Pani alebo slečna?
Nedávno sme sa s kamarátkami bavili na tému, odkedy nás okolie začalo označovať „pani“. My ženy po tridsiatke sa stále necítime byť dostatočne staré na to, aby sme toto oslovenie prijali a zmierili sa s tým, že okolie nás už vníma inak. Nemám s týmto oslovením problém. Moje známe trošku áno. Slobodné a bezdetné, versus vydatá s dieťaťom. Vnímala by som oslovenie pani za urážlivé, keby som bola na ich mieste? Kedy sa stáva zo ženy „pani?“
Nedávno sme sa s kamarátkami bavili na tému, odkedy nás okolie začalo označovať „pani“. My ženy po tridsiatke sa stále necítime byť dostatočne staré na to, aby sme toto oslovenie prijali a zmierili sa s tým, že okolie nás už vníma inak. Nemám s týmto oslovením problém. Moje známe trošku áno. Slobodné a bezdetné, versus vydatá s dieťaťom. Vnímala by som oslovenie pani za urážlivé, keby som bola na ich mieste? Kedy sa stáva zo ženy „pani?“
Je pravda, že ženu s dieťaťom málokto osloví slečna už len so slušnosti, aby sa náhodou neurazila. Sú dámy, ktoré si na oslovenie pani potrpia a opravia každého, kto ich, či už s cieľom polichotiť, alebo len zo zvyku, osloví slečna. Sú hrdé na to, že už prekonali „slečnovské“ obdobie a zakotvili v prístave manželskom. Stotožnili sa so svojou novou rolou manželky a matky a iné oslovenie ako pani je pre ne urážlivé. Sú dámy, pre ktoré je status slečna v určitom veku už neprijateľný. Povedzme taká štyridsaťtri ročná slobodná žena nebude nikoho opravovať, ak ju osloví pani (možno len v prípade, ak chce s dotyčným nadviazať bližší kontakt, vtedy skromne a koketne sklopí zrak a prezradí toto sladké tajomstvo, ktoré v sebe nesie odkaz – som voľná, ak máš záujem). Naopak. Oslovenie slečna môže jej neprajné okolie trochu sarkasticky používať „proti nej“. Moja známa je slobodná, bezdetná žena. Učí na gymnáziu. Má štyridsaťsedem a riaditeľ školy, ktorá patrí medzi najžiadanejšie v regióne, si na poradách, ani pred žiakmi neodpustí použiť patričný dôkaz na „slečna profesorka“. Je pravda, že oslovenie pani sa nespája ani tak s vekom, ako so stavom – vydatá či slobodná.
Čo na to jazyková poradňa? Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka sa podstatným menom pani pomenúva okrem iného vydatá alebo (staršia) dospelá osoba. Podstatným menom slečna sa pomenúva (často v oslovení) dospievajúce dievča alebo slobodná žena. Vo všeobecnosti teda mladé dievčatá a slobodné ženy (najmä do určitého veku) oslovujeme slečna a vydaté a staršie ženy pani. (Všimli ste si, že v pôrodniciach oslovujú väčšinou rodičky pani bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú vydaté? Je stále spoločensky vhodnejšie oslovenie pani, aj keď žena nie je vydatá.) Oslovenie „pani“ používame pri každom oslovení dospelej ženy. Oslovenie „slečna“ používame len pri veľmi mladých ženách do osemnásť rokov.
Slečna má v Európe červenú. Oslovenie slečna je vo väčšine európskych krajín zrušené a používa sa iba v súkromnom styku. Na verejnosti, v spoločnosti sa oslovujú aj mladšie ženy zásadne pani. V Európskom parlamente dokonca zakázali oslovenie Miss a Mrs. vrátane ich variantov v jednotlivých jazykoch. Oslovovanie žien ako „slečny“ alebo „pani“ nie je podľa Bruselu v súlade s politickou korektnosťou. Čo to znamená? Jazyk by mal byť pohlavne neutrálny a pri oslovení počas akéhokoľvek oficiálneho rokovania musí byť použité iba krstné meno a priezvisko poslankýň. Červenú majú v Európskom parlamente oslovenia slečna a pani, Frau a Fräulein, Madame a Medemoiselle či Senora a Senorita.
Na druhej strane mne, vydatej žene s dieťaťom zalichotí, keď ma v autobuse či v obchode niekto osloví slečna (podotýkam, že v tom čase pri sebe svoje dieťa nemám). Stále sa cítim byť mladá, atraktívna a hodná tohto oslovenia. Neuráža ma, práve naopak. Byť slečnou je jednoduchšie. Také slobodnejšie. V tomto oslovení sa skrýva ešte nejaká statusová budúcnosť na rozdiel od pani. (Čo je potom? Vdova? )