Športy a športové krúžky - 13. časť

Smiem prosiť?
alebo čo vás čaká, keď vám dieťa povie: „Chcem tancovať cha-cha!“

Ak ste aj vy podľahli čaru spoločenských tancov, ktoré nám v poslednom čase vo veľkej miere servírujú naše televízie, vitajte v klube. Teda..., ak chcete k tomuto umeniu viesť aj svoje dieťa/deti, klub mu ešte len musíte nájsť. A hoci sa tancovanie štandardných a latinsko-amerických tancov na prvý pohľad nezdá „až“ také ťažké, na pohľad druhý zistíte (spolu s vaším nádejným tanečníkom či tanečníčkou), že za krásnym kostýmom, ladným krokom a dokonalým úsmevom sa skrývajú nie hodiny, ale hodiny a hodiny driny. 

Tancovanie sa v súčasnej dobe celkovo u detí teší mimoriadnej obľube. Či sú to ľudové tance, hip-hop, ale i klasika ako balet. Spoločenské tance zažívajú svoj boom, čo však nie je na škodu, pretože tento, nazvime ho druh umenia i športu zároveň, so sebou prináša aj noblesu, etiketu spoločenského správania a štýl. Nič z toho našim deťom a mládeži neuškodí, práve naopak.

Rozumný výber
So začiatkom nového školského roku sa spája aj voľba voľnočasových aktivít pre deti. V ponuke základných škôl, centier voľného času, umeleckých základných škôl, ako aj súkromných agentúr určite nebudú chýbať ani spoločenské tance. Ak je to práve to, po čom vášmu synovi či dcére srdce piští, na začiatok zvážte, či nenavštevuje okrem toho aj ďalšie krúžky zamerané na pohyb a výkon. Ak sa dieťa venuje basketbalu, pohybovým hrám a k tomu sa pridá ešte aj tanec, môže toho byť preň priveľa. Psychológovia odporúčajú, aby sa školopovinné dieťa venovalo týždenne maximálne jednému športu/krúžku, ktorý je zameraný na výkon. V ostatných by mohlo uplatniť svoje manuálne zručnosti (napr. krúžok keramiky, šikovných rúk...), intelektuálne schopnosti (práca na počítači, tvorba animovaných filmov, krúžok konverzácie v cudzom jazyku) alebo svoje osobité záujmy (žonglovanie ap.)
 
Štandard i latino
Krásne šaty, perfektný make-up a účes, sexi tanečník a super hudba... Tak si nejedna tínedžerka predstavuje spoločenské tance. Toto je však iba pozlátko (tiež dôležité, ale nie naj...). O čom teda sú spoločenské tance? Čo by malo dieťa vedieť, ak sa im chce venovať? O odpovede sme požiadali Ing. Barbaru Bilančíkovú, niekoľkoročnú reprezentantku SR v tanečnom športe a trénerku Interklubu Madit Bratislava.

„V skratke môžeme povedať, že spoločenský tanec sa tancuje pri rôznych príležitostiach – od jednoduchých stretnutí až po honosné plesy. Jeho podstatou je predovšetkým komunikácia. Ak vyčleníme súťažný spoločenský tanec, ten pozostáva z dvoch skupín tancov – štandardných a latinsko-amerických, ktoré sa od seba pomerne odlišujú. Medzi súťažné štandardné tance (STT) patria: anglický valčík (waltz), tango, viedenský valčík, slowfox a quickstep. Medzi súťažné latinsko-americké (LAT) sa radí: samba, cha-cha-cha, rumba, paso doble a jive.“

Laik dokáže štandardné tance odlíšiť od latinsko-amerických na základe kostýmu. Zatiaľ čo v prvom prípade sú pre dámy (malé i veľké) typické dlhé róby a pre pánov frak a motýlik, v druhom prípade majú tanečníčky kostýmy kratšie, strohejšie a rafinovanejšie. Muži nosia ľahké košele a elegantné nohavice.

