Keď vás pohltia negatívne emócie: 5 praktických tipov ako nájsť rovnováhu
Každý z nás pozná chvíle, keď je toho príliš. Únava, tlak, pochybnosti o sebe, frustrácia zo situácií, ktoré nemáme pod kontrolou. Niekedy stačí zlá noc, hektický deň alebo dlhšie obdobie stresu a ocitneme sa v špirále negatívnych myšlienok, ktoré nás ťahajú dolu.
Keď sa v tomto kolotoči zasekneme, je ťažké vidieť cestu von. Aké kroky podniknúť, aby sme sa vymanili zo začarovaného kruhu negativity? Tu je päť spôsobov, ako sa znovu naladiť na seba a na život s väčšou ľahkosťou.
Vyhorené mamy: Usmiata víla vs. škriekajúca bosorka
5 spôsobov, ako sa oslobodiť od negatívnych emócií
1. Zastavte sa a precíťte, čo sa vo vás deje
Keď sa cítime zle, naša prvá reakcia býva často únik – chceme sa vyhnúť nepríjemným pocitom, zamestnáme sa niečím iným alebo ich úplne potláčame. „Nemám čas sa tým zaoberať, musím fungovať.“ Ale čím viac emócie ignorujeme, tým silnejšie sa vracajú. Čo s tým? Skúste sa na chvíľu zastaviť a vedome si všimnúť, čo cítite. Smútok? Hnev? Vyčerpanie? Strach? Dovoľte si precítiť tieto emócie bez posudzovania. Povedzte si:
„Teraz sa cítim unavený/á, a to je v poriadku.“
„Cítim hnev, lebo mám pocit, že ma nikto nepočúva.“
„Som smutný/á, lebo sa cítim nedocenený/á.“
Keď si emócie dovolíme priznať, oslabíme ich moc nad nami. Namiesto boja s nimi sa na ne môžeme pozrieť ako na informáciu – ukazujú nám, čo potrebujeme a na čo sa máme zamerať.
2. Negatívne myšlienky nie sú realita – skúste ich spochybniť
Keď nás zaplavia negatívne emócie, často sa pridajú aj myšlienky ako:
„Nič nerobím dobre.“
„Všetko je na mne, nikto mi nepomáha.“
„Už to nikdy nebude lepšie.“
Mozog má tendenciu fixovať sa na to zlé a zabúdať na všetko, čo funguje. Vtedy máme prirodzenú tendenciu vnímať negatívne veci silnejšie ako tie pozitívne. Ako s tým pracovať? Keď sa pristihnete pri negatívnych myšlienkach, skúste sa na ne pozrieť ako na hypotézy, nie ako na fakty. Je to naozaj pravda? Existuje nejaký dôkaz, že to tak je? Ako by som to videl/a, keby sa to týkalo niekoho iného? Namiesto „Nikdy to nebude lepšie“ skúste: „Teraz je to ťažké, ale viem, že život sa mení a že toto obdobie tiež prejde.“
3. Nájdite malé ostrovčeky radosti a energie
Keď sa cítime zle, často prestaneme robiť veci, ktoré nám prinášajú radosť. Máme pocit, že na ne nie je čas alebo energia. Ale práve tieto malé momenty sú tým, čo nás môže z ťažkého obdobia postupne dostať. Skúste si položiť otázku: „Čo mi pomáha cítiť sa lepšie, aj keď len na chvíľu?“ „Čo mi dodáva energiu?“ Nemusí to byť nič veľké. Niekedy stačí:
- Päť minút na čerstvom vzduchu
- Obľúbená pesnička
- Úprimné objatie s blízkym človekom
Hoci sa to môže zdať ako maličkosť, pravidelné dávky pozitívnych momentov pomáhajú preprogramovať mozog, aby sa nefixoval len na to zlé.
4. Nie ste v tom sami
Jednou z najťažších vecí je priznať si, že potrebujeme pomoc. Mnoho rodičov má pocit, že by mali všetko zvládať sami. Ale pravda je taká, že každý potrebuje podporu – a to nie je znak slabosti, ale normálnej ľudskej potreby. Ak sa cítite preťažení, skúste sa obrátiť na niekoho blízkeho. Nemusíte hľadať riešenie, niekedy stačí, že vás niekto vypočuje. Ak máte pocit, že sa točíte v kruhu a neviete z neho von, môže pomôcť rozhovor s odborníkom – psychológom alebo koučom. Často stačí pár stretnutí, aby ste získali nový pohľad na situáciu. Nezabúdajte, že aj malá pomoc sa počíta – aj keby to malo byť len poprosenie partnera či starých rodičov, aby na chvíľu postrážili deti.
5. Nezabúdajte na láskavosť k sebe samým
Mnohí rodičia na seba kladú neskutočne vysoké nároky. Chceme byť vždy trpezliví, chápaví, milujúci, stopercentní. Ale pravda je taká, že nikto nie je dokonalý. A nemusíme byť. Skúste si predstaviť, že by váš najlepší priateľ prechádzal tým, čím vy. Čo by ste mu povedali? Pravdepodobne by ste ho neodsúdili, ale povzbudili. Prečo teda nehovoriť rovnako láskavo aj k sebe? „Robím to najlepšie, ako viem, a to je dosť.“ Keď sa k sebe správame s pochopením, máme viac energie aj pre druhých.
Negatívne emócie prichádzajú a odchádzajú
Nie sú trvalé, aj keď sa tak niekedy môžu zdať. Malými krokmi, vedomým vnímaním toho, čo sa v nás deje, a hľadaním drobných radostí si môžeme postupne uvoľniť cestu von. A nezabúdajte – nie ste v tom sami. A už teraz robíte viac, než si možno uvedomujete.
