Žena doma: Vážený pán v modrom aute
Strastiplná cesta s kočíkom
Čo znamená, že ho tlačím pred sebou po chodníku, ktorý sa končí priechodom pre chodcov a pokračuje na druhej strane. Ja chodím, som chodec a pruhy sú moje, aj keď tlačím kočík. Keďže som zodpovedný rodič, kukám na obe strany aj dvakrát, aby ma nejaký blázon „nechytil“.
Napríklad vy, pane. Ja vodičák nemám, ale pokiaľ viem, ak je noha chodca na priechode, auto by malo zastaviť. Ak sú nohy chodca skoro uprostred priechodu a pred nimi je kočík, auto by malo zastaviť.
Zľava stojí. Z pravej strany sa valíte vy. Keď prestrašene zdvihnem ruku, akože stoj, prosím, (tu by som tiež použila iné slovo, ale to by mi tiež neprešlo), vy tiež tú svoju zdvihnete. S prostredníkom.
Pán v stojacom aute naľavo to vidí a pohoršene trúbi, akože ste fakt somár, vy trúbite tiež a ja radšej utekám na druhú stranu, lebo ktovie, čo ešte máte okrem prostredníka za lubom. Prežili sme, hovorím bambuli, ktorá sa na trúbenie zobudila a reve.
Prečítajte si: Žena doma: O makovom odvare
Ohľaduplní vodiči...najmä k mamičkám s kočíkmi...
Ja viem, že ste sa možno ponáhľali, možno ste ma nevideli za bieleho dňa, aj to sa stáva, možno máte plno iných starostí, ako kukať, či náhodou vám niekto neskríži cez priechod cestu.
Stihli ste zabrzdiť, chvalabohu. Ale ten prostredník ste si mohli odpustiť. Od rána bojujem so 7-mesačnou dcérou a jej vyliezajúcimi zubami, snažím sa ju upokojiť, uspať, utíšiť, mojkať do zbláznenia.
A keď konečne zaspí na viac ako 15 minút a ja som šťastná a hrdá, že sa nám to podarilo, vy mi ukážete prostredník. Chlape, vy asi dieťa nemáte. Asi ani ženu nemáte, inak by ste vedeli, že keď zobudíte mrnčavé decko, odhryzla by vám ucho.
A vôbec, byť vulgárny na mamu s kočíkom? Aj to vaše parádne auto auto by očervenelo od hanby, keby mohlo.
Takže, pán v modrom aute, ja len toľko záverom skonštatujem, že ste si zavarili na takú karmu, že by som vami nechcela byť.
Prečítajte si: Žena doma: Je to len obdobie
Prečítajte si: Žena doma: Prvú som nosila, druhú vozím