Keď si bábätka samé ubližujú

Keď si bábätka samé ubližujú
2.8.2016 v kategórii Bábätko, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Príčiny a pozadie autoagresívnych spôsobov správania sa

Niekedy začínajú už niekoľkodňové bábätká samé seba škriabať. Spočiatku je to úplne normálne, lebo ešte nevedia koordinovať malé rúčky a tak si nechtiac spôsobia škrabance – najmä na tvári. Vtedy pomáhajú tenké rukavičky a pravidelné strihanie nechtíkov. Keď si ale niekoľkomesačné bábätká vo zvýšenej miere silno šúchajú oči alebo sa samé ťahajú za uši, má to iné dôvody.

Hryzenie

Mnohé deti nielenže strkajú do úst všetko, čo sa im dostane do rúk, ale hryzú aj samé seba alebo iných. Tento spôsob správania väčšinou nemá agresívne pozadie, ale je výrazom toho, že dieťaťu idú zuby. Tieto sa masívnym tlakom prerezávajú cez čeľusť a spôsobujú bolesť v ústnej dutine. Hryzením predmetov vytvárajú bábätká protitlak a spôsobujú si tak krátkodobú úľavu. A keďže pritom nerozlišujú medzi hryzátkom a vlastným prstom alebo prstom mamy, často sa hryzenie interpretuje ako agresia.

Ťahanie uší, šúchanie očiek, štípanie z dôvodu napätosti

Keď sa deti ťahajú za uši, štípu, škriabu alebo si masívne trú oči najmä v situáciách, kedy ide vlastne o oddych a relaxáciu ako napr. pri zaspávaní alebo dojčení či pití z fľaše, potom môže byť príčinou takéhoto správania extrémne napätie. Tieto pre rodičov často autoagresívne pôsobiace spôsoby správania uvoľňujú napätie a spôsobujú dieťaťu úľavu. Pozadím môže byť napnutie v oblasti hlavy a šije, ktoré mohlo byť spôsobené dlhotrvajúcim a ťažkým pôrodom.

Ako vzniká napätie pri pôrode

Pôrod je pre matku i dieťa enormná námaha. Mäkká hlavička bábätka je počas pôrodu často dlhé hodiny vystavená masívnemu tlaku. Dlhý „pobyt“ v pôrodných cestách, obtiažna poloha, pôrodné kliešte alebo zvon ale aj prostriedky na vyvolanie kontrakcií môžu viesť k napätiam v oblasti hlavy.

Ťahanie uší, šúchanie očiek, štípanie z dôvodu nevyťaženosti

Bábätká potrebujú pre normálny vývin vyváženú mieru náklonnosti, podpory aj oddychu. Ak má dieťa príliš málo podnetov, začne sa po určitom čase stimulovať samo. Okrem škriabania a štípania si často deti búchajú hlavu o posteľ alebo o stenu. Alebo šliapu po všetkých predmetoch, na ktoré môžu dosiahnuť. Ak je o dieťa nedostatočne postarané a je zanedbávané po telesnej i emocionálnej stránke, hovoríme o sociálnej deprivácií. Aj bábätka, ktoré sú dlhší čas v nemocnici (bez rodičov), žijú v ústavoch alebo z iných dôvodov nie je o ne adekvátne po všetkých stránkach postarané, vykazujú podobné symptómy. Takzvané hospitalizované deti trpia okrem toho zvýšenou chorobnosťou, chorobným strachom a väčšinou mávajú problémy pri nadväzovaní vzťahu.