Ako by ste riešili lakomosť
Žijeme s manželom od rodiny cez 300km,pred 4 rokmi tu prišiel pracovať manželov brat,moj manžel je živnostník tak ho zamestanal.Tento rok sa tu presťahovala aj jeho žena s deťmi.Ide o to že za celé 4 roky všade kde ideme spolu napr.na kávu,na pizzu alebo na nejaké podujatie s deťmi všetko platí moj manžel a mňa to neskutočne štve.Jeho brat vždy povie zaplať to ty a odpíš si to s platu,a pritom ja viem že veľakrát si to moj manžel nezapísal,veď čo euro tam euro sem.Ja som už veľakrát mužovi povedala prečo stále len on platí,veď výplatu mu dáva tak čo si švagor neplatí sám.Pritom my žijeme v prenajatom byte čo na vlastný nemáme,muž síce zarobí dosť ale on je pravý opak brata všetko minie,stále mu niečo treba a nič neušetrí a jeho brat hroza a des! Lakomec strašný už aj jeho žena si sťažuje,to by bolo na dlhé písanie.Včera sme sa s mužom opať pohádali,ja som mu povedala že ak ešte raz bude všetko sám platiť tak hanba nehanba poviem pred všetkými keď zase niekam pojdeme čo si myslím a hotovo.Pozrela som mu totiž do diará a tam má muž zapísané len tie vačšie výdavky čo bratovi platil,tie menšie výdavky vobec.V práci bratovi platí obedy,benzín má sa dobre,jeho brat si kupil byt,má ho zariadený a my nemáme nič-moj muž všetko minie a jeho brat šetrí každé euro-jeho deti nosia len obnosené oblečenie,hračky im nekupuju všetky hračky čo maju maju od rodiny,deti od roka pili len kravské mlieko lebo sunár je pre neho drahý,jogurty len s Lidla a pod.Jeho žena je na materskéj,veľmi sa nudí,nikoho tu nepozná a len čo prídem poobede s práce už mi volá že čo robím,že príde.Ona nechápe že aj ja mám deti,treba sa mi im venovať,ktomu domácnosť a pod.Ja nemám čas sa jej venovať a sedieť s ňou a to je aj 4x týždenne.Príde poobede s 2 deťmi,u nás hluk,neporiadok čo narobia deti a ostávaju až do siedmej večer pokiaľ nepríde manžel so švagrom.Tak ja sa unavená s práce ponáhľam domov ovešaná s taškami s nákupom a švagrinej ani netrkne že aj ja mám svoju domácnosť,treba mi variť večeru a venovať sa deťom,pritom ona mi s ničím nepomože.A večeraju samozrejme s nami,je mi trapné nedať aj im-tým nám stupaju výdavky na stravu.A keď večer odíndu mám čo robiť aby som upratala po deťoch neporiadok dala do poriadku kuchyňu,zaspávam okamžite ako si ľahnem,a pol piatej budíček do práce.Už mám toho dosť,mám pocit že chyba je aj vo mne mala som si skor dupnuť a povedať čo si myslím.Poraďte mi prosím čo mám robiť,nechcem si rozhnevať rodinu ale už to chcem riešiť,ďakujem.