Diskusie

Dojčenie

anonym, 21.01.2009 16:18

chce spinkať len pri mne........

ahojte mamičky....

Potrebujem od vás radu.Mám 7 mesačnú dcérku,keď sa narodila hneď som si ju nechávala spávať so mnou v posteli.Viem,že som urobila chybu.Hm a teraz sa to nevieme odnaučiť.cez deň v postielke ako tak zaspinká ale to až keď je unavená,ale večer ani za svet,plače o život.A tak isto sa naučila zaspinkávať prisatá na prsník.Inak ani nezaspí.Ani dudlovaˇdudku vôbec nechce.Už som z toho zúfalá,pretože sa nemôžem nikam ani pohnúť.Je vyslovene na mne závislá.a ešte ak prejdem okolo nej a nevšimnem si ju alebo mám prácu a nechcem si ju zobrať napr.na ruky,tak plače a plače až sa dusí...
Takže poradte...ďakujem

-ako ju naučiť na postieľku
-čo urobiť aby zaspinkala sama
-ako ju naučiť na cumlík (pretože ak ho nechce tak ju nemám ani ako ukludniť)
-čo robiť aby nebola na mne tak závislá (viem,že som jej matka a ona ma potrebuje,lenže takto sa to nedá...snáď ma chápete,že treba občas vypnúť a nechať dieťa manželovi alebo starým rodičom...to teda u mňa nehrozí)
:-S :( :cry: :?: :?: :?:

  • dalve
    21.01.2009, 18:42

    Ahoj!

    Súcítim s Tebou, aj ja mam doma drobca, ktorý je prisatý stále len na mne a aj v noci len so mnou spí, a stále sa budí uistít sa, ci som pri ňom.  Aj mne by sa zisli nejake dobre rady :-)

  • eriluky
    21.01.2009, 20:19

    Ahoj:) asi ti nepomoze, ze aj moj cerstvo 2-rocny syncek stale zaspava na prsniku:) ale neda mi nieco ti napisat: 1. v ziadnom pripade si neurobila chybu tym, ze si naucila malu spavat s tebou-je to to najlepsie, co si mohla urobit. Nemusis k nej vstavat, neplace ti dlho v noci, lebo sa citi v bezpeci, je pokojnejsia, lebo si pri nej. Dojcene deti su proste take (samozrejme, su aj vynimky). Su viac naviazane na svoje matky, ale je to ten najlespi zaklad do buducnosti. Tvoja dcerka prave teraz prichadza do obdobia, ked sa coraz viac osamostatnuje-uz mozno sedi, zacina alebo uz stvornozkuje, pripadne inac sa pohybuje...To vsetko su nove veci, ktorymi od teba ziskava urcitu ciastocnu nezavislost. Ale na druhej strane, potrebuje istotu, ktoru najde len a len u teba. A navyse, v tomto obdobi, u niekoho skor, u niekoho neskor mavaju deti tzv. separacnu uzkost, je to strach z odlucenia od matky. Je to uplne normalne a urcite to prejde. Avsak, ak jej teraz doprajes svoju blizkost, moze to trvat kratsie. Ona ta teraz potrebuje, potrebuje sa uistit, ze tu pre nu budes. Viem, ake je to narocne, lebo aj moj syn bol taky. Deti, ktore si mozu vytvorit takyto tesny blizky vztah s matkou v tomto ranom obdobi zivota, sa potom neskor, ked su starsie, lahsie odputavaju od svojich rodicov, lahsie nadvazuju kamaratstva a vztahy, su vyrovnanejsie. Je to zlozita teoria, ale ak by to chcel niekto vysvetlit, mozem sa pokusit... :ups:  Takze moja rada znie: Skus odlozit nacvik spania v postielke na obdobie, ked sa dcerka uz nebude bat byt chvilocku bez teba. Pre zaciatok pozvi babku al. kamaratku k vam domov, nech sa hraju s dcerkou a ty si rob nieco svoje. Dcerka bude doma, v znamom prostredi a v pripade nutnosti, jej mozes kedykolvek urobit "kuk" a ubezpecit ju tak, ze je v bezpeci a ze si nikam od nej neodisla. Postupne to pochopi a budes sa moct vzdialit aj z bytu:) A ty si trosku oddychnes. Aspon pre zaciatok. Co sa tyka dudla, ani Lukasko ho nikdy nechcel...vzdy letel cez pol izby... Namiesto neho jej skus davat nejakeho malickeho makuckeho macika na spinkanie, plienocku alebo inu latku, ktora moze byt aj "napachnuta" tvojou vonou (prirodzenou)...To niektore deticky tiez upokojuje... Verim, ze toto narocne obdobie spolu prekonate bez zbytocneho placu na oboch stranach ;-)

