Naše telo odráža stav našej duše
Aj vy ste si z tela urobili ochranný štít?
Naše telo odráža stav našej duše, myslí si Katarína Runa Ďurove, ktorá už vyše desať rokov sprevádza ženy i mužov na ceste za lepším životom. Telesný tuk, teda všetky tie pneumatiky na bruchu a mišelinky na chrbte sú akýmsi ochranným valom, ktorý nás oddeľuje od sveta. Je to akýsi čarovný mäkučký kabátik, do ktorého sa zahalíme, aby našej duši nič neublížilo. A zároveň – čím sme väčšie, tým sme neprehliadnuteľnejšie, hovorí Katarína Runa.
Čím väčšie telo, tým väčšia pozornosť?
„Ľudia, ktorí riešia svoju hmotnosť, podvedome riešia to, že sa necítia dostatočne videní a prijímaní. Nielen druhými, ale nechcú vidieť a prijať ani samy seba. Napríklad si hovoríme, že už sa na seba nemôžeme ani pozrieť. Pre mnohé ženy je telo takpovediac nárazníková zóna a zrkadlo ich emocionality. Odráža to, ako sa vo svojom živote a vo svete cítia.
A často ženy, ktoré sa necítia videné, majú pocit, že nemajú obranný mechanizmus a nevedia svet ustáť alebo nevedia ustáť komentáre či emócie iných ľudí. Majú pocit, že sa ich všetko dotýka a hlboko ich to zraňuje a podvedome si vytvárajú ochranný štít,” hovorí.
Psychologička odkazuje ženám: Noste svoje telá s HRDOSŤOU
Bojovať proti hmotnosti vám nepomôže
No určite pomôže, keď si začnete uvedomovať, že telo nejde proti vám. Ono vám nechce škodiť tým, že priberá. Skúste sa naň pozrieť skôr ako na pomocníka, ktorý sa usiluje pomôcť vašej duši v tej ohrozujúcej situácii, v ktorej sa pocitovo nachádzate.
Už len zmena uhla pohľadu môže pomôcť, pretože môže uvoľniť ten obrovský tlak, ktorý je na vás podvedome vyvíjaný. Keď si uvedomíte, že vaše telo vás chráni a robí to, čo od neho chcete – aby ste vás druhí viac videli. Namiesto toho, aby ste v sebe živili myšlienky: som škaredá, tučná, neprijateľná, skúste prebudovať svoje myšlienkové vzorce na rešpekt a vďačnosť a uvidíte, čo sa bude diať.
Nie ste obeť, ktorá so svojim životom nemôže nič urobiť
„Cesta von je zaoberať sa dôvodmi, pre ktoré sa cítite nevidená. Môžu mať korene v detstve. A hľadať spôsoby, ako sa budete cítiť videná a milovaná, dávať svojej duši to, čo potrebuje. Začnite sa viac stretávať s ľuďmi a vnímajte, že vás druhí vnímajú, že počujú čo rozprávate, že vás vidia. Pracujte na tom, aby ste sa zbavili tzv. režimu obete, prijali zodpovednosť za svoj život, pretože to, čo vás zraňuje zvonka je odrazom stavu vášho vnútra. Verím, že tá vrstva obranného mechanizmu sa začne stenšovať.”