Vyživovacia povinnosť

Vyživovacia povinnosť patrí medzí základné povinnosti a netýka sa len rodičov a detí, ale zahŕňa aj ostatných členov rodiny. Aké druhy vyživovacej povinnosti poznáme a čoho sa týkajú?

Vyživovacia povinnosť je upravená v zákone o rodine. Vychádza sa zo zásady, podľa ktorej všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne svojej rodiny. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach a rodičia majú povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.

Druhy vyživovacích povinností
Podľa zákona rozlišujeme až 6 druhov vyživovacej povinnosti:

• 1. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
• 2. Vyživovacia povinnosť detí k rodičom
• 3. Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými
• 4. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi
• 5. Príspevok na výživu rozvedeného manžela
• 6. Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke

1. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich základnou povinnosťou. Táto povinnosť trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť vo výške najmenej 30 % zo sumy životného minima na zaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa. Tu sa vychádza z predpokladu, že každá povinná osoba musí vždy, aj keď je to na úkor jej minima, zabezpečiť výživu dieťaťa. V súčasnosti je výška životného minima na zaopatrené neplnoleté dieťaťa a nezaopatrené dieťa 2 460 Sk*. Minimálna výška výživného predstavuje teda sumu 738 Sk*.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu zistenie ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje sumu 107 800 Sk*. V tomto prípade je ustanovená nevyvrátiteľná právna domnienka o príjmoch povinného vo výške dvadsaťnásobku sumy životného minima. Dôvodom je snaha obmedziť prípady, kedy povinný rodič (podnikateľ) nepreukáže súdu svoje majetkové pomery. Ak by sa súdu tvrdený príjem povinného odôvodnene zdal ako nepravdivý, je možné prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného a na tzv. potenciálne príjmy, to znamená na jeho zjavne nevyužívané schopnosti.

Pri zisťovaní majetkových pomerov povinného je dôležitá aj aktivita oprávneného rodiča, ktorý má možnosť upozorniť súd na existenciu ďalšieho majetku povinného (napr. luxusné autá, nehnuteľnosti a pod.). Oprávnený rodič nenesie zodpovednosť za zhromažďovanie dôkazov. Tým, že nedokáže svoje tvrdenia, nemusí to pre neho automaticky znamenať nepriaznivý výsledok. Súd vykoná aj dôkazy účastníkmi nenavrhnuté alebo neoznačené.

V prípade rodiča – podnikateľa súd vychádza najmä z jeho daňového priznania. Ak sa ocitol rodič v daňovej strate, súd skúma a hodnotí charakter výdavkov. Či skutočne išlo vzhľadom na predmet podnikania o výdavky nevyhnutne potrebné na zabezpečenie, dosiahnutie a udržanie príjmov.

U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

V bežnom živote sa vyskytujú viaceré potreby dieťaťa, ktoré môžu byť zabezpečené z úspor (napr. budúce bývanie, poistenie a pod.). Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takomto prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor. Zároveň uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s týmito finančnými prostriedkami je až do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa potrebný súhlas súdu.

V praxi existujú prípady, keď má povinný rodič nepravidelné príjmy (napr. sezónne zamestnanie), alebo podniká a berie na seba neprimerané majetkové riziká. V takýchto prípadoch existujú obavy, že by výživa dieťaťa nebola v budúcnosti zabezpečená. Preto súd môže rozhodnúť o povinnosti osoby zložiť vopred peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti. V rozhodnutí súd uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné poukazovanie určených súm na výživné.

V prípade, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd takto postupuje aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

2. Vyživovacia povinnosť detí k rodičom

Deti musia zabezpečiť svojim rodičom primeranú životnú úroveň vtedy, ak sú schopné samy sa živiť a zároveň to rodičia potrebujú.

Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí. Treba však uviesť, že deti majú vyživovaciu povinnosť až vtedy, ak nie je dostatočne zabezpečená vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi.

3. Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými

Predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť iba v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú. V prípade, ak potomkovia nemôžu svoju vyživovaciu povinnosť plniť, prechádza táto povinnosť na predkov. Vzdialenejší príbuzní majú vyživovaciu povinnosť len vtedy, ak ju nemôžu plniť bližší príbuzní.

Každý z príbuzných na rovnakom stupni plní vyživovaciu povinnosť v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných príbuzných.

4. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi

Pri tejto povinnosti sa vychádza zo zásady, že muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a povinnosti a manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť dobrovoľne neplní, súd určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na starostlivosť o domácnosť.

5. Príspevok na výživu rozvedeného manžela

Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. V prípade, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu súd. Súd prihliada pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Tento príspevok možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Túto dobu môže súd výnimočne predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby. Príkladom môže byť, ak sa manžel po rozvode stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo ak ide o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Toto právo na príspevok zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo, alebo ak povinný manžel zomrie.

6. Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke

Slobodná matka sa počas tehotenstva a po narodení dieťaťa často dostáva do horšej osobnej i sociálnej situácie. V takomto prípade je otec dieťaťa povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov a najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Ďalej môže súd na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka. Právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.

Ako sa platí výživné a kedy sa premlčí?

Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú splatné vždy na mesiac dopredu.
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia súdneho konania. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného sa premlčujú.

Dá sa po určitom čase zmeniť výška výživného?
Rozhodnutie súdu, ktorým rozhodol o výške výživného, ako aj dohoda medzi rodičmi nemusia byť nemenné. Platí, že ak sa zmenia pomery, je možné zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Pri zmene pomerov sa vždy prihliada na vývoj životných nákladov. V prípade, ak sa rodičia na zmene výšky výživného nedohodnú, rozhodne o tom súd na základe návrhu jedného z rodičov.

*Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk