Tu je autorka. Ja depresie nemam. CHodila som asi tri mesiace k psychiatricke, lebo mi stale cosi bolo. Bolesti hlavy,strach, strasny nepokoj, az som myslela, ze sa zblaznim (a to neprehanam), zavraty, mala som pocit, ze odpadavam a bala som sa chodit napr. autobusom, lebo som mala pocit, ze mi pride zle (a pritom autobusom chodim doteraz, hoci so strachom, ale este mi zle nebolo :D ).Bola mi diagnostikovana generalizovana uzkostna porucha. Stale som ale liecbu liekmi odmietala, az som po tych troch mesiacoch privolila, lebo mi uz bolo dost zle. Lieky som stihla brat asi 11 dni, bolo mi po nich strasne zle, nechutilo mi absolutne jest, az som dostala velky atak strachu. Tak som ich vysadila a po dohovore s doktorkou som tam prestala chodit. Zacala som sportovat a ignorovat tie stavy. Odvtedy je to uz 6 mesiacov, ako tak sa drzimn, no v podstate kazdy den bojujem. Niekedy mi je lepsie, inokedy velmi zle. A stale dufam, ze je to len prejav nejakej inej choroby, ktoru este nemam odhalenu, lebo ja som stastna, mam dobreho manzela, deti, netrapim sa nad nicim. A chodim k psychologovi, zatial je to len zaciatok, tak neviem. Este mam podozrenie na zapal zaludka, pojdem na vysetrenie. A tehotna nie som, ale planujeme este tretie dietatko a bojim sa, ze hormony urobia svoje ci uz pocas tehotenstva alebo po nom. A stale sa bojim, ze budem musiet ist na lieky, co by som nerada. Takze tak zienky. Este by som chcela povedat, ze nikdy, NIKDY by som neverila, ze ma takato psychicka choroba postihne. To utrpenie je horsie ako fyzicka bolest. Poznaju to tie, ktore maju podobne problemy. Zatial Vam dakujem a rada prijmem este nejake skusenosti a rady.