Mama na Floride: Deti v škôlke bežne desiatujú lentilky
Veľa driny a splnený americký sen. Vlastný biznis a slovenské hodnoty. Aj taký je príbeh Hany.
Slovenka Hana Lyrintis (35 r.), rod. Szellová, žila na Floride osem rokov s manželom a narodili sa im tam synovia Jurko (6) a Peťko (4). Radosť im robí aj najmladšia Zoe. Hanin muž Mike (Michael) je pôvodom z Grécka, no o sebe často povie: „Ja som Slovák“.
Závodná plavkyňa a láska ako hrom
Môj manžel je Grék narodený v USA. V Amerike má polovicu rodiny, od tiet, ujov, bratrancov od Pensylvánie až po Floridu. Ja som študovala Medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Po štúdiu som rok pracovala v IBM.
Michaela som stretla v Grécku, na jeho rodnom ostrove Karpathos, kde som šla s kamarátkami pracovať do kaviarne. Práve v to leto prišiel po dlhšom čase z USA a začal pracovať ako plavčík na otvorenom mori. Raz si chcel dať so mnou preteky voľným štýlom a čo čert nechcel, vyhrala som. Zabudla som mu však povedať, že som závodná plavkyňa za klub Slávia UK Bratislava. Odvtedy som celé leto presedela na záchranárskej veži a mala dozor na pláži.
Skúsili sme život za veľkou mlákou
Netrvalo dlho a rozhodli sme sa skúsiť život v Amerike. Spolu. Konkrétne na Floride. Ako prvý odišiel do USA v októbri 2010 Mike a ja som ho nasledovala v januári 2011. Boli to silné emotívne Vianoce. Nevedela som presne, kedy znova uvidím svoju rodinu a svojich troch súrodencov. Bolo to veľmi ťažké lúčenie. Slzám sa neubránil nikto.
Po prílete do Orlanda som prešla všetkými kontrolami, výsluchmi – kam ideš, za kým ideš, čo robím na Slovensku, koľko peňazí mám so sebou, či idem pracovať a pod. Usadili sme sa v menšom mestečku Winter Haven medzi Orlandom a Tampou.
Prvé týždne v Amerike boli ako z najkrajšieho sna s nasadenými ružovými okuliarmi. Výlety po okolí, nákupy, reštaurácie. Veľa emotívnych zážitkov v pomerne krátkom čase.
Američania sú dosť konzumná spoločnosť a dá sa povedať, že žijú z týždňa na týždeň, od výplaty do výplaty. Mzda sa vypláca týždenne, na niektorých pozíciách raz za dva týždne. Pred skončením mojich víz ma priateľ požiadal o ruku. Okrem iného to znamenalo aj to, že som mohla zostať v krajine. Krátko na to sme mali svadbu na úrade.
Mali sme plán - zarobiť, vymyslieť vlastný biznis a do 10 rokov odísť
Po získaní pracovného povolenia ma jeho rodina zamestnala na front desku v jednej z ich steak house reštaurácií. Vedela som plynule anglicky, španielsky, francúzsky a grécky, dokázala som hneď reagovať, ak niekto nehovoril anglicky. Boli to tvrdé dva roky práce. Bývali sme v podnájme, jedna posteľ, jeden stôl. S manželom sme však od začiatku mali jasný plán – zarobiť, vymyslieť vlastný biznis a do 10 rokov odísť.
V januári 2012 sa mi naskytla možnosť nazrieť do modelingového sveta, ktorý som okúsila už aj v Európe. Zanedlho som fotila pre americké značky ako Macys, Target, Neiman Marcus a iné. Do štúdia som zväčša cestovala 2 – 2,5 hodiny. Američania sú zvyknutí na dlhé presuny za prácou. O rok neskôr som si spravila licenciu ako broker – na predaj nehnuteľností pre štát Florida.
Ako sa rodí na Floride?
Na Floride sa narodili naši synovia Jurko a Peťko. Moja doktorka bola zhodou okolností z Prahy, cítila som sa tak o krok bližšie k domovu. Na kontroly som chodila najskôr raz za mesiac, v poslednom mesiaci tehotenstva každý týždeň. Starostlivosť v nemocnici bola ukážková. Bolo to ako na wellness pobyte v 5-hviezdičkovom hoteli.
Pri pôrode nechali dotepať pupočník a potom manžel prestrihol pupočnú šnúru. Klystír tu nie je vôbec štandard, mne ho nerobili ani raz. V momente, keď ma prijali, mi na ruku dali náramok s čiarovým kódom. Ten slúžil na nahadzovanie položiek ako rôzne lieky, epidurál, služby pôrodného lekára, zdravotných sestier.
