Diskusie

Ako reagovať?

Neviem, či aj vy riešite podobný "problém". Často neviem, ako mám reagovať. Máme takmer 2,5 ročnú dcérku. Väčšinou sa mi opakuje skúsenosť, nech sme kdekoľvek. Na návšteve, v materskom centre, na ihrisku... Malá je v pohode s požičiavaním svojich veci, nieje lakomá, rada sa podelí... No väčšina detičiek taká v tomto veku nieje. Čo chápem. Lenže tu nastáva kameň úrazu. Kým ona sa so svojimi hračkami podelí, ona keď si chce požičať hračku druhého dieťaťa, väčšinou zostane sklamaná z odmietnutia. Neviem, ako mám reagovať. Ja viem, že pre deti je v tomto veku normálna "lakomosť", len mi je ľúto mojej dcérky, keď sa s ňou ostatné detičky nechcú podeliť. Neviem, ako mám reagovať... Vysvetľovanie u nej zatiaľ nepomáha. Keď jej niekto niečo nepožičia, pozerá na mňa nechápavo smutnými očkami, ide mi srdce puknúť od žiaľu...

  • anonym
    16.03.2011, 15:23



    toto zažívam aj ja so svojím synom on požičia ale jemu  . . . a  minule ma úplne dostalo keď jedna nie mamička ale babička   v MC zahlásila s ním sa nehraj lebo je škaredý a to len preto, že on požičial hračku a keď si chcel aj on požičiať tak spustilo dievčatko krik a ona na to povedala čo som písala bolo mi vtedy z toho do plaču lebo malý nechápal prečo je šaredý :*-(

    bohužiaľ nič s tým nenarobíš  . . .

  • anonym
    16.03.2011, 15:45

    Ahojte mamicky s tymto "osudom"... Tiez som sa stretla s takouto neustretovostou, resp. moj syn v MC. Nakolko mal 20 mesiacov, boli sme sa pozriet, ako to v MC chodi..., bolo tam par starsich deticiek... a stalo sa nam presne toto... Syn si chcel vziat odrazadlo, jedno, druhe, tretie, ale ked ku vsetkym trom prisli dalsi dvaja chlapci a vytrhli mu ich z ruky, priblizila sa k nim ich mamka, ktora sa len usmievala.... Mojmu synovi hovorim, "pozri, nie su vsetky deti ako ty, co hracky pozicaju a neberu, su aj deticky, ktore ti v zivote nic nedaju"... Povedala som to dostatocne nahlas s vedomim, ze moj syn tomu este aj tak nerozumie, ale viac-menej to patrilo aj mamicke dvoch chlapcov, ktora napriek mojmu konstatovaniu svojich chlapcov neupozornila ani nic... dokonca ani v momente, ked vidi, ze moj syn bol od nich podstatne mladsi...

    Neviem, ako budem reagovat neskor, ked bude syn chapavejsi, mozno ked bude rozpravat, to bude ine... Ale budem sa ho snazit pripravit na to, ze niektore deti proste s vychovou nemaju nic spolocne. Bohuzial. On by na take deti stale len doplacal.

  • anonym
    16.03.2011, 16:26

    Tu je autorka. Rozprávala som sa na túto tému s jednou známou- detská psychologička. Ona mi tvrdí, že dieťa si má obhájiť svoje a keď sa o hračku podeliť nechce, je to jeho slobodné rozhodnutie, ktoré je treba rešpektovať a netlačiť ho do noto, aby sa hračky vzdalo. Lenže u nás nieje ten problém, že by sme mi požičať nechceli. Tak napr.boli sme dva dni dozadu vonku. Chlapček mal odrážadlo. Malá si ho chcela požičať. On sa podeliť nechcel. OK. Chápala som. Rešpektovala. Aj malá "pochopila". Včera sme mali odrážadlo vonku my. Chlapček hneď pribehol, matka slušne poprosila, či požičiame, malá požičala. Len či tú situáciu pochopila. On nepožiačal, ona "musela"... Ach, prečo je tá výchova taká zložitá....????

  • anonym
    16.03.2011, 16:30

    Ako reagujem? Ja osobne si myskím, že požičiavanie sa dieťa musí naučiť, nepríde to zo dňa na deň a niektorým deťom to trvá dlhšie. Nemá význam sa pre to na ne hnevať. Dcérke vštepujem zásadu, že z ruky sa neberie, to znamená, že nesmie zobrať hračku dieťaťu, ktoré sa s ňou hrá. Samozrejmosťou pre mňa je aj to, že keď hračku niekto zoberie z ručičky jej, tak si ju vypýtam, prípadne zoberiem naspäť s tým, že aj tomu druhému dieťatku poviem, že z ruky sa neberie. Keď dieťa hračku požičať nechce, tak nechce, aj to je súčasť uvedomenia si slovíčka moje. Myslím si, že môjmu dieťaťu neublíži, keď nedostane všetko, čo chce, aj o tom je život a aj nie je odpoveď. Akurát sa ju snažím chrániť, aby jej násilím nebrali veci, aby ju nepredbiehali, alebo nestrkali na šmykľavke a iné potencionálne nebezpečné veci.

  • anonym
    16.03.2011, 16:40

    Čo robíš v situácii, ak si tvoja dcérka požičia hračku od druhého, ten však svoju hračku vzápätí chce späť a vytrhne jej ju z ruky. Nie je to predsa jej hračka. Ale zase v ručičke ju mala ona....

