Partnerská hádka - na toto nezabúdajte
Nenávidím, keď sa kvôli niečomu s manželkou hádame, a ona, keď už nevie kam, vytlačí slzu a tvári sa, ako som jej veľmi ublížil..
„Búrka prečisťuje ovzdušie.“ Tvrdí staré, ale stále platné príslovie. Aj psychológovia sa zhodujú na tom, že i naše vzťahy potrebujú občas poriadne hromobitie.
Deti do partnerskej hádky nezapájajte!
Nie je zlé sa hádať
Vraj manželstvá bez hádok končia častejšie rozvodom ako tie, v ktorých sa partneri hádajú. Dôvod? Lebo ak sa nehádajú, znamená to, že na svoj vzťah rezignovali. Ten druhý im nestojí za energiu vloženú do dobrej hádky. No na druhej strane, len hádať sa pre udržanie vzťahu nestačí. Treba vedieť, ako na to. A to je umenie.
„Ako u vás vyzerá hádka o pol šiestej podvečer cez pracovné dni?” pýta sa vraj svojich klientov Noam Ostrander, párový poradca, psychológ a docent sociálnej práce na DePaul University. Magazínu Time kedysi povedal, že väčšina párov, ktorá vyhľadá pomoc, sa väčšinou háda stále o tom istom. Ako keby išli podľa scenára, a pritom nevyriešia vôbec nič.
Hádka o pol šiestej býva spôsobená tým, že jeden z partnerov sa chce vyrozprávať, čo sa stalo v priebehu dňa, a druhý je taký unavený, že si potrebuje najprv chvíľu vydýchnuť. Keďže to ale nepovie na rovinu, ten prvý má pocit, že partner sa o neho vôbec nezaujíma. Že je chladný a ľahostajný, a v takom prípade sa vôbec nedá baviť o nejakej láske alebo aspoň porozumení. A začne sa hádka.
Nemusí to byť len o tomto. Partneri sa hádajú o rôznych veciach – od neuprataného riadu cez nezhody vo výchove až po nedostatok sexu. Hádať sa je vo vzťahu úplne normálne, a ako raz rovnakému magazínu povedala klinická psychologička Deborah Grodyová, manželstvá bez hádok končia rozvodom častejšie. „Vzťahy, ktoré nemôžu byť zachránené, sú tie, v ktorých iskra už úplne vyhasla, alebo tam nikdy ani nebola,” povedala Grody. Ak tá iskra chýba, partneri si navzájom nestoja ani len za hádku.
Dobrá hádka môže partnerov zblížiť. Výskumníci totiž zistili, že hnev, ktorý hádku sprevádza, je len krátkodobý, avšak môže otvoriť dvere úprimným rozhovorom, z ktorých bude vzťah ešte dlho benefitovať.
Z toho jasne vyplýva – hádať sa treba! Robíme to predsa pre to, aby sme si udržali manželstvo! Má to však jeden háčik. Hádať sa je umenie a treba vedieť, ako na to. Naliať si pohár čistého vína či vyložiť karty na stôl. Všetko musíme robiť tak, aby sme svojmu manželstvu neublížili, ale aby sme zo seba dostali von len to, čo nás trápi, a išli ďalej. Spolu, ruka v ruke.
Všetko musíme robiť tak, aby sme svojmu manželstvu neublížili, ale aby sme zo seba dostali von len to, čo nás trápi, a išli ďalej. Spolu, ruka v ruke.
4 jazdci na koňoch
John Gottman, autor knihy Sedem princípov spokojného manželstva je emeritný profesor, ktorý celý svoj život zasvätil pozorovaniu manželských párov, aby zistil, čím sa od seba odlišujú tie úspešné od tých, ktoré skrachujú. A práve schopnosť hádať sa je jeden z veľmi dôležitých faktorov, ktoré ukážu, či to partneri spolu naozaj potiahnu, až kým ich smrť nerozdelí, alebo či sa rozlúčia omnoho skôr.
Aby priblížil to, ako sa hádať nemáme, ak chceme vo vzťahu zotrvať, pripravil niečo, čo nazýva 4 jazdci na koňoch. Sú to: kritika, urážka, obrana a kamenný múr. Opýtala som sa ôsmich ľudí, ktorí žijú v dlhodobom vzťahu, či sa v jednom z nasledujúcich jazdcov na koňoch vedia nájsť. Dvaja povedali, že nie. Ich hádky vraj vyzerajú inak. Dvaja sa tam našli sčasti, ale štyria absolútne zapadli. Prečítajte si ich krátke príbehy.
Kritika
Je úplne v poriadku sťažovať sa, ale je to na míle vzdialené od kritiky. Bohužiaľ, práve kritikou zvykneme naše hádky začínať. „Prečo sa najčastejšie pohádame? Hm, to viem povedať z fleku. Lebo môj drahý mi jeden večer povie, že chápe, že to mám s dvomi deťmi na materskej náročné, tak keď príde zajtra z práce, poupratuje po večeri on. Na druhý deň po večeri si pustí telku alebo playstation, drez plný riadu. Klasika. Nikdy to neurobí. Vždy to ostane na mne, nechápem, ako mu to môže byť také ukradnuté,” popísala svoj každodenný problém 34-ročná mamička a manželka Nataša.
