Prešľapy vo výchove: Kočíkové strasti
Kočíkovať bábätko tak, aby zaspalo, je niekedy hotová veda. Na každé dieťatko totiž funguje niečo celkom iné – jedno chce spať iba v kočíku, iné doň naopak nedostanete ani za nič.
Výbavička pre bábätko - na nič ste nezabudli?
Na niektoré deti funguje len ustavičné hojdanie a rodičia si nemôžu ani na sekundu oddýchnuť, alebo si dokonca vymýšľajú špeciálne spôsoby kočíkovania. Prečítajte si o prešľapoch našich čitateliek v súvislosti s kočíkovaním a výberom toho „pravého“ kočíka.
Najlepšie rady sú totiž od mamičiek, ktoré si to vyskúšali na vlastnej koži...
Z dieťaťa pri kočíkovaní netreba vytriasť dušu
Myslím si, že netreba od začiatku bábätko zvykať na oduševnené natriasanie, hojdanie, ktoré dá zabrať nielen vám, ale najmä moderným kočíkom.
Niektorým deťom tzv. „vytriasanie duše“ možno dokonca bráni zaspať – aspoň v našom prípade to tak je. Zaspávanie v kočíku úzko súvisí s vekom. Prvé mesiace stačila krátka prechádzka a Danielko – samozrejme nakŕmený – sladko spinkal.
Doma som kočík nepoužívala, hojdanie na mieste nezaberalo. Momentálne sme prešli na športovú verziu, v ktorej síce zaspí, ale rušia ho okolité zvuky. Spánok nie je kvalitný, chýba pohodlie a pokoj, dlhší poobedňajší spánok absolvuje v postieľke aj za cenu toho, že som nútená zostať doma.
Čo sa týka výberu kočíka, dôležitá je priestranná pohodlná vanička, aby sa dieťa do nej zmestilo minimálne do pol roka. V mojom prípade ďalším kritériom boli veľké nafukovacie kolesá do terénu – i keď po 8 mesiacoch používania odchádzajú ložiská. Takže kto plánuje dlhšie prechádzky, poraďte sa pri výbere kočíka so strojárom.
Monika, 8-mesačný Danielko
Prečítajte si: Kočíková odysea – aby jazda s kočíkom nebola strastiplnou cestou...
Starý kočík vyhral nad novým
Mám doma 7-mesačnú dcérku a musím povedať, že kočík je jej veľká láska už od narodenia –hlavne čo sa týka spania. Dcérka sa narodila začiatkom jari, takže sme vonku na slniečku trávili väčšinu dňa.
Prvé mesiace jej stačila na zaspatie krátka prechádzka na čerstvom vzduchu bez veľkého kolísania. Uspával ju monotónny zvuk kočíka idúceho po asfalte. Na prechádzky som si vždy vyberala tichšie cestičky, aby ju nerušil hluk áut alebo hlasy ľudí.
Maličká mi takto spala aj 3 hodiny. Lenže trojhodinové prechádzky ma prestali rýchlo baviť, keďže som potom nestíhala domáce práce. Chtiac-nechtiac sme potom prešli na spinkanie vnútri a až tu začala „veda“ zvaná uspávanie.
So spaním na posteli som neuspela – malá revala, kým som ju nepreložila do kočíka. A tak sme náš krásny, nový kočík vymenili za starý hojdací, ešte z môjho detstva, ktorý je väčší a komfortnejší na spanie pre polročné dieťa.
Aby malá zaspala, musím ju kolísať a spievať jej detské pesničky od výmyslu sveta. Ak má horší deň, trvá tento náš rituál aj pol hodiny. Keď však zaspí, dokáže si takto odpočinúť aj 2 hodinky, ktoré môžem potom využiť na domáce práce.
Ak vidím, že sa mrví, zakolíšem ju a ona pekne spinká ďalej. Náš kočík je fajn, ale tie staré veľké hojdacie kočíky, v ktorých sme zaspávali my ako deti, sa s ním nedajú porovnať. Ďakujem rodičom, že ho zachovali a nevyhodili. Hoci nevyzerá supermoderne, slúži nám ešte aj dnes veľmi dobre.