  • zuzitko74
    16.03.2011, 17:32



    Väčšinou sa snažím byť blízko a mať dcérku pod dohľadom, takže dosť často sa mi podarí zakryť ju telom skôr ako dôjde k útoku. V prípade, že už sa stalo, venujem sa skôr dcérke, ponúknem jej niečo iné, poviem jej, že hračka bola iného dieťatka a už ju chcelo naspäť. Vychovávať znamená aj to, keď dieťaťu pomáham vyrovnať sa so sklamaním a nespravodlivosťou, život nie je ideálny a všetko pod kontrolou mať nemôžem. Ale hnevať sa na iné detičky a ich mamičky nechcem.

  • anonym
    16.03.2011, 17:48

    Ja sa predsa na nikoho nehnevám. Len sa pýtam, ako takéto situácie riešiť...

  • zuzitko74
    16.03.2011, 17:58

    Ja mám práveže občas aj chuť sa nahnevať, ale stále si hovorím, že ja to môžem riešiť iba za seba a priať si čo by mal urobiť ten druhý mi často prináša len sklamanie. A tak si občas musím pripomenúť, že sa hnevať nechcem...

  • anonym
    16.03.2011, 18:02

    Ja viem, máš pravdu. Snažím sa zmieriť s tým, že moje dieťa neochránim pred sklamaniami, ešte ich v živote čaká veľa, len mi je malej ľúto, keď to musí tak skoro zažívať. :*-(

  • anonym
    16.03.2011, 19:19

    ja nechapem, čo riešiš

    Dieťa ma právo hračku požičať ak chce a nepožičať ak nechce. Hrať sa može s kým chce a u detí su ešte reakcie čisté, dieťa sa nebude pretvarovať, lebo je to slušné. Chová sa tak, ako to cíti.  Ak tvoja dcera sa toto musí naučiť, že sa to neda vynútiť. Skor či neskor, ved o chvílku nastúpi do školky a tam už na nikoho smutne pohlady nebude môcť hádzať. Svoju pozíciu si bude musieť vybojovcať, prípadne bude submisívna a podriadi sa inému dieťaťu.  Netreba nič riešiť ani vysvetlovať.

     

  • anonym
    16.03.2011, 19:22



    ona nemusela, ona chcela ... alebo nechcela? Požičala si odrážadlo ty, alebo dcerka sama od seba?

  • anonym
    16.03.2011, 19:32

    Malá nechcela, bolo to skôr také "neviem", no ten malý dupal, trhal z ruky, chcela a chcel... Malá nakoniec súhlasila. Ja som rada, keď sa dokáže podeliť, len ma mrzí, keď jej odmietajú. Má jednu kamarátku. Keď sme u nich na návšteve, naša sa jej hračiek nesmie ani len dotknúť. Keď si niečo vezme do ruky, jej kamarátka jej to surovo vytrhne, nechce, nepožičia. Keď sú však deti u nás, naša od radosti ani nevie, čo jej má skôr dať do ruky, ukázať. Potom prídeme zas ku nim a opäť sa to opakuje. Už si naša aj poplakala, prečo kek tie hračky aspoň neukáže... Ja neviem, asi to moc riešim... Neviem však, čo s tým.

  • anonym
    16.03.2011, 20:09

    dCreka sa podla mna dosť spolieha na teba, čo ty povieš. Takže ak si videla, že nechce požičať, mohla si zakročiť len v tom zmysle, že si sa jej mala jasne spýtať, či chce alebo neche. Ak by vyjadrila nejakým sposobom, že nechce, mali ste sa ospravedlniť kludne aj s tým, že "vidíš zlatko, ty si nepožičal našej malej včera, tak ona dnes tiež nemá chuť nič požičiavať". V tom prípade by to bolo výchovné na obe strany.

    Čo sa týka požičavania na návšteve, je u detí uplne prirodzené, že ten, kto je doma svoje hračky požičať nechce. Moj syn  ma dobreho kamaráta a ked su u nas, chráni si hračky náš syn. Ak sme u nich, chráni si viac ich malý a naš sa chtiac-nechtiac musí podriadiť. Najkritickejšie to bolo okolo 2-3 rokov. Teraz už su väčší a chodia do školky, tak už tie prejavy nie su take výrazné, kedže v školke sa toto zvyčajne porieši.

  • anonym
    16.03.2011, 20:31

    Vieš, malá je dosť citlivá. Má to asi po mne. Ona nečaká na to, čo jej poviem, má svoj názor, keď však pri nej niekto dupe, kričí, plače... povolí sa. Nemá rada, keď nejaké dieťa plače... Ale ďakujem za názor.

  • anonym
    16.03.2011, 21:40

    odkazujem,ze aj moj syn bol presne taký (síce trosku mladsí) kazdému vsetko dal. casom sa to zmenilo, obcas dá inému dietatu hracku,ale to je skor výnimka. naopak,berie detom hracky, no nie vzdy sa mu to podarí. napr. dnes v mc, zobral dievcatku loptu ,ale nepodarilo sa mu zobrat dalsiemu kociar. zmerali si sily -samozrejme obrazne to myslím :) a po chvíli na to zabudli,lietali a behali dalej. ja v takých situáciách nezasahujem, nechám aby si svoje vybavili medzi sebou. a to presne z toho dôvodu,ze niektorým mamickám sa nepáci to iným zase ono,jedna zasahuje,druhá nie......kto sa v tom má vyznat? :flowers:

    zasiahnem jedine vtedy,ked malému ublizujú.kedze my ho nebijeme(ani capnutie po plienke...) netolerujem to od nikoho,aj ked je to dieta v jeho veku.vtedy vystartujem :evil:

    takze si myslím,ze sa povznes nad tým,aj tvoja malá sa urcite dostane do fázy,ked nebude chciet dávat,ale aj to prejde a tak ako tu písali ,v skolke s nimi nebudeme,tam pre nich zacne reálny zivot:baby:  

+ -
Príspevkov: 21