Doktorka so mnou prešla celá pôrodný plán, čo sa mi veľmi páčilo. Mohla som si vybrať hudbu, fitloptu, prítmie, svetlo, sviečky. Izbu s luxusnými rozmermi 7 x 7 m som mala len pre seba, s dvomi posteľami pre hostí a manžela. Štandardom bolo sociálne zariadenie na izbe, televízor i klíma. Manžel bol so mnou od začiatku až do momentu, keď sme si odniesli bábätko domov. Každá návšteva mala vizitku s menom a časom, kedy prišla a nemohla byť v nemocnici dlhšie ako 24 hodín.
Dieťa po pôrode mi nikde nebrali, hneď mi ho priložili na prsník a tak sme oddychovali asi dve hodinky. Potom ho odvážili a odmerali u mňa na izbe.
Dojčenie tu veľmi populárne nie je
V dojčení ma v nemocnici podporovali, mala som k dispozícii tri laktačné poradkyne. Všeobecne však dojčenie veľmi populárne nie je. Na verejnosti som tam nikdy nevidela ženu dojčiť. V reštaurácii radšej vytiahli fľaše a zarábali umelé mlieko.
Keď som dojčila nezahalená napríklad v parku, ľudia na mňa zazerali, tak som si brávala niečo na prekrytie. Ani šatky a nosiče tu nie sú veľmi populárne, prevládajú kočíky.
Páčilo sa mi však, že v nemocnici ktokoľvek prišiel do izby, vydezinfikoval si ruky, predstavil sa, spýtal sa, či môže vyrušiť a povedal, čo prišiel robiť. To, že Amerika je číslo jedna v servise so zákazníkmi, môžem len potvrdiť. Ja som, našťastie, nemala žiadne komplikácie, a na tretí deň po pôrode sme šli domov.
Mama v Singapure: Šťastný život za veľa peňazí
Nemocnica nie je lacný špás
Čím dlhšie ostávate v nemocnici, tým účet za starostlivosť rastie. Ak človek v Amerike nemá poistku (čo, žiaľ, nemá väčšina ľudí), zaplatiť zdravotnú starostlivosť je takmer nemožné.
Platenie poistky zamestnancovi je na dobrej vôli zamestnávateľa, nie je to povinnosť. Väčšinou však poistky ani nie sú veľmi výhodné. Napríklad my sme si s manželom platili súkromné poistenie okolo 250 $ mesačne. Kamarátke zasa platil zamestnávateľ polovicu, ale ona si musela doplácať ešte 400 $ mesačne.
Pritom pôrod v Amerike je drahá záležitosť, aj keď starostlivosť je ukážková. Nás vyšiel prvý pôrod 18 000 $, prišlo mi asi päť rôznych účtov – sestričky, doktorka, lieky, epidurál. Druhý pôrod bol kratší a aj lacnejší, cca 13 500 $. S poistkou som doplácala za každý pôrod 1 500 dolárov. Niekedy som mala pocit, že tie cifry majú o jednu nulu navyše...
Lekárska starostlivosť o deti je na veľmi dobrej úrovni. O dieťa sa stará od narodenia pediater, ktorého si sami určíte. Pokiaľ ste spokojní, pokračujete s ním, v opačnom prípade si nájdete druhého. Poistku za deti platí štát, ale musíte spĺňať určitý príjmový level. Očkovanie nie je povinné, lekár vám ho môže len odporučiť.
Život v EGYPTE: Cisársky rez vraj menej bolí a je to pre ženy pohodlnejšie
O deti sa starajú "nanny"
Ako živnostníčka som nemala žiadnu materskú dovolenku. Inak je maximálne tri mesiace, ak to zamestnávateľ povolí. O deti sa často starajú „nanny“, opatrovateľky, ktoré často udržujú aj domácnosť. Rodičia zatiaľ pracujú. Je to smutné, že sa mama nemôže starať o svoje niekoľkotýždňové bábätko, lebo musí do práce. Tým pádom aj vzťah rodič a dieťa nie je, podľa mňa, taký silný. Deti odchádzajú z domu ako 18-ročné, často i skôr a chcú sa osamostatniť. Samy nemajú šancu zaplatiť si vysokú školu a tak idú pracovať.
Starší syn navštevoval súkromnú škôlku od 2,5 roka. Chodil tam 3-krát do týždňa na 3 hodiny. Chceli sme, nech ma trošku rozptýlenie s inými deťmi a taktiež kvôli angličtine. S rodičmi sme sa striedali každý týždeň, niekto doniesol desiatu pre celú triedu (8 detí). Ja som väčšinou priniesla ovocie, zeleninu, syry. Bola som prekvapená, keď niektoré mamičky poslali sušené mäso – beef jerky, sladkosti.
