Túžba po dieťati z domova
Rozmýšľate o tom, že si vezmete dieťa do náhradnej starostlivost - adopcie, pestúnskej starostlivosti alebo ste sa rozhodli byť profesionálnym rodičom? Ak máte predstavu o bielom, zdravom dieťati do jedného, maximálne dvoch rokov, najlepšie bez súrodenca- s veľkou pravdepodobnosťou nepochodíte. V detských domovoch totiž prevládajú Rómovia, staršie deti a iba 10% detí nemá súrodencov v rodine. Pri zvažovaní o náhradnom rodičovstve si to treba uvedomiť.
Rozmýšľate o tom, že si vezmete dieťa do náhradnej starostlivost - adopcie, pestúnskej starostlivosti alebo ste sa rozhodli byť profesionálnym rodičom? Ak máte predstavu o bielom, zdravom dieťati do jedného, maximálne dvoch rokov, najlepšie bez súrodenca- s veľkou pravdepodobnosťou nepochodíte. V detských domovoch totiž prevládajú Rómovia, staršie deti a iba 10% detí nemá súrodencov v rodine. Pri zvažovaní o náhradnom rodičovstve si to treba uvedomiť.
S čím treba počítať, ak si zoberiete dieťa s domova:
80 % detí z domovov má diagnózu ľahká mozgová disfunkcia - často práve pre sociálne zanedbanie. Viedla som napr. rozhovor s dieťaťom, ktoré neustále robilo pohyby ako psík - a pýtala som sa ho, či v živote mal nejakého psíka. Vysvitlo, že v rodine mali viac psov a bol s nimi častejšie ako so svojimi rodičmi. Spával s nimi na zemi, málokedy v posteli. Niekedy nemal čo piť, tak pil z mláky. Bohužiaľ, sociálni pracovníci sa ešte stále sa stretávajú aj s takýmito prípadmi. Tu je na mieste otázka: Ako sa môže takéto dieťa vyvíjať normálne, keď vyrastá v takomto prostredí? Mnohí zabúdajú na fakt, že inteligencia nie je daná len génmi, ale z veľkej časti práve sociálnym prostredím, v ktorom dieťa vyrastá.
Porucha pripútania - Dieťa z detského domova má problém prijať lásku od iných ľudí, má problém dôverovať ľuďom, nezažilo stabilné vzťahy v minulosti v kľúčovom období. Striedalo sa pri ňom množstvo vychovávateľov.
Dievčatá nie sú schopné dať vzťah dieťaťu, zlyhávajú ako matky- V 50. Rokoch robili Bowlby a Harlow výskumy, jeden z nich je známy ako Harlowove opičky: vytvoril 3 skupiny opičích mláďat: 1.skupina boli opice s matkami, 2.skupina boli opice s plyšovými napodobeninami matiek a 3.skupina boli matky z drôtu, ktoré vydávali strašidelné zvuky. Aj druhá aj tretia skupina mali zariadenia na kojenie. Pozoroval ich, keď malé opičky dorástli a mali vlastné deti. Z prvej skupiny vyrástli opičky, ktoré sa príkladne starali o svojich potomkov. Z druhej opičky, ktoré boli relatívne normálne ale nemožné v materstve a z tretej opice, ktoré boli krutými matkami, nechceli sa o svoje deti starať, nechceli ich kojiť. Materstvo nie je len o pudoch, ale aj o sociálnom učení- dievčatá z detského domova nevedia presne, ako sa majú matky správať k dieťaťu.
Problém s normálnymi návykmi- Dieťa, ktoré vyšlo z ústavnej starostlivosti internátneho typu má problém nakupovať, variť, atď. V súčasnosti dochádza k transformácií detských domovov .Detské domovy sú tzv. rodinného typu- fungujú ako rodinné bunky- deti sa učia zachádzať s peniazmi, sami si varia a pod.
Krádeže. Často deti v náhradnom rodičovstve kradnú- aj pre to, že boli zvyknuté, že všetko je spoločné.
Disharmónia- dieťa z domova nie je harmonická osobnosť, je to chaos, Ak si adoptujete 14 ročné dieťa, biologicky má 14, ale mentálne 10, morálne 5, emočný vek 2, sociálne kontakty má také, akoby malo 20 rokov a životné skúsenosti ako keby malo 40. Úlohou náhradného rodiča je uvedomiť si to, odhadnúť jeho úroveň a na nej stavať.
Dobrý náhradný rodič pozná históriu dieťaťa a zaujíma sa o ňu. Je dôležité, aby dieťa vedelo, že je adoptované (prípadne v inej forme starostlivosti). Čím skôr sa to dieťa dozvie, tým lepšie. Treba, aby vedel, že ste osoba, ktorá ho bezprostredne prijíma, ale nie skutočná matka. Ak sa zaujíma o svojich biologických rodičov a chce sa s nimi kontaktovať, netreba mu v tom brániť. Náhradný rodič musí pracovať na tom, aby sa dieťa zmierilo so svojím rodičom a úmerne veku ho pripraviť napr. na to, že otec je vrah. Treba vedieť ospravedlniť biologického rodiča pred dieťaťom. Takéto deti často nadávajú svojim rodičom, ale nechcú, aby na nich nadávali iní, väčšinou nedajú na svojich biologických rodičov dopustiť.
Rodičia, ktorí sa rozhodnú vziať si dieťa do náhradnej starostlivosti, musia s vyššie uvedenými problémami počítať. Našťastie skúsenosti sociálnych pracovníkov, či iných odborníkov, ktorí pripravujú náhradných rodičov sú v tomto optimistickí- dieťaťu diametrálne narastá inteligenčný kvocient od času, ako je umiestnené vo funkčnej rodine a takisto ostatné vyššie spomenuté problémy sa dostávajú do normálu. Treba rátať s tým, že 1. týždeň v náhradnom rodičovstve je ako medové týždne -ale potom Vám dieťa začne nadávať, že ste si ho zobrali len pre peniaze. V skutočnosti je neisté, skúša, či ho budete brať aj keď bude nadávať, či necúvnete. Kto toto prekoná, potom prichádza lepšie obdobie.