čitateľka Lenka
Zmena polohy bábätka v kočíku pomôže
Mám synčeka Filipka, práve má 3 mesiace. Už od prvého týždňa s ním chodím do parku aj 2-krát denne. Kočíkovať musím zásadne tak, že kočík je stále v pohybe, kým nezaspí. Má v sebe asi nejaký „radar“, ktorým zameria, že sa kočík zastaví a Filipko sa vtedy začne budiť.
Samozrejme, zaberá len pohyb smerom dopredu. Filipko vycíti, keby som si chcela kočíkovanie uľahčiť, stáť na mieste a pohybovať kočíkom vpred a vzad. Kočík nie je úplne nový, ale má jednu výhodu.
Keď sa s ním prechádzam, jemne vibruje na chodníku, čo syna uspáva. Zo začiatku zaspal aj na chrbátiku, ale teraz sa po polhodine vozenia v kočíku (takmer vždy presne) zobudí a nechce spinkať.
Vtedy, len čo otvorí očká, ho okamžite prevrátim na bruško a spinká ďalej. Už sa z toho stal náš malý rituál. Keď ho dám spinkať hneď na bruško, bráni sa a plače. Takto sa na chrbátiku najskôr upokojí a na brušku potom pekne spinká. Toto praktizujem aj keď spinká doma, v postieľke.
Lívia Richterová a syn Filipko (3 mesiace)
Vždy kočík zabrzdite
Moje deti boli v kočíku bez problémov, dokonca som mala v byte starý retrokočík, v ktorom rady spávali. Nezabudnem však na nepríjemnú príhodu, keď som na dvore nezabrzdila kočík.
Malý v ňom spal a fúkal dosť silný vietor. Nemáme celkom rovný dvor, a keď som sa na moment obzrela, kočík sa pohol. Okamžite som sa za ním rozbehla. Kočík sa už rútil z mierneho kopca do boku, keby som ho nezachytila, malý vypadne...
Len-len som ho zachytila a malý nič – pokojne si spinkal a o ničom nevedel. No mne srdce búšilo ako opreteky ešte dlho potom. Takže mamičkám radím: kočík si vždy zabrzdite, aj keď si myslíte, že netreba...
Zvykli sme si na dlhé prechádzky v kočíku
Pred 9 mesiacmi som sa prvýkrát stala mamou. Bol december a zima, takže sme si na kočíkovanie museli chvíľku počkať. Nakoniec sme boli vonku každý deň, dokonca aj keď snežilo, a to niekoľko hodín.
Samozrejme, nie vkuse. Poviete si, že fajn? Áno, ale teraz má malý 9 mesiacov, prechádzky si doslova vyžaduje a spánok v kočíku tiež, takže občas sme mali v obývačke kočík, len aby zaspal.
Niežeby sme s ním nechceli chodiť von, ale keďže už vyžaduje aj inú starostlivosť, a teda aj hranie sa a pomaly sa aj učíme nejaké veci, jednoducho nestíham toho toľko, ako by som chcela.
Čo by som teda zmenila? Isto by som nechodila von na také dlhé prechádzky a hlavne tak pravidelne. Dokonca aj v daždi. Dosť dlho trvalo, kým sa synček naučil spať v postieľke. Preto by som druhýkrát naučila spať dieťa nielen na prechádzkach v kočíku, ale v prípade nepriaznivého počasia aj v postieľke.
Prečítajte si: Smer sedenia v kočíku – ako ovplyvňuje vývoj dieťaťa?
Pri kočíkovaní by som volila strednú cestu
Dcéra Lia sa narodila v polovici júna a ja som sa tešila, ako strávim celé leto prechádzkami s kočíkom ako pyšná mamička. Lia bola pokojné bábätko, spinkala skoro celý deň a myslela som si, že kočíkovanie nebude žiadny problém.
No len čo sme malú položili do kočíka, spustila taký rev, akoby ju rezali. Ja som však bola rozhodnutá kočíkovať za každú cenu. Najskôr to boli malé kolá po terase, potom som sa odvážila okolo domu a neskôr aj do obchodu.