Dokonca som sa dostala do konfliktu s pani riaditeľkou, keď som sa jej spýtala, prečo deti jedia na desiatu M&M 's cukríky a sladkosti, ktoré obsahujú farbivá a nie veľmi prospešné látky pre 2- až 3-ročné deti. Na to som dostala emailom odpoveď, že syn môže jesť hnedé M&M 's, lebo tie nemajú farbivá a je to pravá čokoláda...
Škôlka bola otvorená od 6.30 do 18.00 hod, náš syn však chodil na obed domov. Niektorí rodičia priniesli dieťa skoro ráno a vyzdvihli ho neskoro večer, keďže boli celý deň v práci. Veľký kolotoč všetkého druhu: veľké domy, veľké autá, ľudia doma nevaria. Niektorí ani nevedia variť. Radi sa stravujú v reštauráciách, niekedy aj 2- alebo 3-krát denne. Detské menu v reštaurácii síce je, ale predstavuje kuracie nugetky, hranolčeky, hamburger a pizzu.
Ak je človek šikovný, podarí sa mu vybudovať si veľký biznis
V porovnaní so Slovenskom mi prišiel tunajší život dosť povrchný. Obyčajná otázka: „How are you?“ (Ako sa máš?) je len proforma. Temer nikto sa to neopýta so skutočným záujmom. Ak sa máte zle, to už vôbec nikoho nezaujíma. Všetci chcú počuť, že sa máte veľmi dobre, aj keď to tak v skutočnosti nie je. A hoci sa aj nemajú dobre, všetci sa usmievajú povestným americkým úsmevom.
Na Floride sa nám za osem rokov, čo sme tam boli, podarilo vybudovať firmu s nehnuteľnosťami, ktoré dávame do dlhodobého prenájmu. Je to krajina neobmedzených možností. Ak je človek šikovný a nebojí sa roboty, môže sa tam mať naozaj veľmi dobre. My sme sa však v najlepšom rozhodli odísť kvôli deťom. Na Slovensko. Chceme, aby vyrastali v našej kultúre a hodnotám nám blízkym. A takisto sme im chceli dopriať možnosť mať blízko starých rodičov, čo je na nezaplatenie.
Dcérku Zoe som porodila 23- marca v Bratislave na Kramároch. Počas koronakrízy bolo síce zvláštne rodiť v rúšku a okolo mňa lekári s plexisklami na tvárach, ale návrat na Slovensko neľutujem. Veľmi som chcela, aby tu mal manžel dobré zázemie a prácu, keďže ja som bola tá, čo sa vracala domov.
Našťastie, Michael miluje Slovensko a naše hory, jazerá, jedlo, ľudí... Nie raz mi povedal: „Ja som Slovák.“ Začal sa učiť lyžovať, aby stíhal deťom. V lete zase preferujeme návštevu starých rodičov v Grécku. Deti vedia šantiť pri mori celé hodiny. Doma sme už ale na Slovensku, mám tu rodičov, súrodencov, kamarátov, s ktorými sme udržiavali kontakt aj počas nášho pobytu v zahraničí.
Ja s deťmi rozprávam po slovensky, manžel grécky. Tým, že starší syn chodil na Floride do škôlky, rozpráva aj anglicky. A pani učiteľka v škôlke sa čuduje, odkiaľ má taký dobrý prízvuk. Chlapci už vedia plynule po grécky a ani so slovenčinou nemajú problém. Vedia sa hneď začleniť do kolektívu a rozhovoru, či tu alebo v Grécku.
Život v DUBAJI: Za tehotenstvo autosedačka
Na Floride máme biznis, domov však na Slovensku
Florida má krásne pláže, najmä smerom k Mexickému zálivu (Longboat Key, Siesta Key, Captiva Island, Sanibel Island). Sledovať odtiaľ západy slnka je niečo úžasné. Vrátiť sa tam žiť však neplánujeme, skôr ísť na dovolenku, pozrieť, či sú naše nehnuteľnosti v poriadku. Plánovali sme ísť na Floridu budúci rok, uvidíme však, ako sa vyvinie situácia vo svete.
Momentálne nám veľmi vyhovuje život na Slovensku. Keď deti vyrastú, chceme s mužom viac cestovať a možno bývať niekde blízko pobrežia. Ale to ešte pár rokov potrvá.
Aký je život s Grékom?
Život s Grékom je veľmi rozmanitý, nemám čas sa nudiť, aj keď môj muž nie je taký typický Grék, skôr naopak. Je veľmi pracovitý, vytrvalý, cieľavedomý. Ak si niečo zaumieni, ide za tým dovtedy, kým to nedosiahne.
Niekedy sa bavíme a spomíname na hodiny driny odmakané na Floride a nemenili by sme už. Vieme však, koľko námahy a odopierania nás to stálo, preto si to teraz nesmierne vážime. A sme radi, že máme čas na rodinu a naše deti.