Rodila som v TRNAVSKEJ pôridnici,kde dojčenie vôbec nepodporujú!!!Sestrička mi priniesa dcéru na izbu,aby mi ju skúsila priložiť.Pozrela mi na prsia,povedala,že mám malé bradavky..Doslova:"s týmto chcete kojiť?nemáte šancu."a odišla.Ostala som na izbe s bábom a nešťastným pohľadom.Skúšala som to teda sama a samozrejme sa mi o podarilo :)
Na druhý deň malá dostala žltačku a tak mi ju každé 3 hodiny brali do inkubátora.Bez môjho dovolenia jej dali fľašu s umelým mliekom potom ako ju vybrali z inkubátora,pretože plakala(čo je podľa mňa logické,že dieťa plače po ožarovaní)...Lenže mne to oznámili až po pár hodinách,keď som už bola zúfalá,že sa mi nechela prisať.Akonáhle dostala fľašu,už viac na prsník nechcela :( trápili sme sa s cievkami,atd...
Nikto sa mi tam nevenoval,prejavovali nezáujem aj voči ostatným ženám.Mojej spolubývajúcej dokonca surovo naťahovala prsia a PCHALA jej synovi do úst,potom začala na malého kričať,že čo sa nechce prisať,veď ona nemá čas tam hodinu stáť...
Hrozný prístup...neodporúčam!!!!

Rodila som vo Zvolenskej pôrodnici. Raz v r.2010 a potom v r.2013. v r.2010 tam bol zo strany sestričiek z novorodeneckého odd. absolútny nezáujem o mamičky. Syna mi po pôrode priniesli po hodine a pol, priložila mi ho k prsníku len akože a hneď zareagovala, nevie sa prisať a odplávala s ním preč. Na izbe to bolo to isté, je hladný, keď nechce sať tak mu dajte fľašu, je dehydrovaný, na tretí deň keď ho ráno odniesli, tak som sa až po 13. 00 hod. /na moje naliehanie kde mám dieťa/ dozvedela že "nechali ste ho dehydrovať, ide do detskej nemocnici. Keď som zbadala syna s infúziou v hlave skoro som skolabovala. Išlo o moje prevé dieťa / mala som vtedy 39 r./ možno aj kvôli tomuto "profesionálnemu" prístupu som bola v depresii ešte aj rok a pol po pôrode a ešte stále musím mať deti na očiach. Našťastie v detskej nemocnici bola perfektná primárka, ktorá okrem profesionality dávala do svojej práci aj kus ľudskosti. Bola som veľmi prekvapená keď som do tej istej nemocnici prišla po dva a pol roku. Konečne som mala pocit, že sestry na novorodeneckom neotravujem, dcéru som po pôrode mala pri sebe už za pár minút, sestrička trpezlivo dieťatko prikladala, kým sa pekne neprisala. Aj na izbe som mala pocit, že im začína ísť o mamičky. Nie je to úplne super ale robia pokroky, tak im prajem aby nezostali stáť. Samozrejme toto sa týkalo len sestier a primárky z novorodeneckého odd., pretože na pôrodnej sále ako aj na popôrodných izbách  boli sestry naozaj milé, pozorné a do značnej miery suplovali prácu novorodeneckého odd.  Možno aj preto si viem dcéru užiť v kľude a naozaj sa vytešujem