Pediatrička radí: Dojčené dieťa sa nemá zbytočne dokrmovať
Je to jedna z najčastejších príčin predčasného odstavenia dieťaťa a zlyhania dojčenia.
Prvou, a veľmi častou chybou je podávanie čaju plne dojčeným deťom
Bežne odporúčané čaje sú sladené inými cukrami ako laktózou, ďalej negatívne ovplyvňujú vstrebávanie železa z materského mlieka a majú vplyv na imunologické vlastnosti materského mlieka. Čaj tiež znižuje množstvo vypitého materského mlieka.
Odborník Mama a ja : MUDr. Katarína Vicianová
Druhou, zdá sa závažnejšou chybou, je predčasné dokrmovanie umelým mliekom na základe nesprávne posúdeného „ nedostatku“ materského mlieka
Treba myslieť na tzv. laktačné krízy medzi 6. – 8. alebo neskôr medzi 12. – 14. týždňom po pôrode. Fázu prechodného oslabenia laktácie treba prekonať pokračovaním v dojčení, častejším prikladaním. Ak sa dieťa prikladá zriedkavejšie, menej aj vypije, menej mlieka sa dotvorí a laktácia sa utlmí.
Ak dieťa dokrmujeme zbytočne, menej sa budí, slabšie saje z prsníkov a stimuly pre uvoľnenie oxytocínu a prolaktínu sú slabšie.
Pozor na falošné prekážky dojčenia
Bolestivo naliate prsníky (retencia mlieka), upchatie mliekovodov s hromadením mlieka (sterilná mastitída) ba ani mastitída (bakteriálny zápal) nie sú dôvodom na ukončenie dojčenia. V súčasnosti máme na trhu antibiotiká, ktoré nie sú počas dojčenia kontraindikované.
Je naozaj málo patologických stavov zo strany matky či dieťaťa, ktoré sú kontraindikáciou dojčenia. Dôvodom na ukončenie dojčenia nie sú ani ochorenia matky, ako napr. bežné virózy či angína, infekcie uropoetického či gastrointestinálneho traktu.
Povery o dojčení a nedôvera matky
Často sa stretávame s poverou o riedkom, slabom, vodnatom mlieku. Zrelé materské mlieko je modrasté a priesvitné. Zloženie materského mlieka sa mení v rámci cirkadiálneho rytmu. Ak je dieťa správne priložené k prsníku, aktuálnu potrebu – uhasenie smädu si naplní predným mliekom (prvá tretina objemu mlieka) alebo sa zasýti zadným mliekom, kalorickejším, s vyšším obsahom tuku. Niektoré deti pijú iba predné mlieko, ktoré ide ľahšie.
Zelená alebo žiadna stolica
Pitie len predného mlieka sa môže prejaviť neprospievaním alebo zeleným sfarbením stolice. Najčastejšou chybou v tomto prípade je tvrdenie, že zelená stolica je z hladu. Pričom skutočne nejde o hladové stolice! Zelené stolice sú u niektorých detí normálne, niekedy je to reakcia na zloženie matkinej stravy. Najčastejšie je však toto sfarbenie stolice spôsobené pitím iba predného mlieka s vyšším obsahom laktózy.
Tu je potrebné upraviť techniku dojčenia dopitím jedného prsníka „do dna“ a až potom priložiť dieťa k druhému prsníku. Zabezpečením dostatočného prísunu výživného zadného mlieka začne dieťa priberať a zelené stolice vymiznú.
Neopodstatnené je tiež dokrmovanie dieťaťa na základe povery o údajnom nedostatku mlieka vychádzajúcej z faktu, že dieťa nemá stolicu niekoľko dní. Je skutočne veľkou chybou považovať niekoľkodňovú neprítomnosť stolice u inak zdravého dieťaťa za príznak nedostatku materského mlieka. Dojčené dieťa môže mať stolicu jedenkrát za 3 až 7 dní.
Umelé mlieko „pre istotu“?
Na odporúčanie mnohých „poradcov“ si mnohé mamičky zvyknú kúpiť umelé mlieko „do rezervy“ pre prípad, že by mali málo vlastného. Tieto pohotovostné rezervy neraz zvádzajú k unáhlenému dokrmovaniu z fľaše pri prvom reálnom či len domnelom probléme s dojčením. Preto vytváranie pohotovostných zásob umelého mlieka neodporúčame. Mnohé bábätká sa tiež zbytočne začnú dokrmovať umelou výživou pre neopodstatnené neprospievanie. Avšak, zdravé, prospievajúce dojčené dieťa nemá zmysel „vtesnávať“ do rastových kriviek vytvorených na súboroch prekŕmených umelo živených dojčiat.
Priberanie dojčeného dieťatka
Priberá bábätko dosť?
V minulosti sa požadovalo, aby bábätko priberalo 150 g týždenne. Dnes to však už nepovažujeme za správne. Plne dojčené dieťa môže priberať i menej. Ak nemá ostatné príznaky nedostatku materského mlieka, je chybou dokrmovať ho umelým mliekom.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) má novorodenec dosiahnuť pôrodnú hmotnosť v priebehu 2 – 3 týždňov po narodení.
- V 1. – 2. mesiaci má priberať priemerne 130 – 140 g týždenne.
- V 3. – 4. mesiaci má priberať 70 – 110 g týždenne.
- V 5. – 6. mesiaci 35 – 55 g týždenne.
Hmotnosť dieťaťa sa nemusí zvyšovať pravidelne. Plne dojčené dieťa môže niekedy na hmotnosti i stáť.
Mnohé deti priberajú tzv. rastovými skokmi. Každé dieťa má svoju individuálnu hmotnostne-rastovú krivku. Na základe vedomostí o fyziologicky častejšej potrebe pitia, zmene rytmu dňa a správania u dieťaťa v období tzv. rastového špurtu akceptujeme u dieťaťa nepokoj, častejšie nočné budenie, čo si vyžaduje častejšie prikladanie k prsníku. Dieťa tak informuje telo matky o svojej potrebe. Mnohé matky však na radu okolia či zo strachu volia zbytočné dokrmovanie umelým mliekom.
Ak chceme posúdiť dostatočnosť dojčenia, je vhodné sledovať vypité dávky počas 24 hodín, ideálne niekoľko dní za sebou vážením dieťaťa PRED a PO každom dojčení. Spolu so sledovaním močenia a stolice.