  • kukas
    21.01.2009, 21:28

    Ahoj! Suhlasim s predchadzajucim prispevkom. Vsetko, co si napisala, je na 7 mesacne dieta normalne. Ale neboj sa, bude sa to vylepsovat. U malych deti nic nie je definitivne. Ako sa oni vyvijaju, aj ich navyky a potreby sa menia. Aj moji mali od narodenia spavali s nami a potom postupne sme presli na postielku. Vsetko sa da.
     Teraz, ked ma mala separacnu uzkost, snaz sa ju neignorovat a vsimaj si ju, ked to potrebuje. Deti su citlive, vsetko vnimaju. Oni potrebuju ubezpecenie, ze vsetko je v poriadku, mama je tu pre mna.... potom znesu aj kratke odlucenie. Ale na to si tiez musia postupne navyknut. A aj maminy.
    Ak mi napises e-mail, mozem ti poslat velmi dobru knihu o zaspavani v elektronickej podobe. Tam sa toho vela dozvies. Pa

  • lasitana
    21.01.2009, 21:34

    eriluky to si napísala krásne :tup:

    my máme tiež doma takého závisláka ako na ciciku tak aj na mne. chce byť vždy iba so mnou... lucava a sla si niekedy uz od malej? Lebo my sme prišli na to, že on sa za mnou strašne ťahá, plače ked je s niekym iným....ale ked odídem, trochu povzlyká a ked ho zabavia (manžel,babka) tak je zlatý, hrá sa...proste pohoda až kým sa opäť nezjavím ja....a hned reve a musím si ho vziať. ale aspoň viem, že môžem odísť.... skús, možno to bude u vás tiež fungovať. :wink:

  • lucava
    22.01.2009, 10:56

    ďakujem ,vám maminy!!!!!!!!Lasitana,skúšala som odísť,ostala s ocinom dpma,všetko bolo ok,vydržala len ako som prišla domov tak hneď začala plakať.
    kukava môj mail je lucava@centrum.sk

  • janaalili
    24.01.2009, 19:03

    ahojte, moja malá má 18 mesiacov, a toto isté sme prežívali aj my... teraz som sa dočítala, že vlastne od jej narodenia uplatňujeme "vzťahovú metódu", lebo tiež od narodenia spáva s nami, kočík sme ani nepotrebovali, stále na rukách alebo v babyšatke (našťastie, že som aj manžela na to nahovorila, teraz už to každému aj on odporúča). Ja som po dcérkinom narodení študovala externe 5 roč VŠ, okrem toho mám už aj nejaký vek :-) a ak som potrebovala okrem bežných domácich prác stihnúť aj učenie a písanie diplomovky, nemala som čas "nechať malú vyplakať", "dať ju samú do postielky, nech si zvyká" a pod, lebo som vedela, že ked si s nou ľahnem alebo jej dám prsník kedykoľvek si ho zapýta, ukľudní sa, prípadne zaspí a ja "získam" potrebný čas. A aj ja som bola pokojnejšia...Moja malá okrem mňa a manžela "neakceptovala" nikoho, najmä starí rodičia boli z toho veľmi nešťastní, že ani len na ruky zobrať sa nechcela dať.  Asi ťa nepoteším, že to trvá takmer až doteraz, ale samozrejme ako píšu ostatné mamičky, je to časom oveľa lepšie, aj keď ten prelom nastal až okolo jedného roka, keď začala sama behať.  S dojčením je to ťažšie, stále chce cuckať, či je deň či noc, akurát som tiež zistila, že akonáhle nie som po ruke, vydrží bez cuckania v pohode niekoľko hodín. Ale skúsiť to v noci - nechať ju bezo mňa, to sme si ešte netrúfli, stále to odkladám, ale na druhej strane - som na MD, nemám už žiadne iné veľké povinnosti,tak zatiaľ nad úplným odstavením neuvažujem, aj keď sú noci, ked mám pocit, že je stále na mne prisatá... :) Ale súhlasím s názorom, že proste niektoré detičky si vyžadujú toľkoto pozornosti a maznania, a verím, že sa nám to raz vráti. Veď už v tomto veku je zlatá, sama od seba sa vie pritúliť, pohladká ma, alebo len tak dá pusinku...

  • kurci
    05.03.2009, 11:10

    ahoj lucava. Ja mám ročnú Tami, ktorá je stále na mne prisatá a chce stále so mnou spávať v posteli. My sme túto dilemu vyriešili takto z postielky sme odstránili bok postielky a pritlačili k manželskej. Neviem ako to dopadne ale túto noc v nej spala a my sme mali viacej miesta pre seba. tak dúfam, že to bude dobré :P :P :P :P :P :P :P

+ -
Príspevkov: 7