Rozdielov medzi týmito dvomi skupinami tancov je však nepochybne viac. Približuje B. Bilančíková: „Pre štandardné tance (s výnimkou tanga, ktoré sa technicky a charakterovo odlišuje) je typický ladný, rýchlejší alebo pomalší, swingový pohyb, s dôrazom na plynulý priebeh. K tomu je potrebná správna technika nášľapov chodidiel a veľmi dôležitá je práca kolien a členkov. Pri zvládnutí týchto princípov je výsledkom ľahký pohyb s charakteristickým priebehom pre daný typ tanca. Latinsko-americké tance sú v porovnaní so štandardnými veľmi hravé, vzrušujúce a v príslušnom veku aj sexi. Pri tejto skupine tancov je dôležitá dynamika pohybu a rytmika, samozrejme ani tu nemožno opomenúť správnu techniku.“

Kedy začať?
Počas rokov trénerskej praxe prešlo už rukami Barbary Bilančíkovej množstvo detí.  Aj preto hovorí: „Tanec ako taký je vhodný pre všetky deti. Spoločenský tanec sa odporúča muzikálnym detičkám, ktoré inklinujú k hudbe a pohybu, taktiež hyperaktívnym, ktoré tu môžu zúžitkovať svoje veľké množstvo energie. Veľmi vhodný je pre deti, ktoré sú rady v kolektíve, ale aj pre tie, ktoré sú plaché a hanblivé – práve im pomáha zbaviť sa plachosti. Určite sa v ňom „nájdu“ aj deti súťaživé a ambiciózne. Čo sa týka telesných obmedzení, tanec napomáha pri správnom držaní tela a celkovej telesnej kultúre.“ Hoci v tej najjednoduchšej forme sa tancovaniu spoločenských tancov môžu venovať už škôlkari, najvhodnejší vek, kedy začať, je približne 6 rokov. Prečo? V tomto veku už možno zohľadniť a rozvíjať potenciál dieťaťa. „Detičky v tomto veku začínajú systematickou pohybovou a neskôr tanečnou prípravou, ktorá je zameraná na rozvoj koordinačných schopností a muzikálnosť.  Nie je však problémom začať sa tancu venovať aj v neskoršom veku. Mnoho záleží od talentu, vytrvalosti a chuti dieťaťa.“ 

Klub alebo kurz?
Ak ste sa rozhodli, že to predsa len skúsite a svoje dieťa prihlásite, rozhodnite sa, či vám postačí nižšia úroveň v krúžku či kurze spoločenského tanca, alebo by ste chceli skôr vyššiu úroveň, ktorú zaručujú registrované tanečné kluby (ich členovia sa môžu zúčastňovať národných a zahraničných súťaží). Od úrovne klubu závisí periodicita tréningov, ako aj samotné zápisné. Zoznam klubov nájdete na stránke Slovenského zväzu tanečného športu (www.szts.sk). „V Interklube Madit Bratislava, ako aj vo väčšine tanečných klubov, tanečné tréningy korešpondujú s priebehom školského roku,“ pripomína B. Bilančíková. „Zápisy sa spravidla uskutočňujú začiatkom septembra, avšak vždy je možné zapísať sa aj v priebehu celého roka. Prijímacie skúšky nerobievame. Už prvé tréningy trénerom ukazujú, ako deti čo najvhodnejšie zatriediť do jednotlivých skupín.“ Po prihlásení sa do Interklubu je potrebné platiť členský poplatok 30 Eur/mes. Ceny v ostatných kluboch a kurzoch sa veľmi líšia, môžu sa pohybovať od 10 až do cca 40 Eur/mes.