Jej problém je ako vystrihnutý z Gottmanovej knihy. „Nikdy to neurobí” alebo „Vždy to ostane mňa” sú základné piliere kritiky spolu s osočovaním jeho povahových alebo charakterových čŕt. Namiesto kritiky sa treba sťažovať, pričom sťažnosť je zameraná na konkrétnu udalosť alebo špecifické správanie. Sťažnosť neglobalizuje, nehovorí vždy ani nikdy a neosočuje povahu ani charakter.
„Som naozaj nahnevaná, že si nepozametal včera kuchňu. Dohodli sme sa, že sa budeme striedať. Môžeš to, prosím, urobiť teraz?“ je sťažnosť.
Podľa Gottmana má sťažnosť tri časti:
- Takto sa cítim (som naozaj nahnevaná)
- kvôli nejakej špecifickej udalosti (nepozametal si kuchyňu)
- a potrebujem toto (môžeš to urobiť teraz?).
Urážka
„Keď sa hádame, môj muž sa správa, ako keby som mu nesiahala ani po špinu na topánkach. Minule mi povedal niečo, že čo ty mudrlantka, ty vieš všetko najlepšie... Bolo to také sprosté. Alebo začne mať ironické poznámky, povie mi niečo s nepríjemným úškrnom. Vtedy ma ide roztrhnúť, začnem vrieskať a už to ide,” povedala 37-ročná Hanka.
Podľa Gottmana je urážka akousi formou nedostatku rešpektu a vychádza z pocitu nadradenosti. Súčasťou môže byť irónia, cynizmus a sarkazmus, alebo aj prevracanie očami, pomenovávanie – ako v prípade Hanky, ktorej muž povedal, že je mudrlantka, nepriateľský humor alebo uťahovanie si z toho druhého. Tým sa konflikt nedá vyriešiť, pretože jediné, čo si z toho partner odnesie, je to, že ten druhý je z neho znechutený. Občas sa môže zvrhnúť až k akémusi agresívnemu hnevu, ktorý obsahuje vyhrážku alebo provokáciu. Príkladom je: „A čo s tým urobíš?”
Obrana
„Nenávidím, keď sa kvôli niečomu s manželkou hádame, a ona, keď už nevie kam, vytlačí slzu a tvári sa, ako som jej veľmi ublížil. Koľkokrát sa ani nič také hrozné nestane, ale ona sa tvári, ako keby som jej spravil niečo úplne strašné. Začne nariekať, čo všetko pre mňa robí, a ako sa obetovala, je doma s deťmi, a ja si vôbec nevážim, že máme stále upratané, navarené a opraté. A uzavrie to mojou obľúbenou frázou: Čo som komu urobila?” priznal 39-ročný Peter.
Gottman tvrdí, že obrana je často spôsob, ako hodiť vinu na toho druhého. V podstate tým hovoríme: To nie ja, to ty za to môžeš. A pritom to ani nemusíte robiť okato, ako to popísal Peter. Môže to byť úplne nevinné, napríklad žena sa hnevá, že muž zase zabudol kúpiť deťom nejaké pomôcky do školy. A muž, namiesto toho, aby si to priznal a mrzí ho to, povie: „Nekúpil som ich, lebo si mi nenapísala presný zoznam.”
Príbeh Zdenky:„Zmamičkovela som a takmer som prišla o manžela...“
Kamenný múr
„Keď sa s mojím mužom hádame, viem byť naozaj vášnivá. Začnem vrieskať a tlačiť na neho, aby niečo sľúbil alebo to rovno urobil. Lenže on sa potom tvári, že ma nepočuje, nereaguje na mňa, prípadne sa rovno postaví a odíde do inej miestnosti, otvorí chladničku, niečo si vyberie, ide do obývačky, sadne si. To ma naštartuje a hulákam ešte viac,” popísala svoje hádky 30-ročná Veronika.
Gottman tomu hovorí kamenný múr a ľudia to robia ako obranu, keď sa cítia psychicky alebo fyzicky prevalcovaní. Nie je to teda o tom, že Veronikin muž by sa o danú vec nezaujímal, ale je natoľko zaplavený emóciami, že nedokáže urobiť nič. Je v šoku a cíti sa bezbranne. Veronika je znechutená, lebo má pocit, že ho jej city vôbec nezaujímajú. Obaja sú z toho psychicky vyčerpaní.
Inak, toto robia častejšie muži ako ženy. Oni sa totiž nevedia upokojiť. Je to biologické. Mamičky to dobre poznáme. Čím pokojnejšie sme, tým menej problémov máme s laktáciou. Preto je kdesi v našom mozgu ukrytá informácia, že sa potrebujeme vždy čo najskôr upokojiť, aby sme zabezpečili prežitie našich detí. Muži, naopak, boli lovci, ktorí potrebovali adrenalín. Ten sa v nich uvoľní rýchlejšie ako v prípade žien a dlhšie im trvá, kým sa upokoja. Pre zaujímavosť – podľa výskumu Roberta Levensona a Lorena McCartera, ak muž a žena počujú odrazu nejaký veľmi hlasný zvuk, jeho srdce bude biť rýchlejšie ako jej a jeho tep ostane zrýchlený dlhšiu dobu.