Bola som presvedčená, že dieťa očkovať nedám. Svoje rozhodnutie som prehodnotila
Máme v rodine dievčatko, ktoré znášalo očkovania s veľkými problémami, napriek tomu, že sa narodilo zdravé. Keď som otehotnela, zisťovala som si všetky informácie a bola som rozhodnutá očkovanie odmietnuť.
Očkovanie je veľkou témou pre rodičov a mňa sa začala týkať už v čase, keď som otehotnela.
Práve "vďaka" zlej skúsenosti z mojej rodiny, kde reakcie na očkovanie hlásil lekár hneď dvakrát. Dievčatko skončilo po očkovaní MMR vakcínou v nemocnici. Jej rodičia sa zapojili do antivakcinačnej kampane a nás všetkých sa to dotýkalo.
Očami mamy: Zdravé dieťa je dar. Nie, KAŽDÉ DIEŤA JE DAR
Moje dieťa očkovať nedám
Bola som presvedčená, že moje dieťatko nevystavím tomuto riziku. Dostávali sa ku mne informácie a príbehy, ktoré ma o tom presviedčali čoraz viac. Ja som chcela byť zodpovedná za zdravie svojho dieťaťa. Bábätko v mojom bruchu rástlo a ja som sa nesmierne tešila na to, aké to bude a aký život ho bude s nami čakať. Zariaďovali sme malému izbičku a s partnerom sme sa chystali na túto veľkú vec v našom živote.
Hrozil mi predčasný pôrod
Bola som v 32.týždni tehotenstva, keď som musela do nemocnice kvôli tomu, že som sa začala otvárať. Vystrašilo nás to, hrozil predčasný pôrod. Keďže som toho mala o bábätkách teoreticky naštudované až až, veľmi sa o malého začal báť.
Čo ak predčasný pôrod na ňom zanechá celoživotné následky? Čo ak to nezvládne? Moje myšlienky neboli vôbec optimistické a keďže som bola voči zdravotníctvu nedôverčivá, povedala by som, že prehnane, neverila som ničomu, čo mi lekári vraveli. Dávky magnézia, ktoré mi išli žilou som brala ako zbytočné. Chcela som podpísať reverz.
Ráno mi na izbu priviezli mamičku, ktorá čakala piate dieťa. Piate. Tá istá diagnóza, ako ja. Začala sa otvárať. Tak sme pri infúziách riešili svoje životy a ja som jej okrem iného povedala o svojom postoji k očkovaniu. Opýtala sa ma, či takto naozaj chcem riskovať?
Dve z jej detí sa narodili predčasne a ani chvíľu neuvažovala o tom, že očkovanie vynechá. Mali ich posunuté, ale neuvažovala nemať ich vôbec.
Hovorí mi:
"Prečo si myslíš, že sa to stane tvojmu dieťaťu? Je menšia šanca, že mu očkovanie ublíži, ako byť štatistickým prípadom s následkami očkovania." Nebrala som jej slová vážne. Mala som toho načítané veľa z oboch strán.
Aj keď mi to v hlave prehodila ale z iného dôvodu - uvažovala som o tom, prečo som nastavená tak pesimisticky. So všetkým. Aj s mojim bábätkom. Prečo by práve mne nemali pomôcť? Toto ma naštartovalo a presvedčilo, že donosím svoje dieťatko viac ako magnézium a nohy hore.
Ako som rodila po 40-tke:Kto neriskuje, ten si jazdu neužije
Narodil sa mi Adamko a ja som zmenila názor. Dám ho zaočkovať
Adamka som porodila v 39 týždni prirodzenou cestou. Moja "spolubývajúca" týždeň po mne. Ja som z pôrodnice odchádzala, ona prichádzala. S rodinkou v závese, jej 4 decká sa okolo nej motali a keď nastupovali s hlukom a veselo do výťahu, videla som, že je to žena, ktorá vie. Bola spokojná a pripravená privítať na svet svoje piate dieťa, ktoré bude zdravé a šťastné. Prečo by ona alebo jej dieťa malo byť výnimkou?
Adamka som nechala zaočkovať. Moja lekárka sa ma vlastne ani nepýtala. Či som sa bála? Bála, ale stále som si hovorila, že Adamko je silný a to, čo sa stalo iným, sa nemusí nám. Má štyri roky a je to zdravý chlapec.
Každá mama bojuje v sebe s mnohými otázkami. Musíme na seba prevziať zodpovednosť a ak je očkovanie jednou z nich, treba to zvážiť. Nikoho neodsudzujem, lebo viem, aké to je, mať nepríjemnú skúsenosť. Rodičia dievčatka mi len povedia: "Mala si šťastie... ."
Či je to o šťastí, alebo o niečom inom, teraz polemizovať nejdem. Snažíme sa o druhé dieťatko a otázku očkovania mám vyriešenú.
-e.š-