Najdrahšie sú kostýmy
Na bežné tréningy spoločenských tancov si deti vystačia s pohodlným športovým oblečením (u dievčat sa však preferuje sukňa). Ak sa ale tancu začnú venovať súťažne, do vrecka je potrebné načrieť hlbšie. B. Bilančíková: „Okrem profesionálnej tanečnej obuvi a tréningového oblečenia je potrebné počítať aj s výdavkami za individuálne tréningy – ceny sa líšia v závislosti od toho, o akého trénera (domáceho, či zahraničného) ide. A taktiež s výdavkami za súťažné tanečné oblečenie. Tu sú ceny trochu vyššie – opäť však záleží na tom, či kupujete už hotový kostým, alebo si dávate odevy ušiť (rozhoduje cena látok, ušitia a pod.). Použité oblečenie tiež nie je žiadnou neznámou, keďže ceny za nové, hlavne tanečné šaty partneriek, sú pomerne vysoké.“ Ak sa tanečnému páru začne dariť, nasledujú súťaže. Mnohí dospelí tanečníci si nedokážu predstaviť svoju záľubu bez sponzorov. V prípade malých detí sa nimi stávajú najmä rodičia. Pri súťažnom tancovaní cestujú tanečníci na súťaže zväčša na vlastné náklady, pričom si musia uhradiť aj tzv. zápisné. Niektoré kluby však tieto položky svojim zverencom aspoň sčasti hradia.

Tréningy
Pod vedením skúsených trénerov sa deti odmalička učia na tréningoch základnú techniku, figúry, variácie, zostavy – choreografie. „Vo všeobecnosti sú tréningy koncipované tak, aby sa u detí rozvíjala okrem tanečnej techniky najskôr koordinácia, rytmika, základy gymnastickej prípravy, relaxačné cvičenia na uvoľnenie napätia ako svalov, tak aj celého tela, posilňovacie cvičenia – pri fyzickej záťaži je pomocou práce svalov odľahčená chrbtica ap.“

Interklub napríklad ponúka deťom dvakrát týždenne tréningy vedené trénerom, raz týždenne latinsko-americké tance a raz štandardné. Popri tom sú v klube k dispozícii tréneri, u ktorých je možné zaplatiť si individuálne tréningy. 

Čo je pre deti na začiatku najťažšie? A ako zvládajú tancovanie v pároch? „Tréningy sú stavané tak, aby sa deti dokázali sústrediť, takže problémy s nedostatkami koncentrácie, nepozornosti a pod. nemávame. Ťažko povedať, čo je najťažšie – každý máme na niečo talent a niečo nám ide ťažšie – tak je to aj s tancom – niekomu ide lepšie technika, iný „lepšie počuje“ hudbu a pod. Úsmevné je však sledovať maličkých tanečníkov pri párovom tancovaní – obzvlášť vo veku, keď sa ešte vzťah chlapec-dievča neteší veľkej obľube – vtedy býva občas problémom aj držanie za ruky. Alebo obdobie, kedy je prejavom náklonnosti medzi chlapcami a dievčatmi robenie si navzájom „napriek“.“

Individuálna príprava
Tak ako ostatné športy, ani spoločenské tance sa nezaobídu bez každodennej prípravy. Dievčatá a chlapci, ktorí to s tancovaním myslia vážne, vedia, že si musia napríklad o to viac ako ich rovesníci dávať pozor na svoje telo. A netýka sa to len správnej životosprávy, ale aj obozretnosti pri športovaní a na hodinách telesnej výchovy. Každý úraz ich oberá o možnosť tancovať. A to si malí i veľkí tanečníci, pre ktorých sú spoločenské tance srdcovou záležitosťou, nechcú ani len predstaviť. B. Bilančíková na margo individuálnej prípravy doma hovorí: „Je veľmi potrebná, obzvlášť keď sa tanečné páry rozhodnú tancovať súťažne. Aj na samotných tréningoch sa okrem tanečnej zložky ako takej pristupuje k páru osobitnejšie – so zameraním na odstránenie ich individuálnych nedostatkov a pod.“
 
Najlepší z najlepších...
Najväčším snom tanečníkov je vyhrať niektorú z elitných súťaží. Byť najlepším z najlepších... Súťažný tanec je výsledná forma spoločenského tanca. Tanečníci už netancujú len pre svoje potešenie, alebo iba pre divákov. Dôležitý je názor poroty. Porotcovia si najlepší pár nevyberajú na základe svojich osobných pocitov. Naopak, ich rozhodnutia sú skĺbením mnohých vedomostí a skúseností. Len tak môžu v danej súťaži vybrať pár, ktorý dokáže spojiť kvalitu tanca aj umelecký dojem. 

