ľudí, toľko chutí – u detí nevynímajúc. Odborná literatúra radí, že 8-mesačné bábätko by malo zjesť približne 150-200 ml zeleninového príkrmu na obed, 1 jablko alebo banán na desiatu… 

Spomedzi 20 detí sa nenašli dve bábätká, ktoré by jedli takto „knižkovo“. Každé malo svoje osobitosti v stravovaní. Niektorému stačilo na obed 100 ml polievočky, iné zjedlo 350 ml a ešte si vyžiadalo aj mliečko na zapitie. Rovnaké to bolo aj s ovocím, či kašami.

Mamičky často zažívali stres a boli nervózne, keď ich bábätko spapalo málo alebo naopak príliš veľa. Ale napokon sa svorne zhodli, že pri jedení treba vyskúšať viaceré možnosti podávania príkrmu (čo nechutí jednému bábätku, druhé zje s veľkou radosťou), a dôležité je nechať hlavné slovo dieťatku. Bez kriku, bez zbytočných negatívnych emócií.

3. Dokedy bude moje dieťa potrebovať pri zaspávaní spoločnosť?

Tu sa podelím s vami o svoju vlastnú skúsenosť. Moja dcérka má práve 20 mesiacov a už tri mesiace zaspáva sama aj počas denného spánku a tiež večer. Mám z toho veľkú radosť. Keďže bola a doteraz je dojčené dieťa, zaspávala asi do ôsmych mesiacov pri jedení. Cez deň spala v kočíku a večer zaspala na mojom prsníku. Do 16-tich mesiacov to bolo podobné – cez deň v kočíku, ale večer sme museli zaspávať spolu v manželskej posteli.

S postieľkou prestali byť kamarátky a tak ju už takmer rok používam iba ako zátarasu alebo na odkladanie čerstvo ožehlenej bielizne. A keďže prítomnosť ocka nebola dcérke pri spánku po vôli, ukladanie na spánok bolo mojou výsadou. Karinke trvalo niekedy pol hodinu aj viac, kým zaspala a potom sa často zobudila pri mojom odchode, takže som sa k nej musela vrátiť. Niekedy som bola  z toho naozaj nervózna, pozeranie večerného seriálu alebo inej príjemnej aktivity nehrozilo.

Zaujme vás: Samostatné zaspávanie - večne diskutovaná téma

Keď mala dcérka 16 mesiacov, kúpili sme jej vlastnú pohovku, ktorá sa dá roztiahnuť, dali sme ju do najtichšej miestnosti v dome a počas dňa som sa ju snažila dať spinkať práve do jej novej postele. Celkom dobre zvládla prechod z kočíkového spánku, avšak musela zaspať v mojej prítomnosti. Trvalo to asi dva týždne, až kým mi nepomohla náhoda.

Práve v čase, keď bola už Karinka uložená v posteli na spánok a ja som si k nej práve líhala, zazvonil mi telefón – volala mi svokra, za čo jej teraz naozaj v duchu ďakujem. Dcérke som povedala, aby pekne ležkala, že si idem zobrať „haló“ a potom sa vrátim. Nechala som jej pootvorené dvere, aby mi verila a kým som sa vrátila, malá už sladko spala.

Ďalšie dni som si vždy pripravila dôvod, prečo musím z miestnosti odísť a Karinka to vždy akceptovala. Zrejme som mala šťastie. Večer to bolo o niečo ťažšie. Ale keď to takto pekne išlo cez deň, pokúsila som sa o zmenu aj pri večernom spánku – to však Karinka spí s nami v našej posteli.

Tiež som nechala pootvorené dvere a zasvietené malé svetlo z chodby. Asi týždeň som ku Karinke musela ešte 5-krát  prísť, pohladkať ju, povedať jej, že ju ľúbim a pripomenúť dôvod, prečo s ňou ešte nemôžem ísť spinkať. A odvtedy nám to funguje. Takže už viem, čo je to porozprávať sa večer s mužom, ktorý sa vrátil z práce alebo si viem nájsť čas na prečítanie časopisu.

4. Ako odstavím dieťatko od prsníka?

Všetko má svoje „pre“ a „proti“. Rovnako to platí aj pri dojčení a paradoxom je hlavne to, že po príchode dieťatka túži každá mamička svoje bábätko dojčiť a po istom čase začína riešiť, do akého veku s tým pokračovať a predovšetkým, ako odstavovanie zvládnuť. Bez zbytočného stresu tak pre mamičku ako i pre dieťa.

Medzi mamičkami boli i tie, ktoré to riešili radikálne, potrebovali však pomoc partnera. Väčšina však volila možnosť vysvetľovania – mamička už nemá mliečko, lebo sa minulo, teraz musí dieťatko piť mliečko od kravičky. Tá má mliečka dosť. Samozrejme, že viacerým deťom bolo úplne jedno, že kravička má dosť mlieka. A tak mamičkám pomáhali domáce recepty – ako napríklad ocot na prsník. Mliečko bolo zrazu kyslé a tak sa pokazilo.

Neprehliadnite: Ako „bezbolestne“ zvládnuť odstavenie dieťatka?

5.  Ako naučím dieťa piť iné ako materské mlieko?

Dojčiace mamičky priznávajú, že s týmto mali viaceré naozaj problém. Niektoré detičky nechceli žiadne mliečne výrobky – syry, jogurty, tak sa im snažili často variť aspoň mliečne polievky, či puding alebo inú mliečnu kašu. Niektoré prijali pokračovacie mlieko z pohárika, iné deti museli vyskúšať viacero druhov pokračovacích mliek. Takže tu znovu platí – skúšať, netlačiť na dieťa a byť v pohode.

Mali by ste vedieť: Zahnať materským mliekom smäd?

6. Kedy je správny čas začať používať nočník?

S touto otázkou si lámu hlavu najmä tie mamičky, na ktoré tlačí okolie – staré mamy, svokry, prípadne kamarátky tých šikovnejších detí. Prečo ešte Tvoje dieťa nosí plienky? Keď bol jeho otec v jeho veku, už dávno ich nepotreboval. To sú komentáre, ktoré si vypočujú mamičky plienkových detičiek.

Dovolím si však oponovať, že by si stará mama piatich detí presne pamätala, ktoré z jej ratolestí presne v ktorom období cikalo, rozprávalo, či robilo iné veci. Mamičky z môjho okolia prevažne nenútia deti sedieť na nočníku, pokiaľ to dieťatko odmieta.

Po dovŕšení jeden a pol roka sa však snažia sedenie na nočníku zahrnúť do denného režimu, aby si dieťa začalo zvykať používať ho. Ak to však dieťa naďalej samo nechce, netreba ho nútiť, ale vyskúšať to napríklad o týždeň. Mamičky však veria, že im v tom pomôže nadchádzajúce leto. To budú aj deti staršie a nebude problém chodiť bez plienky.

Otestujte sa: TEST: Je vaše dieťa pripravené začať s nácvikom na nočník?

7. Ako odnaučím dieťatko od cumlíka?

Miniprieskum ukázal, že 15 detí potrebovalo k upokojeniu „dudkať“ a doteraz cumlík používa 12 detičiek vo veku do dvoch rokov. Väčšina iba na spánok, ale niektoré deti ľúbia svoj dudlík aj vonku na hojdačkách. Iba 3 detičky odmietli „dudu“ po ukončení dojčenia. Takže táto otázka zostáva pre mamičky stále otvorená a postupne začína byť jej riešenie aktuálne.

Ak vás trápi cumlík, čítajte: Ako odnaučiť dieťa od cumlíka? - tipy mamičiek

Tak čo, milé mamičky, našli ste svoje obavy súvisiace s bábätkom medzi týmito riadkami? Ak áno, prajem vám, aby ste so svojimi ratolesťami prežívali naozaj iba takéto malé starosti.