Ne-obyčajné prechádzky

7.5.2009 v kategórii Mama, autor Miroslava Kotačková, foto: istockphoto.com

Neoddeliteľnou súčasťou dňa je pobyt na čerstvom vzduchu. O jeho pozitívach pre deti vieme všetci.

Pravidelný režim je pre malé deti veľmi dôležitý. Čas jedenia, kúpania, hrania sa, spánku, prechádzok. Drobci doslova milujú rutinu. Časté  "rozhádzanie" dňa má pre mnoho z nich negatívny dopad. Sú podráždené, mávajú problémy so zaspávaním, jedením... Neoddeliteľnou súčasťou dňa je pobyt na čerstvom vzduchu. O jeho pozitívach pre deti vieme všetci.

Ja, mama na materskej dovolenke, zbožňujem dopoludňajšie prechádzky so svojím dvojročným synom. Pokiaľ nemám neodkladnú prácu a von "je hodno psa vyhnať", na vzduch sa dostaneme. V opačnom prípade doslova trpíme, byt nám je tesný. So synom máme taký zvyk: po raňajkách, uvarení polievky a po hraní v izbe sa chystáme von. Syn ako naprogramovaný  znáša na jedno miesto topánky a podľa nálady nevyhnutných spoločníkov: loptu, plyšákov, kočík (ten si nedá vziať), odrážadlo...

Mám rada to ticho, keď sú dospelí v práci, deti v škole či v škôlke. Okolo nás prejde len zopár dôchodcov, nepracujúcich alebo pracujúcich na smeny, "psíčkarov" a hlavne maminy na materskej dovolenke s deťmi. Niežeby som nemala rada ľudí (človek je predsa  tvor spoločenský), ale ľudskej vravy a davov si užijem v druhej polovici dňa, keď príde dcéra zo školy, neskôr manžel z práce a aj vonku.

Jednoducho - dopoludnia má poloprázdne sídlisko akési čaro. V tom tichu viac vnímam jarné vône a zvuky prírody. Ihriská sú takmer prázdne. Netreba sa vyhýbať lietajúcim loptám a loptičkám, nemusím byť v strehu pred cyklistami, korčuliarmi. Nie je nutné čakať na hojdačku, ani v rade na šmykľavke. Pobehujúceho syna mám pod kontrolou, lebo medzi niekoľkými deťmi sa mi nestratí.

V tú dennú dobu sa mi zdá môj potomok pokojnejší. Viac sa drží pri mne, dokonca sa prejdeme "ruka v ruke", je menej "akčný".Dokáže celé minúty stáť a pozorovať dopravu so svojským komentárom. Párkrát sme prenasledovali smetiarov. O koľko sa pohlo oranžové auto, o toľko aj my. Ak zastavilo, stáli sme aj my. Malý - nadšený, smetiari - často v rozpakoch. Alebo v drepe pozerá na hmyz lezúci po chodníku. Bez zábran ho chytá prštekmi, posúva paličkou.

V jedno predveľkonočné dopoludnie sme boli náhodnými svedkami absurdnej situácie. Trvala síce len minútu, ale vo mne rezonuje doteraz. Z prízemného bytu vyšiel podnapitý muž s vedrom vody a skleneným pohárom. Asi by sme prešli okolo bez povšimnutia, keby hneď neprišla "akcia". Pán s úplnou samozrejmosťou načrel pohárom do vedra a obsah vyšplechol na okno. Tento úkon zopakoval niekoľkokrát, vôbec mu nevadila voda stekajúca po drevených rámoch a premočená fasáda okolo obloka. To som teda  nečakala. Keď videl môj udivený pohľad, sucho skonštatoval: "Vidíte, paninka, tak sa umývajú okná." Škoda, že som nemala fotoaparát na zachytenie takého veľkonočného upratovania. Možno by sa dostavil úspech v nejakej fotosúťaži s námetom "To nevymyslíš".

Dopoludňajšie potulky sídliskom si so synom vychutnávame. Škoda, že vtedy nie je vonku viac mamičiek s detičkami. Niektoré majú určite neodkladné povinnosti. Ale sú aj také, ktorým sa nechce z pohodlnosti - samy to niektoré priznali. Obliecť dieťa, seba, prichystať čo-to nutné do batoha - to vyžaduje trochu úsilia a času. Odmenou sú ale pohodové chvíle s vaším pokladom na čerstvom vzduchu. A navyše si uvedomujem, že keď nastúpim do práce, dopoludňajšie prechádzky sa stanú minulosťou.