chapem ta.ja prezivam sice trocha inu situaciu.u mna sa jedna totiz to o svokru ale po 6rokoch som si uz zvykla :whistle: moja mama je super babkaale tiez byva od nas dalej tak ked ideme k nim tak vsetci a na vykend.no my byvame u svokry,kazda ma svoju domacnost.na deti pride pozriet tak 2krat do roka na mikulasa a na vianoce.super dnes ju tu budem musiet znasat (puke) ale prezijem.no a este v lete ich vidi na dvore.nejak zvlast knim lasku neprejavuje ,nbapokon ani svvojmu sinovi tak neviem co cakam. :idoh: apreto mi je sem tam smutno ked vidim ako si mozu kamosky niekde vyjst smanzelmi a babky im s radostou postrazia deti.no co uz,nakoniec sa ani neztazujem lebo svokra je nespolahlivaa dalo by sa este otom napisat roman.ale k tvojmu problemu.pozry mozes si deti vychovavat podla seba anikto ti do toho nekafre,po case budes na seba hrda ,ze vychovu si zvladla sama.aked mi je najhorsie tak si poviem ,ze deti rychle rastu :excited: drzim palce nie si v tom sama nakoniec by sme mohli aj temu vytvorit .ze samostatna mamicka :excited: :excited: no neviem kto ma lepsi nazov ?emilia

dakujem za podporu, emocie pomaly chladnu :) uz som si zvykla, ze na dievcence som sama (manzel sa nemoze utrhnut vzdy, ked potrebujem) a ze ich prevlacam jak macence vsade, kde potrebujem nieco vybavit... to, ze s manzelom sme neboli sami niekde od narodenia starsej dcery uz neriesim, koniec koncov, deti rychlo odrastu a v puberte sa mi tazko budu lisat kolo krku - aj ked mozno prekvapia :) ale stale si neviem zvyknut na citovy chlad mojej mamy - vnuckami sa hrdi, to ano, darceky im kupi, ale tam u nej babkovske city koncia... uprednostnila by som skor spolocne straveny cas - moja mama ani raz nekocikovala vnucky, nestravili osamote ani 15 minut, aj ked sme u nej, dievcatam sa venujem ja... a toho mi je luto, kedze som mala skvelych starych rodicov, ktori do velkej miery suplovali aj maminu ulohu... mozno este zalozim temu "hlada sa adoptivna babka" :)

ahojky....ja by som takisto prijala, keby sa babka viac venovala vnucke. ma len jednu, moze ju vidiet len dva tyzdne do mesiaca,kedze potom je pracovne mimo dva tyzdne,no ale ak my neprideme k nej,tak by ju ani raz asi nevidela. a to ked prideme ako dobre,hra sa s nou ,ale co ,ked to je nejaka ta hodinka,dve a potom ideme domov,ale keby sa niekedy sama od seba opytala,ze ci s nou moze ist von trochu,,alebo ze ju zobere k nim,,proste ked potrebujem,tak ja sa musim vzdy prva pytat ze ci ju mozem doviest alebo ci s  nou nepojde von,lebo potrebujem toto alebo hento. to nemozem hovorit,ked potrebujem tak postrazi,ale keby to bolo aj vtedy ked nepotrebujem. darceky nie su vsetko...a bohuzial v dnesnej modernej dobe mame aj moderne babicky,ktore idu radsej s kamoskou na vinko,alebo na nakupy ako sa venovat vnucke... co uz..dufam,ze ja raz taka nebudem a budem sa venovat a tesit z vnucat... (ak sa dozijem )... :-)

Dievčatá, ja to mám podobné. Moja mamka je síce ochotná malého postrážiť, ale ešte pracuje /robí na smeny/, navyše býva od nás cca 20 km, takže by som drobca musela odviesť, prísť domov a večer po neho ísť, čo je finančne dosť nákladné. Ona k nám veľmi nemôže, keďže býva s mojou babkou, ktorá je už sama staručká a choručká... A moja svokra chodí do Rakúska, chodí domov raz za 2-3 mesiace, niekedy ani to nie, keď príde, malého príde pozrieť na hodinu a už beží, ešte ani raz s ním nebola vonku. Malý ju doteraz videl asi 4x, prvý krát ho videla, keď mal 5 mesiacov, keď sme ho krstili. Aj to nechcela prísť, tvrdila, že nemá v Rak. striedačku :iscrewloose:  Navyše ja po večeroch robím /z domu/ a svojpomocne s manželom dokončujeme dom. Vám poviem, že som taká unavená a občas aj nervózna, že až. Dnešné babky už zabudli, ako to dobre padne, keď im niekto strážil deti. Navyše, oni takýto servis mali stále, my od nich len chceme, aby nám aspoň raz za mesiac pomohli, aby sme si mohli zariadiť veci a nie vždy sa len naháňať, keďže musíme brať ohľad na režim a potreby našich detí... Niekedy je to fakt o držku.

