Perom mamy: TOTO je láska
Keď som bola malá, vedela som PRESNE, čo je to láska...
Ľúbila som predsa maminku, čučoriedkové lievance a lietajúceho drako-psa Falca z Nekonečného príbehu! O pár rokov neskôr ma hormonálny kokteil Pubertini donútil prehodnotiť svoj názor na lásku.
Žena doma: Ovoniavam ti vlásky, keď spíš
Láska je...
Teraz som už na sto miliónov percent VEDELA, čo je to láska, bola som predsa zamilovaná, po prvýkrát úplne skutočne! Všetko odrazu dávalo zmysel, voňalo a žiarilo farbami, aké som doteraz nepoznala. Nech si hovorí, kto chce čo chce, tínedžerke s motýľmi v bruchu nebude nikto vysvetľovať, o čom je láska.
...TOTO je Láska!
No a potom to prišlo. Neboli tam ani motýle, ani lietajúce drako-psy a miestami nedávalo zmysel vôbec nič. Miesto toho si spomínam na šialenú únavu, krik a novú dimenziu bolesti. A predsa z toho bola tá NAJ láska, akú som spoznala. Teraz ma už nikto nepresvedčí, že môžem niečo alebo niekoho ľúbiť viac, ako ten malý modrooký zázrak.
Aj keď je občas panovačná, aj keď vstáva každé ráno nekresťansky skoro, aj keď má evidentne všetky tie povahové črty svojich rodičov, ktoré som pevne verila, že určite-určite nezdedí, ľúbim ju a vždy ju budem ľúbiť.
Láska rodičovská je láska nepodmienená. Je úplne jedno, ako (nereálne dokonalo) sme si vysnívali naše deti a ako ďaleko majú tieto sny od reality. Na našej láske k nim a ich láske k nám to nič nezmení. Teda, minimálne dovtedy, kým u nich nenastane „Veľký tresk“ puberty, motýle v bruchu a tak ďalej. Ale veď ten kolotoč už poznáte...