Deti sú v rámci súťaží rozdelené do kategórií:
do 10 rokov – DE 1
do 12 rokov – DE 2
do 14 rokov – juniori JU-I
do 16 rokov – juniori JU-2.

Toto rozdelenie platí pre náročné súťaže registrovaných párov v Slovenskom zväze tanečného športu (SZTŠ). „Pokiaľ si však detičky nie sú isté, či sa chcú tancu venovať aj súťažne, ale chceli by si to vyskúšať, môžu tak urobiť na súťažiach neregistrovaných párov, t. j. bez členstva v  SZTŠ. Tieto súťaže majú miernejšie kritériá hodnotenia, motivačný charakter však nestrácajú,“ pripomína B. Bilančíková.

Dobrá devíza
Spoločenské tance nie sú len o tancovaní. To by potvrdila nejedna mama, ktorá im „zasvätila“ svojho malého syna či dcéru. Dôkazom tejto záľuby totiž nie je len vyšportovaná a súmerná postava, ale aj cit pre krásu, rytmus a „vyberané“ správanie, ktoré ide ruka v ruke s tancovaním. „Je to pravda, spoločenské tance sú pre deti veľkou devízou do budúcnosti,“ hovorí B. Bilančíková, pričom argumentuje: „Okrem toho, že sa naučia komunikovať, pracovať v kolektíve, byť cieľavedomí, samostatní, vedieť si zadeliť a organizovať čas (škola, tréningy, príp. aj súťaže), pre tých, ktorí sa im rozhodnú venovať dlhodobo, sú aj formou aktívneho zdravého životného štýlu, a to nielen v detstve, ale aj v dospelosti.“ Darmo, kto raz okúsil, ako chutí tanec, vie, že je to láska na celý život...

Ako vlastne vznikli tance?

Waltz
Patrí medzi prvé tance, ktoré sa vyučujú v tanečných školách či kluboch. Údajne pochádza z rakúskeho ľudového tanca, ktorý bol veľmi populárny. 

Tango
Medzi štandardnými tancami má zvláštne postavenie. Hoci má španielske korene, viac sa spája s Južnou Amerikou, kam ho „doviezli“ španielski kolonizátori. Avšak traduje sa, že pôvodcom tohto tanca bol africký tanec „tangano“. Tango je jednoducho rozpoznateľné vďaka špecifickej hudbe a ráznosti tanečných krokov.

Valčík
Prvé zmienky sa spájajú s talianskym tancom „volta“. Hoci si ho rýchlo obľúbili aj na kráľovských dvoroch, spočiatku bolo šokujúce, že pri tomto tanci držal muž ženu v pevnom objatí, čo bolo na tú dobu nemravné. Neskôr sa valčík udomácnil najmä vo Viedni, kde kvôli nemu otvárali veľké tanečné  sály. V 19. storočí valčík preslávila hudba Straussovcov.

Samba
Je hitom brazílskych karnevalov. Táto zmes hravosti, ľahkosti a zmyselnosti sa do Európy dostala na začiatku 20. storočia ako prvý brazílsky tanec. V súčasnosti má mnoho variácií.

Cha-cha (čača)
Z latinskoamerických tancov je najmladší. Mieša v sebe španielske, africké, francúzske, haitské i kubánske korene. Má charakter milostnej hry so zmesou koketnosti a flirtu. Jednoduchý krok, ktorý je pre cha-cha typický, umožňuje tvorbu mnohých zaujímavých figúr. Hovorí sa, že názov cha-cha vznikol zo zvuku, ktorý vydávajú nohy pri jednom prvku v rámci tohto tanca.

Paso doble
Svoj pôvod má vo Francúzsku, kde ho tancovali nevesty na svadbe, aby zaujali svojho ženícha pred svadobnou nocou. Z Francúzska sa tento tanec dostal do Španielska, kde získal názov „Paso doble“ (dva kroky). Tento tanec je obrazom býčích zápasov. Muž predstavuje toreadora, dáma jeho šatku, ktorou láka býka. Typická je pochodová hudba.