Ja som to takto mala so svokrou a bolo mi do placu. Vsetky baby mali ako samozrejmost ci uz mamu alebo svokru ze im pomohli ib a ja som sa musela doprosovat. Nikdy sa to nezmenilo a uz si ani nemyslim ze sa to niekedy zmeni, neviem preco moja svokra takto reaguje na svoje vnucata, v podstate na nich kasle, ale vybrala si tuto cestu a ja som uz prestala bojovat s veternymi mlynmi. Ty si sa skusala s mamou rozpravat? Ci nejde ani to?

velmi dobre poznám tvoj problém,lebo som si cez to presla aj ja.ale je tomu už pomaly 10rokov aja som už vyrovnana so situaciou.je nás takych myslim vela,achce to čas aby sme si na taku situaciu zvikli.drzim nam vsetkym mamickam palce aby sme koli tomu neupadali do depresii ale vychutnavali aj ked je to ťažké,možnosť byť mamami so všetkým čo ktomu patrí.aaby sme boli hrdí na seba ako to zvladame :D

Jaj, žienky, presne to isté mám zo svokrovcami...  Máme len sedemtýždňového synčeka, ale svokrovci ani počas tehotenstva neprejavili o mňa alebo budúceho vnúčika záujem. Keď sa nám narodil, zistili mu vrodenú chybu, museli ho previezť hneď po narodení do 40km vzdialenej nemocnice a okamžite operovať. Myslíte, že zavolali a spýtali sa, či je malý v poriadku? Alebo prišli? Ani jedíný raz! Tri týždne trvalo, kým nám malého pustili domov a prvýkrát sa na neho prišli pozrieť, keď mal 6 týždňov, aj to len preto, lebo ich k tomu "donútila" švagriná. Preplakala som veľa dní, aj nocí, nielen preto, že malý bol v nemocnici a ja som pri ňom nemohla byť, ale aj preto, ako môže byť niekto taký chladný... dokonca, keď sme sa s nimi dohodli, že prídeme my za nimi, tak neboli doma (a to sa nám nestalo raz). Moji rodičia sú presný opak, tešia sa z každého úsmevu nášho drobca, volajú, prídu nás pozrieť... a to podotýkam, že aj jedni aj druhí starkovci sú z rovnakej dediny, ktorá je od nás 9km!!! Neverím tomu, že sa to zmení, preto Ti maminka, držím palce, možno je niekedy bližší "cudzí" človek ako vlastná rodina...

Hej, baby a ja som si myslela, že tento problém mám zrejme len ja, alebo, že by som bola moc náročná?
U nás je to svokra a svokor,moc ako to tu bolo už povedané ,,moderní,,. No hej, moji rodičia umreli už dávno, a tak sme odkázaní na ,, moderných,, starých rodičov zo strany manžela... No čo vám poviem, tiež vláčim deti, všade so sebou ako mačence a kde je deťom vstup zakázaný(METRO atď.) tak tam skrátka neideme. Minule sme chceli zbehnuť na nakupy do Poľska, keď som sa pýtala drahej svokry či nepostráži deti, tak povedala, že pôjdete inokedy... :-( U nás je problém podobný ako u vás ostatných, skrátka si babka s dedkom radšej vyrazia spolu na kupalisko, koncert alebo práve na volaku inu akciu, než by trochu času stravili s vnučencami, popritom môj manžel vraví, že oni boli tiež celé dni u svojich starých rodičov... Nechápem? Ak sa dožijem svojich vnúčeniec, určite chcem aby boli so mnou často a budem rada keď s nimi budem môcť tráviť víkend...Ak nie, nech ma manžel udre niečím po hlave :lol:

vieš, ono je fajn, ak babky pomahaju, ale nie je to ich povinnosť. Oni už svoje deti vychovali, takže je na nich, či vôbec, kolko a za akých okolností budu pomáhať.

Asi bola ta vaša babi vždy taká, že ju to k deťom neťahalo. Akceptuj ju takú, aká je, prisposob sa tomu a neočakávaj niečo, čo nie je schopná ponúknuť. Moja svokra k nam nechodí vôbec, deti mi zabaví veeelmi sporadicky (teraz už je chorá, takže vyše roka už vôbec nie), na oslavy ju už ani nepozývam - neprišla by ... U nas doma bola za celý čas 2x, čo sme manželia (11 rokov!!!). A to hodinu na dcerine 1. narodeniny a polhodinu ked sa narodil syn. Napriek tomu mame fajn vzťah - taký neutrálny. Kedysi ma to štvalo, ale už to neriešim - moje deti, moja psychická pohoda a moja rodina su mi dôležitejšie, akos a trápiť nad nejakou ženou, ktorá ani nevie o čo vlastne prichádza!

Naši by mi pomohli, ale snažím sa to nevyužívať. Deti tam zájdu, ale ked ideme na nákupy, ideme s deťmi. Aj do Polska... Ak chcem fakt bez nich, tak si radšej vezmem dovolenku a ideme ráno, ked ich máme v školke. Ak starkí vezmu deti samo od seba, potešíme sa, ale beriem to tak, že je to ich dobra vôla, nie že "musia".

nic si z toho nerob. U nas je to podobne so svokrovcami, no ja som tomu skor rada, lebo ked pridu raz za 2 mesiace, svokra rozkazuje. Vsetko mam robit inak, vsetky zastarale nazory su najlepsie :idoh: To ako to robim ja je pre nu zle. A napr. pochopit, ze dieta spi a nechat ho spat, to je pre nu nemozne. Proste pride, zobudi ho, lebo ona je tu a nebude predsa cakat :idoh: Kocikovat to nie, to by bola namaha. No ja sa tesim, ani by som nedala svojho drobca, ved by ma doma porazilo. Nedoverujem jej. Radsej budem 100x unavena a nevyspata :D

Rozumiem, že to človeka môže trápiť, a môže mu to pripadať zvláštne, že babka nemá záujem o vnukov.... ale aby som sa reálne hnevala? To sa mi nezdá v poriadku. Však tí starí rodičia majú svoj život, nie? Je opovážlivé automaticky čakať záujem, venovanie času a energie len preto, že sa to tak "má". Tiež mám deti a tiež ich (s láskou) ťahám absolutne všade a nemám takmer ani minútu svojho života bez nich...ale za to predsa nemôže ich babka a nebudem si predsa svoju frustráciu vybíjať na nej, nie? Naša babka pracuje, robí si Phd., robí lektorku, cestuje...má život. Svoj vlastný. A nezmení ho kvoli vnukom.

dievcence, dakujem vam za vase reakcie - vidim, ze nie som sama, co bojuje s nezaujmom starych rodicov... my sme s manzelom obaja z rozvedenych rodin, svokrovci maju tiez vlazny vztah k detom, pocet stretnuti sa da spocitat na prstoch jednej ruky, moj otec detto...
chapem, ze je to o ochote a dobrej voli, nie o povinnosti pomahat, doteraz som ju o ziadnu pomoc neziadala, preto si - mozno sebecky - myslim, ze sa mohla trochu prekonat... v podstate som si uz zvykla na nedostatok zaujmu a citov u mamy, len vdaka starym rodicom sa zo mna nestal citovy mrzak, preto si so sebou nesiem predstavu laskaveho stareho rodica a je mi luto, ze moje deti zo styroch zijucich starkych nemaju ani jedneho "plnohodnotneho"

ja od svojej mamy nepozadujem vzdanie sa svojho zivota, odovzdanie sa mojim potrebam + mojich deti, ale stravenie jedneho dopoludnia v ich spolocnosti... denne sa prisposobujeme malickostiam... ak ma suseda poprosi, ci jej nemozem rano vypravit dceru do skoly, pretoze musi ist s mladsou k lekarovi, pomozem jej...

 

Emilia ma teraz ine starosti ako riesit pravopis! Ak Ty ine nemas, bez jej pomoct! Poznam vela studovanych ludi, ktori nestoja ani za fajku dymu, len maju vela reci, ale "skutek utek". Vidim, ze patris k nim. Nepovzbudis, neporadis, len kritizujes. Fuj.