zalezi na tom, aku depresiu si mala. su rozne formy, ale niektore sa daju zvladnut myslim aj terapiou. a potom take, ktore treba liecit dlhodobo a liekmi. ty sama najlepsie vies, ake zle to bolo a nakolko to ovplyvnovalo tvoj zivot a zivot tvojho babatka.

pokial si mala napr. samovrazedne myslienky, alebo si mala problemy starat sa o dietatko, tak by som asi radsej rozmyslala nad zastavenim laktacie.

drzim palce, aby bolo vsetko ok a rozhodnutie (nech spravis akekolvek) nelutuj, ale ber ho ako najlepsie mozne pre vas vsetkych.

Porad sa este s nejakym inym lekarom, nech nedostanes depresiu kvoli tomu, ze budes mat vycitky svedomia kvoli tomu, ze babatku nedas to najprirodzenejsie - Tvoje materske mlieko.

Napr. pred 30 rokmi lekari zakazovali zenam, co rodili cisarskym rezom, kojit. Teraz sa uz vie, ze je to hlupost. Preto sa este porad s 2-3 lekarmi.

 

 

 

ja som po prvom porode tiez mala poporodnu depresiu bolo to najhorsie obdobie pre mna tiez mi neodporucali dojcit druhe babatko .... ale rozhodla som sa ze to skusim.. a ziadna depresia sa u mna nedostavila a aj ked som velmi chcela docit podarilo sa mi len kratko udrzat mliecko necele 2 mesiace...

Veď sa chcem ešte porozprávať aj s gynekológom a pediatričkou, tak uvidím. Len som chcela, či niekto nemá konkrétnu skúsenosť... Prvého synčeka som kojila pol roka, ale nemala som pri dojčení tie všadeopisované pocity blaha... teda v pôrodnici áno, tešila som sa, že malý sa tak krásne prisal, priberal, mliečko nabehlo hneď a bolo ho hojne... ale keď som prišla domov, malý bol plačlivé bábätko a moja svokra vravela, že mám slabé mlieko, že mu nestačí a tie podobné veci... chodila mi ku kojeniu, stláčala prsník, aby malý mohol dýchať, mal koliky, a to bolo na vine tiež moje mlieko, keď zaplakal, bol hneď hladný... a tak som bola v strese a keď som videla, že je čas, keď chodia z roboty domov, tak som ho prikladala, aby videli, že mu dávam jesť (aj keď jedol trebárs polhodinku predtým)... a tak sa mi začalo ísť kojenie na nervy a mala som pocit, že som len dojka a o ostatné sa neviem postarať, alebo to ostatní vedia lepšie... Ale popravde, neviem si predstaviť, že by som už nikdy nemala bábo na prsiach... :/ Tak neviem...

z tvojich slov sa mi zdá,že u teba by pomohlo najviac mať okolo seba láskavé a chápajúce prostredie a žiadna depresia by ani nebola.aspoň to je môj názor,takže ja byť tebou,išla by som ešte aj k nejakej inej psychologičke po radu.ak chceš kojiť,tak si v prvom rade "dupni" nohou a rob si veci po svojom.reči o tom,že máš slabé mlieko a pod. prípadne ani nepočúvaj,alebo skôr povedz,že si budeš veci robiť podľa seba,tak ako to tebe vyhovuje a tvojmu bábätku

Po prvom dieťati som mala tiež dosť silnú popôrodnú depresiu, nevyhľadala som síce odbornú pomoc, ale spôsobilo to u mňa  strach mať ďalšie dieťa. Odhodlala som sa až po 10 rokoch, mala som samozrejme obavy a pripravovala som seba aj rodinu na depresiu po pôrode. Ale moje očakávania sa vôbec nenaplnili, možno aj preto, že pôrod prebehol bez komlikácií a v kľude / pôrodnica v BŠ /. Takže žiadna depresia, kojím do dnes a syn má 13 mesiacov. Preto si nemyslím že treba jednať tak striktne, ale nechať tomu voľný priebeh a problém riešiť vtedy keď sa naozaj vyskytne.

Broňa

Dievčatá, ďakujem vám za vaše odpovede. Veľa som o tom premýšľala a myslím, že to skúsim. Chcem to skúsiť, chcem si to vychutnať a verím, že tentokrát to bude iné. Ak sa tá potvora predsa len objaví, budem to riešiť potom. Ale keby som to vzdala takto, asi by som si to vyčítala. Už teraz sa teším, ako si toho drobčeka priviniem k sebe :)

Ja chcem len dodať, že kojenie by mala byť intímna záležitosť medzi tebou a babatkom. Čiže žiadna svokra a iní ľudia by nemali byť pri tom. Maximálne manžel.

Aj mne sa takto svokra starala, nič jej nebolo dobré. Váhu priniesla, že mám vážiť babatko pred a po kojení... Tiež som mala plačlivé babatko. Ale ukľudňovalo ma najviac to, že pri pravidelných návštevách pediatra babatko priberalo, takže som musela len vydržať, kým kolika prejde. Teraz má "babatko" už 19 mesiacov a kojíme sa doteraz.

Držím prsty.

Asi som sa musela poučiť, a dúfam, že som sa aj :) Inak, tú váhu sme mali v spálni aj my a ja som ju veselo ignorovala. Moja svokra ale porovnávala môjho synčeka, kt. sa narodil 3200g s bratrancom, o tri mes. mladším s pôrod. váhou 4920g - takže náš sa jej zdal stále malý a nenajedený :/

ahoj, podla toho, co si pisala bola mozno ta depresia vyvolana aj nedostatocnou oporou okolia... ak mas zaujem kojit, a odobria to aj lekari, mozno by si mala vyuzit aj sluzby poradkyn pre dojcenie... ja sama, uz po odkojenej prvej dcere som mala problem, ktory mi pomohli vyriesit a kojila som druhu dceru do 20.mesiacov... a zariadit si to tak, aby vas v danej chvili vyrusovalo co najmenej ludi :) a ak to nebude mozne zo zdravotnych dovodov, tak si to nepripustaj, ja som tiez generacia odchovana sunarom a som tu :) babo bude potrebovat spokojnu mamu, napapa sa aj mliecka z flasky :) drzim palce, aby vam to vyslo k obojstrannej spokojnosti - aj tvojej a aj dietatka...

ziadna depka nepride! jednoducho si to vsugeruj a uvidis, vsetko bude fajn a urcite nedovol svokre do vsetkeho zasahovat! krasne si uzivaj dojcenie, podla potrieb babatka!, niel len kazde 3 hod. ako sa pise v niektorych knihach, hoci aj kazdu pol hod., tak ako ja, ja mam 2 narocne deti (kto ma narocne dieta, tak vie o com pisem), kojenie straaasne casto vsetko slo bokom, minimalne mi spavali, cela domacnost bola hore nohami, nemala som cas ani navarit a svet sa nezrutil, sme tu, deti rastu a aj ked su narocne, som rada, ze ich mam. kazde dieta je ine, nikdy netreba porovnavat! slabe mlieko neexistuje! ked mas taku napomocnu svokru, nech ti radsej navari, alebo postara sa o starsie! vela zdravicka!