Mala aj také chvíľky, že celú cestu prerevala, ja som však nepovolila. Na ruky som ju zobrala iba raz, a to na naliehanie mojej mamy, že jej určite niečo chýba. To nás vrátilo o pár týždňov späť.
Malá ako keby vycítila, že keď som ju zobrala na ruky raz, urobím to znova. Takže som sa zaťala a išli sme na to znova. Najskôr na terase, potom okolo domu, potom to bola už aj ulica a o pár týždňov sa z nej stal ukážkový „kočíkový závislák“.
Cez deň mi spala iba v kočíku a ja som z toho bola pekne unavená. Keď náhodou pršalo, nezaberalo nič iné, len kočík, no nie vnútri, ale musela som si pekne-krásne obliecť pláštenku, do ruky vziať dáždnik a ísť s ňou von aspoň na 15 minút, aby som ju uspala.
Normálne som sa hrozila zimy, u nás na Orave je to niekedy pekne adrenalínové a s kočíkom sa nie vždy dá chodiť po cestách (aj keď som si kupovala taký, aby zniesol aj nejaký ten terén). A zvládli sme aj to, doobeda spala v kočíku a poobede pekne doma v postieľke.
A keď jej už stačil len jeden spánok za deň, tak sme to riešili vždy doma v postieľke. No doteraz sme zvyknuté chodiť von dvakrát denne. Po raňajkách tak na 1 hodinku a potom po obede na 1 až 3 hodiny – záleží na počasí.
Keď budeme mať druhé bábätko, vyberiem si asi zlatú strednú cestu a s kočíkovaním to nebudem až tak preháňať. Aj keď možno vďaka toľkému kočíkovaniu dcérka nemá problém obsedieť v kočíku aj teraz, keď už behá.
Veronika, dcérka Lia (15 mesiacov)
Vývoj dieťaťa mesiac po mesiaci
Chýbala nám na kočíku sklápacia strieška
V kočíku sme mali spočiatku cumlíky a obľúbené hračky, ale malá ich začala vyhadzovať z kočíka. Výhodou je, keď sa dajú upevniť, ale nesmú byť na dlhých šnúrkach, aby sa spiace dieťatko nechtiac neuškrtilo.
Pri kočíkovaní som ocenila možnosť otočiť si kočík v smere aj proti smeru jazdy. Väčšinou som ho mala aj tak otočený k sebe. Neskôr, keď už dcéra Lucka vnímala svet, bola otočená v smere jazdy. Nevyhnutná súčasť kočíka bola pláštenka a sieťka proti hmyzu.
To, čo mi chýbalo, bola strieška, ktorá sa dala sklopiť až úplne dole, aby nesvietilo dieťatku slniečko do očí a tiež sa mu tak lepšie spí.
Nakoniec sme to vyriešili plienkou prichytenou štipcami na bielizeň alebo štipčekmi na vlasy o kočíkovú striešku. Neskôr univerzálnym dáždnikom na kočík, ktorý však plnil svoju funkciu hlavne vtedy, keď Lucka spinkala, lebo keď už bola väčšia a vnímavejšia, strhávala ho dolu. Toľko moje kočíkové skúsenosti.
Martina z Bratislavy s 2-ročnou Lucinkou
Tip Mama a ja
Pri nakupovaní nového kočíka sa budúce mamičky často nechajú uniesť krásnym vzhľadom, no v tej chvíli si neuvedomia, že skvele vyzerajúci kočík nemusí byť zároveň ten najvhodnejší. Pri kúpe sa zamerajte na veľkosť vaničky, najmä ak vaše dieťa bude mať 6 mesiacov v zimnom období. Áno, možno sa vám vanička zdá dosť veľká, ale predstavte si, že polročné dieťa je väčšie a k tomu bude v chladnom počasí zababušené v overale, fusaku alebo v deke a zistíte, že viac miesta majú sardinky v konzerve. Ak chcete, aby sa vaše dieťa v kočíku dobre vyspalo, vyberte si model s väčšou vaničkou.
Ako vybrať správny kočík?
