Slovenské zdravotníctvo

Ahojte maminy, chcem vám opísať moj zážitok z návštevy pohotovosti s mojím synčekom. V pondelok mal moj syn 23 dní. Bol nekľudný, v priebehu 16 hodín spal iba pol hodinku, stále plakal, mal hnačku, zvracal a mierne zvýšenú teplotu. Bola som zúfalá a moj otec nás vzal na pohotovosť. Tam ho vyšetrili a vraj je to kolika. Doktorka nás ale poslala do Roosveltky - nemocnica v BB na ORL pohotovosť, vraj má niečo s uškom nech sa na to pozrú. Prišli sme do detskej kliniky a tam nás poslali na ambulanciu pre dospelých, vraj to majú spojené. Keď sme našli ambulanciu, s úľavou sme zistili, že sme druhí v poradí. Pred nami bolo miminko s horúčkou 40 stupňou a rotavírovou hnačkou, čakali na hospitalizáciu na infekčnom a pred tým ešte mali absolvovať vyšetrenie v ORL ambulancii. Chodba kde sme čakali bola široká asi dva metre a na oboch jej koncoch boli dvere - jedny viedli von z budovy, takže tam bol hrozný prievan. Celý čas chodili hore dole po chodbe pacienti aj návštevy, lebo hlavný vchod bol uzavretý tak chodili cez urgent. Na tejto chodbe neboli žiadne lavičky, tak sme stáli opretí o stenu. Po hodine čakania!!!! tí s tým chorým miminkom, ktorému stúpala horúčka zabúchali na dvere, že nech ich okamžite vezmú, že dieťatku sa zhoršuje stav. Sestra na nich vyletela, že no a čo, že oni maju dnu pacienta a nech si pekne počkajú!
Ja som bola nervózna, lebo moj syn mal len tri týždne a bála som sa, že tam ochorie. Nechali nás čakať tri hodiny!!! prednostne vzali dovnútra troch pacientov čo prišli až po nás - vraj urgentné prípady a sestra sa so mnou ani nebavila, keď som jej povedala, že mám trojtýždńové dieťa a čakáme už tri hodiny! Rozplakala som sa ocovi na ramene, lebo malý plakal a tým, že celý deň zvracal bol už hladný a nemala som ho kde ani nakojiť. Moj otec vynadal sestre a konečne sme sa dostali dnu do ambulancie. Tam zistili, že mu nič vážne nie je a ešte boli ofučaní, že sa tlačíme dovnútra! Možno som precitlivená, ale ako by ste vy reagovali na niečo takéto? :cry: